Labutie jazero v Mikhailovskom divadle

Po londýnskom Labuťom jazere som myslel, že mieru sklamania mám už vyčerpanú. No nakoniec nie. Nie, že by bola inscenácia Mikhailovského divadlo v Petrohrade taká hrozná, ale akosi bola taká nejaká, akoby určená pre partnerky turistov a futbalových fanúšikov z celého sveta. Inscenácia je označená, ako rekonštrukcia slávnej moskovskej inscenácie z Bolšoj divadla. Takže má všetkého dostatok. Choreografia od Petipu, Ivanova, cez Alexandra Gorského ku Asafovi Messererovi  a všetko toto zaštítil súčasný šéf Mikhail Messerer. Dekorácie a kostýmy Simona Virsaladzeho oživili výtvarníci Boris Kaminskij, ktorý famóznym spôsobom s Vasilym Medvedevom v Brne inscenovali v minulosti Korzára a kontroloval ho šéf dielní a jeden z vedúcich ruských scénografov Vyacheslav Okunev. Čo sa mi páčilo? Samozrejme scéna bola narysovaná perfektne. Nádherný jesenný les zámockého parku v prvom dejstve opticky rozšíril[…]

Continue reading …

Luskáčik v Ballett Zürich

V roku 2013 som sa zoznámil s mladým tanečníkom v súbore baletu Slovenského národného divadla pánom Dominikom Slavkovským. Dostal vtedy šancu v novej inscenácii tancovať postavu Romea. A tak sme urobili rozhovor, a už vtedy sa prejavil mimoriadne vyzreto a zodpovedne, humorne i nápadito. Okolnosti, ktoré sa v divadle stávajú napokon zariadili, že Romea netancoval a možno aj toto prispelo k tomu, že sa začal rozhliadať po inom angažmán. A vybral si súbor, ktorý sa mu veľmi hodí. Úspešne sa stal členom baletu v Zürichu, ktorý prevzal Christian Spuck a začal tam po Stuttgarte novú autorskú – šéfovskú éru. Dominik Slavkovský preukázal svoje kvality nielen v technike, ktorá je v súbore na vysokej úrovni, ale aj ako herec, čo Spuck v svojich dejových baletoch prísne vyžaduje. A tak pán Slavkovský strhol svojim mimoriadnym[…]

Continue reading …

Labutie jazero v Mariinskom divadle

Labutie jazero je balet baletov. Je pre väčšinu svetovej populácie synonymom baletného umenia. Zároveň je esenciou baletných tradícií a motívov. Princ, ktorý opustí (zradí) svoju milú, má isto predlohu v Giselle, bál, na ktorom si má vyvoliť svoju nevestu je paralela k Taglioniho La Fille du Danube. Labutie dievčiny majú predobraz v sylfidách. Dej má i mnoho podobností a paralel s Auberovou operou Le Lac des fées. Ďalšie motívy sa k téme pridávajú: Johann Karl August Musäus – Der geraubte Schleier z jeho zbierky ľudových rozprávok nemeckých. Mnohí bádatelia oceňujú aj kladný vplyv recenzií koncertov z Wagnerových diel v Rusku, najmä o Lohengrinovi na Čajkovského. Labutie jazero je synonymom dospelého baletu po hudobnej stránke, keď popri Gluckovom Don Juanovi (1761), Mozartovými Le petits riens (1778) a[…]

Continue reading …

Labutie jazero v La Scale

Aké je  Il lago dei cigni oslavovaného choreografa Alexeja Ratmanského? Keď preskočíte celé tie state o tom, kde všade a čo všetko so svojím bádateľom Dougom Fullingtonom nazbierali, uvidíte normálne baletné predstavenie, s ktorým môžete súhlasiť, polemizovať či sa nechať ním okúzliť. Môžete premýšľať, kto je vlastne klamár. Či tí, ktorí desaťročia skresľovali Petipu a Ivanova, či tí, ktorí si dnes myslia, že sú archeológovia a to, čo v náznaku nájdu ako fragment, dokážu zrekonštruovať na majstrovské dielo. Zároveň môžete nervózne uvažovať, či je dnes skutočne nutné (pretože kedysi princ bol starší tanečník), aby balerínu za princa zdvíhal niekto iný, a či všetky arabesky musia byť také nízke, lebo vtedy primabaleríny nemohli anatomicky nohu dať[…]

Continue reading …

Piková dáma v Dutch National Opere

Čajkovského Piková dáma je nepochybne jedna z najzáhadnejších opier svetového repertoáru. Desiatky renomovaných hudobných vedcov analyzujú jej hudobnú štruktúru, libreto, jeho premeny oproti Puškinovej novele i jednotlivé situácie. Celej opere dominuje zvláštna temná a tajomná atmosféra. Opera je komponovaná v tradičnej číslovanej forme, ale Čajkovskij tu dosahuje už rafinované prepojenie jednotlivých čísiel. Ani formy árie, či duet a zborov, nie sú tak jednoznačné. Čajkovskij čerpá z dobových podnetov ako salónna a populárna hudba, ľudová hudba, ruská pieseň ľudová aj umelá, ktorej pôvodcom je práve on sám, ozvenami na Mozarta a 18. storočie, kam dej oproti Puškinovi presunul, odvoláva sa na bibliu, dozvuky slobodomurárstva, existujú tu už leitmotívy, impresionistické nálady, zvláštne harmonické modulácie ako z iného sveta – totiž kompozičného sveta 20. storočia. Čajkovskij[…]

