Timeless v Národním divadle Praha

Baletný súbor Národního divadla v Prahe vstúpil do sezóny už s novým riaditeľom Filipom Barankiewiczom. Prvá premiéra sezóny so zjednocujúcim názvom Timeless tak očakávane budila pozornosť všetkých, ktorí o balet a tanečné umenie v Česku javia záujem. Profesijne i divácky. Pán Barankiewicz už od júna mohol reálne formovať svoj súbor, angažovať nových tanečníkov, činiť personálne zmeny a táto sezóna je už celá jeho. Z premiéry je zrejmé, že vykročil šťastnou nohou, ale po toľkých rokoch monotónneho smerovania súboru je potrebný dlhší čas, aby sa zmeny a súbor transformoval a priblížil sa okolitým porovnateľným zahraničným telesám. Nové tváre je vidieť najmä v corps de ballete, prebehla rada vylepšení a premien, ktoré zostávajú divákovým očiam skryté, ale až teraz vlastne začína každodenná práca šéfa so svojím telesom na konkrétnych[…]

Continue reading …

MacMillan ŀ McGregor ŀ Ashton vo Wiener Staatsballett

Vo Viedenskom štátnom balete, sme si už na dramaturgickú pestrosť zvykli. Odkedy prišiel do funkcie Manuel Legris, začali sa objavovať v repertoári základné baletné diela i klenoty, ktoré napodiv vo Viedni nikdy nevideli. Nový baletný trojvečer nemá názov, ale dal by sa nazvať „The best of British Ballet“. To najlepšie z britského baletu. V širokom oblúku sa predstavujú diela troch velikánov. Kennetha MacMillana, Fredericka Asthona a prítomnosť zastupuje Wayne McGregor. Predstavovať ich netreba, o ich talente hovoria ich diela. Večer otvára MacMillanovo Concerto na Šostakovičov slávny Klavírny koncert č.2, ktorý skladateľ dedikoval svojmu synovi Maximovi, aby ho pripútal k hudbe. Jednoduchá nálada, kedy sólista prvých päť minút hrá len jednoduché oktávy a až klasicistický orchester, ktorý si len tak žblnká, výborne otvárajú dielo.[…]

Continue reading …

Lukáš Slavický ako šéf

Jedno príslovie hovorí: keď sa karavána otočí, chromý baran sa ocitne na čele. Viac vrstevnatý význam tohto prirovnania je jasný. Pri zmene šéfa baletu Jihočeského divadla v Českých Budějoviciach riaditeľ inštitúcie Lukáš Průdek zariskoval, keď vynechal domáci rybník, a vyhľadal riaditeľa baletu v top lige českých tanečníkov. Priviedol Lukáša Slavického. Tým skončila nadvláda a choreografická tyrania bývalého šéfa, ktorý súbor viedol ako vlastnú baletnú company.  Častejšie striedanie šéfov by sa malo zaviesť všade. Zabránilo by sa stagnácii a situácii, keď tanečníci za tie biedne platy, ktoré majú, niekedy aj za celú kariéru nespoznajú viac než choreografie svojho šéfa, bohužiaľ poväčšine s jeho „pakrokmi“ a jeho tak jedného dvoch kamarátov, s ktorými si vymieňa prácu. Hrozný život tanečníkov žiť v tejto izolovanej bubline a okrem nonstop[…]

Continue reading …

Radúz a Mahulena

Bohužiaľ, niekedy až neskoro si spomenieme na hodnotné skutočnosti nášho života. V záplave moderných a trendy vecí, sa často vytratí z našich životov niečo, čo sme možno dostávali od detstva a čo nás formovalo. Aj malé dieťa výrazne vníma kultúrny otlačok, ktorý mu odovzdávajú jeho rodičia, škola, pedagógovia. Spomenul som si na toto nenávratné v našich životoch v súvislosti so smutnou udalosťou, akou bola náhla smrť herca Jana Třísku. Česká televízia, okrem „samozrejmej“ Obecnej školy, zaradila ako „bonus“ filmové spracovanie divadelnej hry Julia Zeyera Radúz a Mahulena v mimoriadnom filme Petra Weigla, ktorý sme ako deti sledovali. Dnes sú rozprávky, a všeobecne vysielania pre mládež, úplne iného razenia. Nezaoberajú sa kultúrnosťou obrazu tak,  ako filmový mág Weigl. A kam to s našou kultúrnosťou došlo, nemusia znamenať[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Zürich Ballett

Veľký scénograf a zároveň intelektuál Milan Čorba v svojej knihe esejí, kde hovoria spolu Optimista a Pesimista, napísal zaujímavú, radikálnu a krutú pravdu. „Myslíte, že umenie má mať nejaký ctihodný cieľ?“ – pýtal sa Optimista. Pesimista mu odvetil: „V stredoveku umenie slúžilo intelektuálnej a všeobecnej podpore cirkvi. V 19. a 20. storočí slúžilo mýtu pokroku. Dnes neslúži ani tomu, ani onomu, obávam sa, že je predmetom bez obsahu a chýba mu príťažlivosť dogmy či ideológie“. Toto ma napadlo hneď po zhliadnutí Romea a Júlie Christiana Spucka, dvorného choreografa a šéfa baletu v Zürichu. Mnohé súčasné inscenácie si zakladajú na tom, že sa stanú dogmou, jediným možným výkladom, pred ktorým divák s úžasom padne a jeho romantická predstava o diele sa v ére post-postmoderny rozsype na úlomky, či radikálna koncepcia bude[…]

