Súťaž Luskáčikov

Luskáčik patrí k tým baletom, ktoré vždy znovu prekvapujú svojim inscenačným tvarom. Skúsený divák vždy dychtí po tom, ako budú riešené myši, ako vyrastie izba, stromček, ako budú vyzerať snehové vločky, čo sa bude diať v druhom dejstve a či príbeh dostane nejaký hlbší význam okrem vianočnej feérie. Každý rok znovu sa na scénu vracia Čajkovského Luskáčik sprevádzaný menami Petipu, Ivanova, Vajnonena, Sergejeva, Gorského, Grigoroviča, Béjarta a ďalších a ďalších, ktorí hľadajú cestu k baletu korunovanému úchvatnou Čajkovského hudbou. Tu niekoľko typov. Na vlastné nebezpečie Ballet du Grand Théâtre de Genève má stále v repertoári dekadentnú inscenáciu psychedelického kúzla a napodiv diváci na ňu chodia. Či ich očaruje eklektická choreografia, či výprava v štýle haute[…]

Pokračovať v čítaní …

Biela vrana v kine

Pred tromi rokmi britská stanica BBC vytvorila mimoriadne pôsobivý hraný dokument Dance to freedom. Režisér Richard Curson Smith sa nenechal zviazať dostupnými biografiami z pera výnimočných životopiscov či existujúcimi dokumentmi a spomienkami, značne skreslenými od samotného hlavného hrdinu, ktoré sa zaznamenali. Išiel ku prospechu veci svojim vlastným, až detektívnym pátraním hľadať, kto môže za to, že tanečník emigroval. Simultánne sa pýta aj na motívy. Prečo? Aj keď spätne sa nám dôvody so skúsenosťou z totalitného režimu môžu zdať viac než zrejmé, túžba po slobode nemusí byť jediný motív. Podozrivých môže byť viac. Curson Smith mal šťastnú ruku, keď na rolu Rudolfa Nurejeva vybral mladú hviezdu Bolšoj baletu z Moskvy Artema Ovcharenka. Ten sa slávnemu tanečníkovi veľmi[…]

Pokračovať v čítaní …

My Mother Loved Dance

Tak som si počas Vianočných sviatkov stratil poznámky ku eseji. Videl som totiž strhujúci dokument o bývalej riaditeľke baletu Parížskej opery Brigitte Lefèvre. Dokumenty o žijúcich osobnostiach sú poväčšine prehnanou glorifikáciou alebo naopak desivou kritikou bez širších súvislostí, či nudou od informácií kedy dotyčný vstáva, či má doma psa alebo mačku a čo rád číta. V jednu celkom obyčajnú sobotu roku 2014 sa konal mimoriadny ceremoniál v slávnom parížskom Palais Garnier. Aký? – V tento deň sa so všetkou parádou, v akej si ľubujú Francúzi vo svojich okázalých ceremóniách už od dôb Ľudovíta XIV., rozlúčil kultúrny svet s vládou Brigitte Lefèvre nad súborom baletu Opéra national de Paris. Lefèvre viedla prestížny súbor s viac než tristoročnou históriou vyše devätnásť rokov[…]

Pokračovať v čítaní …

MacMillan ŀ McGregor ŀ Ashton vo Wiener Staatsballett

Vo Viedenskom štátnom balete, sme si už na dramaturgickú pestrosť zvykli. Odkedy prišiel do funkcie Manuel Legris, začali sa objavovať v repertoári základné baletné diela i klenoty, ktoré napodiv vo Viedni nikdy nevideli. Nový baletný trojvečer nemá názov, ale dal by sa nazvať „The best of British Ballet“. To najlepšie z britského baletu. V širokom oblúku sa predstavujú diela troch velikánov. Kennetha MacMillana, Fredericka Asthona a prítomnosť zastupuje Wayne McGregor. Predstavovať ich netreba, o ich talente hovoria ich diela. Večer otvára MacMillanovo Concerto na Šostakovičov slávny Klavírny koncert č.2, ktorý skladateľ dedikoval svojmu synovi Maximovi, aby ho pripútal k hudbe. Jednoduchá nálada, kedy sólista prvých päť minút hrá len jednoduché oktávy a až klasicistický orchester, ktorý si len tak žblnká, výborne otvárajú dielo.[…]

Pokračovať v čítaní …

Romeo a Júlia v Zürich Ballett

Veľký scénograf a zároveň intelektuál Milan Čorba v svojej knihe esejí, kde hovoria spolu Optimista a Pesimista, napísal zaujímavú, radikálnu a krutú pravdu. „Myslíte, že umenie má mať nejaký ctihodný cieľ?“ – pýtal sa Optimista. Pesimista mu odvetil: „V stredoveku umenie slúžilo intelektuálnej a všeobecnej podpore cirkvi. V 19. a 20. storočí slúžilo mýtu pokroku. Dnes neslúži ani tomu, ani onomu, obávam sa, že je predmetom bez obsahu a chýba mu príťažlivosť dogmy či ideológie“. Toto ma napadlo hneď po zhliadnutí Romea a Júlie Christiana Spucka, dvorného choreografa a šéfa baletu v Zürichu. Mnohé súčasné inscenácie si zakladajú na tom, že sa stanú dogmou, jediným možným výkladom, pred ktorým divák s úžasom padne a jeho romantická predstava o diele sa v ére post-postmoderny rozsype na úlomky, či radikálna koncepcia bude[…]