Continue reading …

Luskáčik Compagnie v Les Ballets de Monte Carlo

Kariéra Jeana – Christopha Maillota je život kúzelníka, ktorý prebudil spiaci súbor v Monte Carle. Čarovať začal už v roku 1993, kedy bol prvýkrát pozvaný Carolinou, princeznou Hanoverskou. Vyzbrojený ročným rozpočtom vo výške jedenásť miliónov euro začal robiť presne to, o čom sníval a v čo dúfal. Vybudoval repertoár zo sedem desiatok nových prác a pre súbor pozýva širokú paletu hosťujúcich choreografov. Založil tanečnú školu a spustil fórum Monako Dance ako medzinárodný tanečný festival. Presne v duchu svojej vízie: „Chcel som ukázať svetu, že tento súbor nebola hračka princeznej, chcel som súbor, ktorý by mal svoju vlastnú identitu a chcel som Monako, také malé a také špecifické.“ Samozrejme závistlivci syčia, že balet financujú vlastne kasína, hazard, finanční[…]

Continue reading …

Labutie jazero v Royal Danish Ballet

Labutie jazero, to je milovaný balet, symbol baletu vôbec. Ale posledné roky je aj dokonalou ukážkou úpadku baletu dnešných dňoch a tých, ktorí sa nazývajú choreografi.  Po dekáde deväťdesiatych rokov, kedy vznikli škandálne verzie, ktoré zmenili pohľad na tituly devätnásteho storočia, nastalo s prelomom storočí obdobie prázdnoty a nudných inscenácií, bez osobitého vkladu a invencie. Kopírovanie, či vytváranie hlúpostí musel znášať nejeden divák aj slávnych divadelných domov.  Choreografi sebavedomo zamlčiavali zdroje pôvodných choreografií, sami seba prezentovali na úkor Petipu a ďalších mien ruskej baletnej histórie, ktorí vniesli do labutieho príbehu dôležité prvky a nápadité tance v tradícii cárskeho baletu a klasického tanca. Riaditeľ  Dánskeho kráľovského baletu Nikolaj Hübbe medzi týmito príživníkmi šokuje. Ako choreograf Labutieho jazera pre svoj kráľovský súbor priznáva svoj široký team[…]

Continue reading …

Spiaca krásavica v Staatsballette Berlín

Spiaca krásavica Nacha Duata je jedným z ďalších pokusov žijúcich choreografov vyzobať z klasického Petipu čo sa im hodí. Problémov vo výsledku je viacero. Samozrejme sú individuálne a súvisia s mnohými faktormi, ktoré definujú osobnosť choreografa. Jedným z nich je zásadný rozpor medzi koncepciou veľkovýpravného baletu feérie a súčasných možností. Ani v Rusku, ani v Berlíne sa Duatovi nepodarilo rozhodiť invenciu naširoko a vytvoriť veľké plátno, ktoré by hýrilo farbami a mnohými odtieňmi tak, ako pôvodná koncepcia Vševoložského, Petipu a samozrejme Čajkovského. Je až komické, že na slávnostnú hudbu paláca sa po scéne producíruje fragment corps de baletu. Chýbajú akékoľvek rozprávkové črty, sprievody, dvorná pompa. Je to ako balenie low cost. Ďalším zaujímavým javom u Duata je zvláštna dispozícia k práci s veľkými zbormi. Prirodzene svojmu naturelu pracuje radšej[…]

Continue reading …

Labutie jazero vo Wiener Staatsballett

K veľkej premiére Wiener Staatsballettu treba priradiť len samé superlatívy. Riaditeľ Manuel Legris logicky vybral nielen choreografiu svojho umeleckého tútora z Paríža, ale naviazal aj na prvenstvo Viedne. Aurel von Milloss v roku 1964 pozval k choreografii vtedy len tri roky na západe pôsobiaceho Rudolfa Nurejeva. Premiéra 15. októbra 1964 spôsobila vtedy šok. Celkové uchopenie libreta, zdôraznenie roly Princa ako hlavnej postavy, novátorské choreografické postupy Nurejeva, ktoré už vtedy reprezentovali jeho neskoršiu zrelú tvorbu. Lesk premiére dodalo, že sám Nurejev tancoval Siegfrieda a Odettu / Odiliu tancovala baletná superstar Margot Fontyen. Dancig Times nazval predstavenie Balet nazvaný Siegfried. Nová inscenácia je nová najmä výpravou jednej z najuznávanejších a najžiadanejších scénografov Luisy Spinatelli. Mnohí si určite[…]

Continue reading …