Continue reading …

Veselá vdova v Gran Teatre del Liceu

Vidieť na plagáte titul La Vídua Alegre, to moc našincovi nenapovie. Nie je   to ako Tosca, Turandot, Aida, Traviata, Parsifal. Autor už napovie lepšie: Franz Lehár. A v mozgu to docvakne. Vidieť vedľa titulu v katalánčine mená Angela Denoke či Bo Skovhus, to už operného diváka rozruší úplne. Slávne Gran Teatre del Liceu v Barcelone zaradilo na koniec sezóny po premiére Verdiho Trubadúra koncertné uvedenie slávnych čísiel z Veselej vdovy. Odľahčený záver, ktorý u nás čakáme skôr na Silvestra či štátne sviatky kedy sa diváci chcú baviť, výborne konvenuje ako protipól temnej Verdiho opery Trubadúr a k slnečnému barcelonskému počiatku leta sa veľmi hodí. Prizvať dva spevácke magnety je povýšením takéhoto koncertu na umeleckú udalosť. Nutné je dodať, že predstaveniu či skôr koncertu, divadlo venuje[…]

Continue reading …

Il Trovatore v Gran Teatre del Liceu

Asi sa nenájde lepšia opera pre slávne španielske Gran Teatre del Liceu ako Verdiho Trubadúr. Opera, ktorej dej sa odohráva práve v Španielsku pätnásteho storočia, dielo, ktorého melódie nasledujú jedna za druhou, hit za hitom. Režisér Joan Anton Rechi navyše pridal do libreta v rámci svojho inscenačného kľúča postavu maliara Goyu. Ten sa narodil neďaleko Barcelony, v susednej provincii Zaragoza. Spletitý a pochmúrny dej opery, postava maliara z 18. storočia stavia do reálnej roviny temného obdobia dejín a zároveň mu umelecká licencia prihráva zaujímavé konotácie. Kto si spomenie na Formanov film Goyove prízraky s temnou postavou hlavného hrdinu, ktorý prekoná všetky po sebe idúce režimy a znásobí svoju moc, sa môže veľmi ľahko identifikovať s postavou grófa Lunu, ktorého jeho zaslepenosť a intrigy cigánky Azuceny[…]

Continue reading …

Tannhäuser v Bayerische Staatsoper

Tannhäuser v Bayerische Staatsoper je presne tá moderná súčasná inscenácia, ktorá dokonale rozdeľuje divákov. Jedna časť je fascinovaná prístupom hudobného riaditeľa slávneho operného domu Kirilla Petrenka k partitúre po tom, čo dirigent predviedol v Bayreuthe napríklad Prsteň  a druhá šalie z réžie talianskeho renesančného génia a divadelného filozofa Romea Castellucciho. Pre režiséra je to druhá wagnerovská inscenácia po Parsifalovi v Bruseli v roku 2011, ktorá sa stala divadelne opernou udalosťou a ešte dnes by sa dali o nej napísať rozsiahle vedecké práce na tému symbolov, výkladu, dramaturgie i teórie divadla. Nie nadarmo tak tomu bolo aj u jeho Orfeo ed Euridice, či Jany z Arku na hranici, ktorú žiadali zakázať a stiahnuť z repertoáru. Nie prvoplánovo radikálny, ale verný svojmu hľadaniu a tvorbe, zostáva Castellucci aj u Wagnerovho Tannhäusera. „Nebude to žiadny definovaný[…]

Continue reading …

Angela Gheorghiu

Operná speváčka svetovej triedy, ktorá vystúpi so svojím recitálom dnes, musí počítať s tým, že jej publikum bude vyspelé tak, ako nikdy predtým. Fanúšikovia majú napočúvané všetky jej CD aj DVD, zhliadnuté na Youtube všetky pirátske záznamy a vedia úplne všetko. Toto riziko dnes ešte znásobuje tlak na interpreta, ktorý si je toho dobre vedomý. Každá chyba je nahratá na videu, na mobile a verejne publikovaná na Youtube. Angela Gheorghiu je možno skutočne posledná legendárna speváčka, ktorá naštartovala kariéru bez všetkých moderných marketingových možností dneška, ktoré dokážu z priemernej umelkyne urobiť ikonu. Jej príbeh je vlastne príbehom ako z rozprávky. Pre pol sveta neznáme Rumunsko, ešte v dobe východného bloku, dalo svetu opery mladú, krásnu speváčku, ktorá prekonala legendárnu rumunskú divu[…]

Continue reading …