„Zázrak umění nejde vysvětlit“ – odišiel Petr Weigl

U nás sa veľké osobnosti prezentujú málo. Keď sa zo zabudnutia vynorila znovu osobnosť jedinečného Petra Weigla naposledy, dostal Cenu Tháliu (2016). Dnes sa vynorila znovu. Pretože majster umrel. Veľký režisér, oceňovaný viac v zahraničí než doma, mi vtedy po ocenení  povedal: (cena Thálie)„Je potvrzením, že přeci jen existuje jakási paměť a že ten čas nepostupuje tak rychle, aby všechno smetl.“  Tvárou v tvár neúprosnej smrti sa dnes môže zdať, že čas predsa len vykonal svoje dielo a zmietol všetko. Zostáva tu však mimoriadne majstrovo dielo, ktoré nám daroval a v mojom archíve náš spoločný rozhovor, o ktorý sa chcem podeliť. Z divadelnej tvorby je to hlavne Weiglova kultová vizionárska inscenácia Prokofievovho baletu Romeo a Júlie v pražskom Národnom divadle. V televízii sa často spomína činoherná[…]

Continue reading …

Labutie jazero v Mikhailovskom divadle

Po londýnskom Labuťom jazere som myslel, že mieru sklamania mám už vyčerpanú. No nakoniec nie. Nie, že by bola inscenácia Mikhailovského divadlo v Petrohrade taká hrozná, ale akosi bola taká nejaká, akoby určená pre partnerky turistov a futbalových fanúšikov z celého sveta. Inscenácia je označená, ako rekonštrukcia slávnej moskovskej inscenácie z Bolšoj divadla. Takže má všetkého dostatok. Choreografia od Petipu, Ivanova, cez Alexandra Gorského ku Asafovi Messererovi  a všetko toto zaštítil súčasný šéf Mikhail Messerer. Dekorácie a kostýmy Simona Virsaladzeho oživili výtvarníci Boris Kaminskij, ktorý famóznym spôsobom s Vasilym Medvedevom v Brne inscenovali v minulosti Korzára a kontroloval ho šéf dielní a jeden z vedúcich ruských scénografov Vyacheslav Okunev. Čo sa mi páčilo? Samozrejme scéna bola narysovaná perfektne. Nádherný jesenný les zámockého parku v prvom dejstve opticky rozšíril[…]

Continue reading …

Labutie jazero v The Royal Ballete

V londýnskom kráľovskom balete tak dlho chystali nové Labutie jazero, až ako sa povie, vyberali, vyberali, až prebrali. Prečo choreograf Liam Scarlett? Talentovaný choreograf sa presadil svojimi temnými a rafinovanými baletmi, ktoré v dramaturgii a divadelnosti javiskového spracovania prekračovali hranicu baletného žánru. Labutie jazero ho príliš zviazalo. Jasná stavba i dva biele dejstvá príliš zaťažili jeho fantáziu a tak vzniklo pohromade zle držiace libreto, ktoré neuspokojí ani Čajkovského geniálnu hudbu, ani očakávania na Scarletta kladené. Dobre, kráľovná je vdova a tak ústrednú exekutívnu rolu na kráľovskom dvore preberá záhadný barón von Rothbart. Ten má svoje ambície  a princa nemá v láske. To už sme videli mnohokrát. Lenže v priebehu drámy proti nemu žiadny dramatický výpad nepodnikne. Jedno jediné dynamické miesto, ktoré Scarlett ako režisér priniesol[…]

Continue reading …

Popoluška v Mikhailovskom balete

Ako ste si isto všimli, mal som dlhšiu prestávku. Začal som totiž premýšľať, kam sa uberá súčasná produkcia operných domov či baletných predstavení. Divák sa teší na predstavenie a potom už cez prestávku je ťažko sklamaný. Čoraz častejšie potom ešte viac na ďakovačke, kde má vedľa monumentálnych ovácií pocit, že je buď blázon alebo ignorant, a že čo to u ostatných divákov vyvolalo takú vlnu energie k aplauzu. (?) Súčasná doba praje moderným PR kanálom. Marketing svetových divadiel rastie a ponúka očarujúce video spoty, fotografie, rozhovory, lektorské úvody, profily tanečníkov. Pod dojmom jednej takej reportáže som sa vybral do Mikhailovského divadla. Okúzľujúca reportáž hovorila o 3D efekte, ako divák bude pohltený a vtiahnutý do rozprávkovej imaginárnej scénografie Popolušky. A vskutku; vo výborne zostrihanom[…]

