Jan Špunda „Některé kroky mají více energie něž jiné“

Sú to už štyri roky, čo som poznal mladého českého tanečníka Jana Špundu. Vtedy sme spolu pripravili rozhovor do Baletní panoramy Pavla Juráše, ktorú som písal pre web operaplus. Zaujal ma mladý umelec, o ktorom v Česku nikto nevedel. Myslím, že ani ďalej nevie. Pretože je ľahšie robiť rozhovory s tými istými, po väčšine sólistami z ND Praha a stále dookola publiku zdôrazňovať ich výnimočnosť a genialitu, kde hviezdny prach a auru neznižuje ani vek ani repertoár, ani výkony. Naše hviezdy v zahraničí skončili. S kariérami sa rozlúčili postupne v rýchlom slede výborní umelci, ktorí ako vrcholoví športovci šírili slávu Českej republiky naprieč planétou: Barbora Kohoutková, Jiří Bubeníček, Otto Bubeníček, Daria Klimentová, Zdenek Konvalina, Jiří Jelínek. Pritom tu máme sľubnú kariéru mladého tanečníka, ale[…]

Pokračovať v čítaní …

Золушка z Permu

V tomto čase zavretých divadiel súbory, ktoré úzkostlivo strážili svoje predstavenia a prenasledovali všetkých, ktorí modernými telefónmi, tabletmi, či kamerami zachytili sediac v hľadisku čokoľvek z javiska, zrazu otočili. Sprístupňujú zadarmo svoje pracovné záznamy premiér, nahrávky, ktoré vytvorili regionálne či štátne televízie. Netýka sa to len menej známych choreografov, ale aj predstavenia choreografických celebrít, legendárnych tvorcov druhej polovice 20. storočia sú k dispozícii. Aký to veľký obrat. Ako rýchlo sa môže myslenie, či ustálené, dlho budované steny zboriť, prehodnotiť postoje. Ja som tiež určitým spôsobom prehodnotil čas. Že netreba sledovať po niekoľkýkrát Bajadéru z Paríža, Labutie jazero z Londýna, Luskáčika z Viedne, Balanchina z New Yorku, Spiacu z Mariinského, Quijota z Bolšojho. Treba využiť túto možnosť baletného internet maratónu a sledovať veci nové, neznáme. Samozrejme to[…]

Pokračovať v čítaní …

Hrdina našich čias v Bolšoj divadle

V minulom článku som chcel zanechať internetovú stopu k Ratmanského Popoluške, ktorú som si pripomenul. Tentokrát som si pripomenul inscenáciu „konkurenčného“ súboru Bolšoj baletu. Nechce sa mi ani veriť, že je to už päť rokov od svetovej premiéry baletu Hrdina našich čias, ktorú pripravili skladateľ Ilya Demutský, režisér Kirill Serebrennikov a choreograf  Yuri Possokhov, ktorého tvorba ma veľmi zaujala na galavečere Ruského baletu v rámci festivalu Dance Open v Petrohrade. V Rusku cenený a renomovaný tvorca Yuri Possokhov si vybral jedinečné dielo Mikhaila Lermontova – novelu Hrdina našich čias (1840) ako sujet pre nový balet. Hypnotický názov. Svetová premiéra sa konala 22. júla 2015. K spolupráci pozval divadelného režiséra a politicky aktívneho a škandálneho Kirilla Serebrennikova. Tvorcovia využili tri poviedky z[…]

Pokračovať v čítaní …

Popoluška v Mariinskom divadle

Vírusová kríza odhalila, aký je tanečný svet pestrý. Keby som mal vidieť všetky predstavenia, ktoré vysielajú, streamujú, prezentujú divadlá Ruskej federácie od hraníc s Európou až po Vladivostok, sledoval by som celý deň len to. Úplný maratón. A čo ďalšia časť sveta Amerika, prestížne súbory z New Yorku, San Francisca, menšie súbory. K tomu Európa, kde aj súbory, ktoré na zmluvách s kinom, televíziami dotujú svoj rozpočet, zdarma sprístupňujú svoje nahrávky. Druhý problém tohto zázraku je však naplniť očakávania. So zdesením som absolvoval Béjartovu Čarovnú flautu. A nechápal som od začiatku do konca, ako vôbec mohol niečo také vytvoriť, a ako si vlastne získal svoju slávu. Pustiť operu z nahrávky, so spevom, v celej dĺžke, u Mozartovho diela aj s hovorenými dialógmi, veď je to singspiel[…]

