Salome na Salzburg Festspiele

Uviesť v Salzburgu na festivale novú Salome je risk. – Prečo? – Posledná inscenácia totiž bola majstrovská. Bola dielom veľkého, rýdzo operného režiséra našej doby, Stefana Herheima. Nová inscenácia má zmysel len vtedy, ak prinesie inú poetiku a nebude súperiť s tou minulou. To sa tentokrát zvrchovane podarilo nielen v réžii, ale aj v brilantnom hudobnom naštudovaní, ktoré má na svedomí Franz Welser – Mőst. Ako režisér sa predstavil nikto menší než taliansky mág autorského divadla a nových výkladov Romeo Castellucci. Dvojica, ktorá si vzácne porozumela. Dirigent by mal ihneď dostať ponuku od popredných gramofónových firiem, pretože jeho hudobné naštudovanie odkrýva netušené elementy Straussovej partitúry. Spevácke obsadenie je absolútne perfektné v súčinnosti s jeho víziou, nie hrmotnej giganticky orgiastickej zvukovej masy, ale[…]

Continue reading …

Матильда Kšesinská

Stáva sa vám tiež, že sa tešíte na nový film či divadelné predstavenie a potom ste často sklamaní? – Je to normálne. Každý si sám buduje obrazovú predstavivosť, sníva ako by daná téma mohla byť spracovaná.  Či čaká svojho obľúbeného interpreta, ako si s danou úlohou poradí. Čím sú očakávanie väčšie, tým väčšie sú potom sklamania. Dnes navyše toto očakávanie podporuje silná mediálna kampaň. Krátke spoty, ktoré sú samy o sebe brilantnou psychologickou pascou na potencionálnych divákov. Interview s hviezdami, fotografie starostlivo vypilované k dokonalosti a samozrejme určitej miere záhadnosti. Tento trend už naplno ovláda aj operné a divadelné domy. Making Off v premyslenom časovom slede nabáda diváka ku kúpe vstupeniek. Je to podobné, ako v politike. Aj tam nám redaktori rafinovane podsúvajú,  ktorej[…]

Continue reading …

Tannhäuser v Bayerische Staatsoper

Tannhäuser v Bayerische Staatsoper je presne tá moderná súčasná inscenácia, ktorá dokonale rozdeľuje divákov. Jedna časť je fascinovaná prístupom hudobného riaditeľa slávneho operného domu Kirilla Petrenka k partitúre po tom, čo dirigent predviedol v Bayreuthe napríklad Prsteň  a druhá šalie z réžie talianskeho renesančného génia a divadelného filozofa Romea Castellucciho. Pre režiséra je to druhá wagnerovská inscenácia po Parsifalovi v Bruseli v roku 2011, ktorá sa stala divadelne opernou udalosťou a ešte dnes by sa dali o nej napísať rozsiahle vedecké práce na tému symbolov, výkladu, dramaturgie i teórie divadla. Nie nadarmo tak tomu bolo aj u jeho Orfeo ed Euridice, či Jany z Arku na hranici, ktorú žiadali zakázať a stiahnuť z repertoáru. Nie prvoplánovo radikálny, ale verný svojmu hľadaniu a tvorbe, zostáva Castellucci aj u Wagnerovho Tannhäusera. „Nebude to žiadny definovaný[…]

Continue reading …

Jana z Arku na hranici v Lyone

Jana z Arku na hranici, je jedným z najkrajších spojení skladateľa a básnika. Geniálna hudba Arthura Honeggera a poézia viery Paula Claudela tu slávia svoju svadbu. Jeden z najpozoruhodnejších režisérov súčasnosti Romeo Castellucci správne vidí na scéne oratórium, ako nerealistické hudobné dramatické dielo a naopak podporuje jeho dramatické kvality, ktoré sú obsiahnuté práve v tomto šťastnom partnerstve tvorcov partitúry. Honegger a Claudel zastavujú čas, aby Jana pred smrťou mohla spytovať svoje svedomie v tomto mystériu viery a nádeje. Castellucci naopak čas vracia k citlivej epoche dejín Francúzska, ktoré nezaostávajú za hrozným konfliktom stredovekej Francie s Anglickom. Nacistická okupácia. Žiadny z dobových politikov nečakal, že Hitler dokáže tak rýchlo anektovať Európu. Castellucci však môže hovoriť dobre a zrozumiteľne aj o prítomnosti či budúcnosti. Veštba podvolenia Francie moslimskému svetu, s ktorým dlho vedie[…]

Continue reading …

Mojžiš a Áron v Opéra national de Paris

Pre skutočných milovníkov opery či vážnej hudby, je nedokončená opera Arnolda Schőnberga Mojžiš a Áron jedným z povinných diel. Vidieť ju na scéne, však nie je také časté, pretože vyžaduje mimoriadne potreby. Dvoch mimoriadnych sólistov do ústredných partov, pričom Mojžiš je skoro hovorená rola v rytmickom Sprechgesangu. Jeho protipól, brat Áron je spevnejší lyrický tenor. K nim sa radí ďalších tridsať sólových partií, tri gigantické zbory a rozsiahly orchester, kde je navyše klavír, celesta, mandolína či posilnená skupina bicích nástrojov. K tomu samozrejme treba pripočítať neľahkú interpretáciu týchto vokálnych partov na scéne v rámci režisérskej vízie. V parížskej opere mali veľké šťastie, že prehovorili k réžii divadelného mága Romea Castellucciho, ktorý si prísne vyberá svoje divadelné projekty. V opere je čo do počtu titulov skoro[…]

Continue reading …

Go down, Moses na Wiener Festwochen

Vo Viedni už tradične  na pomedzí mája a júna prebieha monumentálny Wiener Festwochen. Podobný festival svojím širokým rozptylom je skutočne jedinečným miestom. Tento rok nedáva výrazný priestor tancu v tradičnom zmysle slova podľa slovníkových hesiel a teatrologického členenia. Nič menej, rafinovaná dramaturgia ponúkla viac než tradičné večery jasne zaškatuľkované. Stopercentný sukces festivalu pre Rakúsko je premiéra inscenácie legendárneho režiséra Romea Castellucciho Go down, Moses. Tento taliansky päťdesiatpäťročný tvorca je fenoménom európskeho divadla už niekoľko desaťročí. Samozrejme, nie je to žiadny choreograf, ale jeho komponované a sofistikované inscenácie radikálne prekračujú hranice žánru. Dominuje im pohyb a obraz. Aj v novej inscenácii prvá veta zaznie skoro po pol hodine od začiatku! Je zaujímavé, ako sa na západe[…]

Continue reading …