Continue reading …

4 Elements v Národnom divadle Brno

Marcová baletná premiéra Národního divadla Brno nesie názov 4 Elements. Programová brožúra, ktorú obsažne a inšpiratívne pripravil Karel Littera poskytuje rôzne styčné body a návody ako večer troch rôznych choreografov chápať. Ja som si položil otázku, k čomu je ale predstavenie, ku ktorého pochopeniu potrebujeme návod? – Je vôbec možné, aby bežný baletný divák, ktorý po práci ide večer do divadla mal schopnosť užiť si také zložité vzorce a priam filozofické hútanie? Samozrejme, takéto žánrové balety sú vymoženosťou posledných dekád. Tvorcovia v nich skúmajú otázky, ktoré ich vzrušujú či rozrušujú. Ale ako sa na nich môže napojiť divák? Tým nepodceňujem diváka, to by som si nedovolil, ale snažím sa oprostiť od toho, že dva diela sú od Jiřího Kyliána, jedno[…]

Continue reading …

Esmeralda v Slovenskom národnom divadle

Jedenásty marec tohto roku si zapamätali mnohí diváci. Skloňoval sa totiž ako dvojsté výročie narodenia Mariusa Petipu, otca klasického baletu ako ho dnes poznáme. Baletný súbor Slovenského národného divadla presne na tento deň pripravil premiéru baletu Esmeralda, ktorý veľmi dobre vyjadruje Petipovu ideu „ballet à grand spectacle“. Riaditeľ baletu prizval Vasilyho Medvedeva, ktorý titul pripravil pre Bolšoj divadlo v Moskve(spolu s Yurim Burlakom), ktoré ho už niekoľkokrát predstavilo v kinách, pre Národný balet v Mexiku, či pre Staatsballett Berlin. Medvedev so spoluchoreografom Stanislavom Fečom neposlali do SND video, ale niekoľko mesiacov tvrdo pracovali sú súborom a pokorne k autorovi a dramatickému dielu aj sami niektoré pasáže dopracovali či rozviedli, aby dosiahli ideálny dramaturgický a choreografický tvar, po ktorom pri stretávaniach s týmto[…]

Continue reading …

Матильда Kšesinská

Stáva sa vám tiež, že sa tešíte na nový film či divadelné predstavenie a potom ste často sklamaní? – Je to normálne. Každý si sám buduje obrazovú predstavivosť, sníva ako by daná téma mohla byť spracovaná.  Či čaká svojho obľúbeného interpreta, ako si s danou úlohou poradí. Čím sú očakávanie väčšie, tým väčšie sú potom sklamania. Dnes navyše toto očakávanie podporuje silná mediálna kampaň. Krátke spoty, ktoré sú samy o sebe brilantnou psychologickou pascou na potencionálnych divákov. Interview s hviezdami, fotografie starostlivo vypilované k dokonalosti a samozrejme určitej miere záhadnosti. Tento trend už naplno ovláda aj operné a divadelné domy. Making Off v premyslenom časovom slede nabáda diváka ku kúpe vstupeniek. Je to podobné, ako v politike. Aj tam nám redaktori rafinovane podsúvajú,  ktorej[…]

Continue reading …

Dominik Slavkovský

Dnešný rozhovor bude osviežujúci. S poprednými českými a slovenskými baletnými hviezdami, ktoré dvadsať rokov obdivuje umelecký svet, som už absolvoval množstvo rozhovorov. A tak som sa rozhodol predstaviť niekoho nového, mladého, umelca a tanečníka, ktorý má toto všetko pred sebou. A na pozícii demi sólistu k tomu všetkému rýchlo kráča svojou profesionalitou, humorom a štýlom, ktorý uznáva nenechať sa zahltiť baletom, vedieť sa odstrihnúť od práce v divadle a mať aj súkromný život a radovať sa. Dominik Slavkovský (*1991), ktorý rozhodne nezaujme na scéne len svojou výškou. Bližšie ho predstaví náš rozhovor, v ktorom sa dozviete mnoho dôležitého o jeho kariére v Zürichu. A nielen to. // Je to skoro päť rokov, čo sme robili rozhovor. Čo sa za tú dobu u vás zmenilo? Zmenil som zamestnávateľa, miesto na[…]

Continue reading …

L’histoire de Manon v Semperoper

Siedmeho marca 1974 sa uskutočnila premiéra, ktorá sa natrvalo zapísala do baletných dejín. Súbor Royal Ballet v Londýne premiéroval Manon Kennetha MacMillana. I jemu samému bol úspech zadosťučinením a zostal mu drahým pri tomto jeho treťom celovečernom balete po Romeovi a Julii a Anastázii. Okamžite po premiére súbory v pätnástich krajinách siahli po titule. Antoinette Sibley, Anthony Dowell a David Wall sa stali predobrazom najlepšej Manon, Des Grieuxa a Lescauta. Ich roly, hlavne ústredná dvojica, sa stali snom desiatok tanečníkov. Len z nedávnej minulosti Aurélie Dupont, Tamara Rojo, Alessandra Ferri, Friedemann Vogel, Carlos Acosta, Roberto Bolle. V balete Semperovej opery v Drážďanoch sa k tomuto zoznamu pridali dvaja mladí tanečníci, Chiara Scarrone a Václav Lamparter, rodák z Brna. A bolo to mimoriadne predstavenie. Už dávno som nevidel na scéne veľkého európskeho[…]

Continue reading …