Ohnivý anjel v Bavorskej štátnej opere

V kolekcii článkov o Bavorskej štátnej opere si zaslúži svoje miesto mimoriadna inscenácia Ohnivého anjela Sergeja Prokofieva. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, ale toto dielo je s Bavorskom a Mníchovom veľmi späté. Skladateľ, ktorého otec bol agronóm, od detstva mal rád kvetiny. V časti svojej autobiografie Detstvo spomína, ako podľa ruského botanika Piotra Majevského určoval a poznával kvetiny. V roku 1923 píše svojmu priateľovi Vladimírovi o svojom nadšení z alpských rastlín. Nestalo sa to nikde inde než v krásnej bavorskej krajine Álp, poblíž Mníchova, kúsok od Garmisch – Partenkirchenu v Ettale, kde stojí fascinujúca baroková stavba benediktínskeho kláštora, ktorý doplňuje prírodné prostredie o duchovný rozmer človeka a večnosti. Práve tam kúsok od Mníchova skladateľ skomponoval svoju operu Ohnivý anjel. Spomienky na toto šťastné obdobie túlania po[…]

Pokračovať v čítaní …

Judith v Bavorskej štátnej opere

Bavorská štátna opera je divadlo, ktoré pravidelne privádza na javisko zaujímavé inscenácie od renomovaných a zavedených operných tvorcov, ale aj prekvapivé režijné objavy. Hrad kniežaťa Modrofúza,  tajomná opera Bélu Bartóka, je zaujímavým dielom modernej opery dvadsiateho storočia, ktoré si vždy rád vypočujem a pozriem. Takže spojenie Mníchova a Modrofúza, Bavorska a Bartóka som nemohol vymeškať. Za režiséra tejto dramatickej rozprávky o vrahovi svojich manželiek vybrali ženu – režisérku. Už tento fakt je isto zaujímavý, ako sa na tému utlačovaných, poškodených nevinných manželiek – obetí pozrie prizmou svojho ženstva režisérka. Do Mníchova pricestovala Britka Katie Mitchell, ktorá má za sebou réžie pre Royal Shakespeare Company, National Theatre v Londýne, Royal Danish Thatre, Schaubűhne Berlin, English National Opera, Het opera v Amsterdame, Bolšoj v Moskve[…]

Pokračovať v čítaní …

Portrait Wayne McGregor v Bayerische Staatsballett

Keď robím rozhovory s tanečníkmi, vždycky sa ich rád pýtam na osobnosti, s ktorými pracujú. Tak si čitateľ môže vytvoriť úplne iný obraz o choreografoch, ktorých diela vníma cez optiku javiskovej prezentácie. Dozvie sa niečo viac, niečo zákulisné, niečo možno tajné, niečo intímne. Keď som robil rozhovor s vynikajúcim a nesmierne inteligentným tanečníkom Zdenkom Konvalinom, ktorý zatancoval obrovský repertoár na popredných scénach, nemohol som vynechať osobnosť choreografa Wayna McGregora. „Někdy se dostanete na jeviště a je to čistá dřina. Práce.“ – začal Zdenek Konvalina svoju odpoveď a hneď vlastne povedal pointu. To, čo tvorí gro fascinácie tanečníkov aj divákov z toho, čo McGregor vytvára. Čo je k tomu potrebné a čo povýši nápaditú choreografiu na umelecké dielo: „Pokud se vám ale povede mít úžasnou[…]

Pokračovať v čítaní …

Wozzeck v Bavorskej štátnej opere

Keď listujem články, či štúdie na tému Bergovej opery Wozzeck, všetky snáď vykazujú primárny obdiv k tejto tragickej dráme. Memento. Ukážka tragického osudu jednotlivca v súkolí behu života, sveta. Morálny a mravný apel. A tak ďalej, všetky možné cudzie slová, adjektíva by sa dali využiť. Už prví pochvalní kritici v roku 1925 vyzdvihovali duchovné hodnoty opery, hĺbku, silnú pudovosť, surovosť, presah opery. Až mám pocit, že ostatná operná tvorba je plytká a povrchná. Nemáme iné protivojnové diela? Veď dokonca aj opera buffa je výchovná a poučná. S citlivým a úsmevným nadhľadom láskyplne a káravo pranieruje zlé vlastnosti. A čo potom drámy duší veľkých operných gigantov? – Nemám rád podobné zjednodušenia, či nekritický obdiv a vyvyšovanie niektorých diel. Bergova opera je náročná a špecifická. Možno na ňu treba dozrieť,[…]

Pokračovať v čítaní …

Alcesta v Bayerische Staatsoper

Keď som štartoval tento svoj web, dal som si dve predsavzatia. Za prvé, že nebudem písať o českých inscenáciách, aby som sa vyhol teroru zo strany niektorých ukrivdených tvorcov a interpretov, či hrozbám, že ma dajú k súdu a podobne. Prečo si kaziť dobrú náladu v oblasti umenia, ktoré má povznášať, takými prízemnými invektívami. Nepotreboval som si budovať povesť prísneho kritika. Snažil som sa písať pravdivo. Za druhé som usúdil, že keď nie som kritik v povolaní kritika nebudem písať o všetkom, ale len o tom čo stojí za to, aby to inšpirovalo aj vás,  vážení čitatelia. Načo utrácať vzácne minúty a hodiny na písanie o nepodarených inscenáciách. Tie nech sú zabudnuté poslednou oponou. Taktiež som neuvažoval nad tým či budem recenzent, píšuci recenzie, či[…]