Pokračovať v čítaní …

Portrait Wayne McGregor v Bayerische Staatsballett

Keď robím rozhovory s tanečníkmi, vždycky sa ich rád pýtam na osobnosti, s ktorými pracujú. Tak si čitateľ môže vytvoriť úplne iný obraz o choreografoch, ktorých diela vníma cez optiku javiskovej prezentácie. Dozvie sa niečo viac, niečo zákulisné, niečo možno tajné, niečo intímne. Keď som robil rozhovor s vynikajúcim a nesmierne inteligentným tanečníkom Zdenkom Konvalinom, ktorý zatancoval obrovský repertoár na popredných scénach, nemohol som vynechať osobnosť choreografa Wayna McGregora. „Někdy se dostanete na jeviště a je to čistá dřina. Práce.“ – začal Zdenek Konvalina svoju odpoveď a hneď vlastne povedal pointu. To, čo tvorí gro fascinácie tanečníkov aj divákov z toho, čo McGregor vytvára. Čo je k tomu potrebné a čo povýši nápaditú choreografiu na umelecké dielo: „Pokud se vám ale povede mít úžasnou[…]

Pokračovať v čítaní …

Dovidenia pán principál!

Ešte dávno predtým, ako domáce médiá vykročili zo svojej neznalosti a ignorancie a začali si všímať aj rodákov z Čiech, ktorí získali v zahraničí iné vavríny než športové, som popri stáži v Hamburgu pre jeden dnes už zaniknutý web o umení spracoval sériu esejí o viac ako desiatke predstavení Johna Neumeiera, a samozrejme vo väčšine z nich figurovali mená Jiřího a Ottu Bubeníčka. Postavy z baletov ako Armand, Nižinskij, Drosselmeyer, Colas, Solor, Kosťa, Princ, Ludwig II, Romeo, Merkucio, Tybal, Muž v tieni, dvojpostava Vojny z Odysea, či Pútnici zo Smrti v Benátkach, sóla v Mahlerovej III. symfónii, Peer Gyntovi a ďalšie, sa stali synonymom mien týchto dvoch jedinečných tanečníkov. Krátko potom som dostal e-mail od[…]

Pokračovať v čítaní …

Súťaž Luskáčikov

Luskáčik patrí k tým baletom, ktoré vždy znovu prekvapujú svojim inscenačným tvarom. Skúsený divák vždy dychtí po tom, ako budú riešené myši, ako vyrastie izba, stromček, ako budú vyzerať snehové vločky, čo sa bude diať v druhom dejstve a či príbeh dostane nejaký hlbší význam okrem vianočnej feérie. Každý rok znovu sa na scénu vracia Čajkovského Luskáčik sprevádzaný menami Petipu, Ivanova, Vajnonena, Sergejeva, Gorského, Grigoroviča, Béjarta a ďalších a ďalších, ktorí hľadajú cestu k baletu korunovanému úchvatnou Čajkovského hudbou. Tu niekoľko typov. Na vlastné nebezpečie Ballet du Grand Théâtre de Genève má stále v repertoári dekadentnú inscenáciu psychedelického kúzla a napodiv diváci na ňu chodia. Či ich očaruje eklektická choreografia, či výprava v štýle haute[…]

Pokračovať v čítaní …

Balerína a diktátor

V štvrtok 17. októbra 2019 zomrela vo veku deväťdesiat osem rokov kubánska balerína Alicia Alonso. Internetové médiá a spravodajstvo sa zaplnili nekrológmi a spomienkami na umenie baleríny. O pár dní nás zastihli emotívne zábery z foyer divadla, kde bolo telo zosnulej vystavené. Ale sú tu aj iné emócie ako obdiv na jej Giselle či Odettu. V baletných škandáloch leta roku 2018 sa stala novinka. Legendárny tanečník čiernej pleti Carlos Acosta letel na Kubu do svojho rodiska, aby prezentoval vydanie svojej autobiografickej knihy a so svojim novozaloženým súborom Acosta Danza predviedol bývalej domovine svoju verziu Carmen. Podľa chaotických správ z Havany, však vydanie knihy stornovala slávna baletná diva Alicia Alonso, ktorú vytočila úprimnosť Acostovej výpovede o detstve v baletnej škole[…]

Pokračovať v čítaní …

Bajadéra v Michajlovskom divadle

Bajadéra sa v posledných rokoch stala obľúbeným titulom. Niet divu. Je to krásny, plný titul, ktorý obsahuje už storočie všetko, čo má celovečerný dejový balet mať. Tieto klasické balety Petipovej epochy v službách cára však momentálne dokonale ukazujú, v akých problémoch sa baletný svet dnes ocitol. Všetci oslavovaní renomovaní choreografi túžia popasovať sa s týmito dielami, ale zo všemožných dôvodov na nich skôr však ako úspech, ukážu svoju neschopnosť. Jedným z podobných večných vylepšovačov je Nacho Duato. Kedysi tvoril svoje vlastné diela, ktoré mu zabezpečili raketový vzostup medzi popredných svetových tvorcov. Lenže potom pán choreograf začal koketovať so Spiacou krásavicou, Luskáčikom a dnes chňapol Bajadéru. Je otázka, či keby to nečinil v divadlách kde je šéfom, by mu iný zodpovedný šéf niečo také[…]

Pokračovať v čítaní …