Pokračovať v čítaní …

Nurejev v Bolshoi Ballete

Tak ako správy o tom, kto je skutočný takzvaný Islamský štát, či je spravodlivý Recep Tayyip Erdogan, či Bashar Hafez al- Assad, ktoré veľmoci ovládajú mediálny priestor, podsúvajú a kopírujú správy, tak sa s pár dňovým meškaním namnožili oficiálne správy o zrušenej svetovej premiére baletu Nurejev, ktorá sa mala konať v Bolšoj divadle v Moskve. Kritika sa zniesla s pádom domina, ako preberali jednotlivé spravodajské agentúry tlačovú správu, opäť na Putina a ruský systém. Z neuskutočnenej premiéry sa ihneď stala téma, ktorá je dnes mediálne obľúbená: „hrozná“ nesloboda a porušovanie slobody v Rusku, ten strašný Putin, ktorý je nepochybne horší ako Ivan Hrozný, či Stalin, ktorý cenzuruje. Píšu o tom žurnalisti, ktorých doménou je ohováranie a budovanie vlastného ega hlásateľov pravdy a slobody. Nič iné okrem ich pohľadu neexistuje[…]

Pokračovať v čítaní …

Nurejev gala vo Viedni

Nurejevovo gala vo Viedni na konci sezóny sa stalo už povinnou bodkou za divadelnou sezónou Viedenského štátneho baletu pod vedením Manuela Legrisa. S koncom mandátu generálneho riaditeľa Meiera a tým aj koncom „jeho“ baletného šéfa sa javí dnes už aj mierne nostalgicky. Prečo? Lebo vedľa Nižinského gala Johna Neumeiera v Hamburgu, je to jediné košaté gala v Európe. Druhou vecou je skutočnosť a to neodškriepiteľná, aký súbor Legris vypestoval a vypiplal. Už dnes sa v kuloároch skloňujú rôzne mená potenciálnych šéfov. Hviezda súboru Davide Dato, ktorý sa zranil pred zrakmi vypredaného auditória a divákov pred obrazovkou na námestí Herberta von Karajana, ešte prispel k smutnému tónu gala. Zrazu väčšina čísel dostala nádych pomíňajúcej krásy, sebaspytovania i hlbší ľudský rozmer. Murmuration Edwaarda Lianga s padajúcim snehom[…]

Pokračovať v čítaní …

Jozef Varga

Dnešným hosťom je prvý sólista HET baletu (Dutch National Ballet)  v Amsterdame, rodák zo Slovenska, Jozef Varga. Narodil sa v Tvrdošovciach. Kde vlastne sú? „Tvrdošovce sa nachádzajú na juhozápade Slovenska pod Nitrou, asi pätnásť kilometrov od Nových Zámkov. Majú len okolo päť tisíc obyvateľov, ale dlhú históriu začínajúcu v trinástom storočí.“ – hovorí tanečník, ktorý tancuje najkrajšie partie svetového baletného repertoáru a slávni choreografi súčasnosti ako Ratmansky či Wheeldon pre neho vytvárajú nové roly. Ak je medzi slovenskými a českými tanečníkmi typ tanečníka, ktorý sa označuje ako „danseur noble“, je to isto práve Jozef Varga. Nielen fyziognómiou, ale aj jeho noblesou, eleganciou, spôsobom verbálneho vyjadrovania, vnútorným kľudom a charizmou aj mimo scény. Túto sezónu už zatancoval napríklad Solora v Bajadére Natalie Makarovej,[…]

Pokračovať v čítaní …

Raymonda vo Wiener Staatsballettu

Aj v súčasnej, tak prajnej dobe pre štúdium, možnosti a slobodu, si môžeme uvedomiť, ako málo toho vieme napríklad o baletoch Máriusa Petipu. Éru cárskeho baletu navždy poničila proletárska revolúcia a možnosť západného sveta stretnúť sa v dokonalosti grand baletu s Petipom, začala až pádom železnej opony. Ani dnes, po dobe skoro tridsať rokov, sme stále nedošli k naplneniu a plnohodnotnému odhaleniu toho, čomu vlastne hrdo hovoríme balet. Znovu uvedenie Petipovej Raymondy vo Viedenskom štátnom balete po dvoch desaťročiach, je skvelou šancou znovu sa pozrieť bližšie do minulosti. Jedná sa síce o Nurejevovu umeleckú licenciu, ale v tomto prípade je Nurejev viac magický ako strnulý Grigorovič, ktorý po Sergejevovi udržal Raymondu pre „sovietsky“ baletný repertoár,[…]

Pokračovať v čítaní …