Pokračovať v čítaní …

La fanciulla del West v Mníchove

Zdá sa mi, že poslednú dobu píšem len o Mníchove. Bavorská štátna opera predstavila novú inscenáciu Pucciniho opomínanej opery Dievča zo západu. Réžiu zverili Andreasovi Dresenovi, ktorý sa s nástrahami Pucciniho westernu vysporiadal vynikajúco. Naivný dej z dôb zlatej horúčky so šťastným koncom, ktorý trápi inscenátorov od vzniku opery,  akýsi násilný happy-end, keď Minnie zachráni pred popravou milovaného Johnsona a krutý, tentokrát dojatý šerif, nechá pochybného hrdinu opery len tak šťastne odkráčať aj s jeho dievčaťom, nie je žiadnou drámou typu skladateľových iných opier. Lenže Dresen spolu so spevákmi a celým hudobným naštudovaním odhalili mimoriadne kvality tejto opery. Samozrejme o strhujúcom druhom dejstve je zbytočné hovoriť, toto Pucciniho vizionárske majstrovstvo je úchvatné. Je tu všetko. Cudnosť, vášeň, vzplanutie, rozpor, hádka,… divadelné efekty[…]

Pokračovať v čítaní …

Predaná nevesta v Mníchove

Zahraničné operné domy si vychovávajú svojich režisérov. Dajú im šancu, vhodný titul, priestor, potrebné obmedzenia a korektúry a sprevádzajú ich na ich kariérnom raste. Bavorská štátna opera tak poskytla výnimočne tvorivé obdobie Dmitrimu Tcherniakovovi, ktorý tam inscenoval nezabudnuteľné inscenácie ako Dialógy karmelitánok, úchvatnú, najlepšiu Chovanštinu operného javiska, Lulu a Simona Boccanegru. Christof Loy stihol dve úchvatné produkcie pre legendárnu Editu Gruberovú; Roberta Devereux, ktorý by sa mal povinne vyučovať ako príklad súčasnej „normálnej-štandardnej“ opernej réžie a Lucreziu Borgiu. Podobne tak bolo aj u Martina Kušeja, ktorý po slávnych činoherných inscenáciách dostal v Mníchove zaujímavé úlohy ako Verdiho Macbeth a Sila osudu či škandálna Rusalka. Podobne je to aj s ďalšími, ktorí sa pravidelne vracajú a podávajú si tak dvere s najlepšími spevákmi a dirigentmi sveta. V tejto[…]

Pokračovať v čítaní …

Andrea Chénier v Bayerische Staatsoper

Mníchovská štátna opera je dnes skutočný pojem. Prevalcovala pod vedením intendanta Bachlera ostatné veľké scény. Viedeň je v opere dávno pasé, v zmysle hudobného divadla ustrnul po odchode Mortiera Paríž, Londýn triumfuje na poli muzikálového divadla, kde nádherné inscenácie so sýtym divadelným rukopisom úplne vyhrali nad nudnou Kráľovskou operou Covent Garden. La Scala, to je 19. storočie a svetové premiéry opier Verdiho, Pucciniho, Donizettiho a krátke epizódy ikonických réžií Ronconiho a ďalších veľkých mien opernej réžie 20. storočia. Mníchov, bohaté mesto Bavorska, akoby ťažil zo svojej úchvatnej minulosti kráľovského centra, dnes centra biznisu a luxusu. A to je aj historický podtext operného divadla. Nikdy nemohlo fungovať bez materiálneho bohatstva, tejto nutnej podpory pre megalomanské sny skladateľov či inscenátorov. To, čo však Mníchov[…]

Pokračovať v čítaní …

Tannhäuser v Bayerische Staatsoper

Tannhäuser v Bayerische Staatsoper je presne tá moderná súčasná inscenácia, ktorá dokonale rozdeľuje divákov. Jedna časť je fascinovaná prístupom hudobného riaditeľa slávneho operného domu Kirilla Petrenka k partitúre po tom, čo dirigent predviedol v Bayreuthe napríklad Prsteň  a druhá šalie z réžie talianskeho renesančného génia a divadelného filozofa Romea Castellucciho. Pre režiséra je to druhá wagnerovská inscenácia po Parsifalovi v Bruseli v roku 2011, ktorá sa stala divadelne opernou udalosťou a ešte dnes by sa dali o nej napísať rozsiahle vedecké práce na tému symbolov, výkladu, dramaturgie i teórie divadla. Nie nadarmo tak tomu bolo aj u jeho Orfeo ed Euridice, či Jany z Arku na hranici, ktorú žiadali zakázať a stiahnuť z repertoáru. Nie prvoplánovo radikálny, ale verný svojmu hľadaniu a tvorbe, zostáva Castellucci aj u Wagnerovho Tannhäusera. „Nebude to žiadny definovaný[…]

Pokračovať v čítaní …