Když vyleze pavouk

Domáci knižný trh z veľkej časti ovláda detektívny žáner. Behom posledných pár rokov sa do popredia dostali desiatky prekladov detektívok, ktoré sú však skôr ako detektívny román prehliadkou rozrezaných tiel, deviácií, úchyliek, pátrania, ktorému divák nemôže dobre byť nápomocný, lebo autori majú väčšiu záľubu v nechutnostiach než v budovaní stôp. Ďalšia silná skupina sú romány romanticko-erotické s obalmi ako z reklamy na sexuálne služby a obsahom mimoriadne banálnym. Zvláštnu skupinu súčasných edičných plánov tvoria preklady akýchsi pseudo-spoločenských tém. Väčšinou sa jedná o príbehy žien z arabského sveta, ktorých práva sú pošliapavané, oni trpia, vzdorujú  a ich autori rozprávajú svoj pohľad na východnú kultúru a stávajú sa neobjektívnymi spravodajcami toho, ako islam škodí ženám. Detektívny román, ktorý sa môže pýšiť viacerými zvučnými menami z histórie tohto mladého[…]

Continue reading …

Le martyre de Saint Sébastien

Česká televízia na stanici Art sa úspešne rozvíja. Prečo? Okrem zaujímavých programov, ktoré sa kupujú na televíznych festivaloch z produkcie BBC, Arte a podobne, sa vďaka dramaturgii vracia aj k domácim osobnostiam. Filmový režisér Petr Weigl, dnes už starší pán žijúci v pokoji svojho pražského bytu, mal dvojitú smolu. Jeho tvorba pred rokom 1989 podliehala cenzúre, a okrem výlučne rozprávkových filmov, či opier, ktorých morálny presah námetu unikol cenzorom, sa divák nemohol zoznámiť s jeho bohatou filmografiou. Po roku 1989 zase už rýchlosť doby a života, ktorý sa stal oslavou slobody, nemal záujem vstupovať si do svedomia. V duchu moderného nihilizmu sa novou métou stal konzum. Každý chcel za kúsoček chvosta chytiť svoju šťastnú kométu a odletieť z bývalej štyridsaťročnej šede k žiarivej kapitalistickej budúcnosti. Kto[…]

Continue reading …

4 Elements v Národnom divadle Brno

Marcová baletná premiéra Národního divadla Brno nesie názov 4 Elements. Programová brožúra, ktorú obsažne a inšpiratívne pripravil Karel Littera poskytuje rôzne styčné body a návody ako večer troch rôznych choreografov chápať. Ja som si položil otázku, k čomu je ale predstavenie, ku ktorého pochopeniu potrebujeme návod? – Je vôbec možné, aby bežný baletný divák, ktorý po práci ide večer do divadla mal schopnosť užiť si také zložité vzorce a priam filozofické hútanie? Samozrejme, takéto žánrové balety sú vymoženosťou posledných dekád. Tvorcovia v nich skúmajú otázky, ktoré ich vzrušujú či rozrušujú. Ale ako sa na nich môže napojiť divák? Tým nepodceňujem diváka, to by som si nedovolil, ale snažím sa oprostiť od toho, že dva diela sú od Jiřího Kyliána, jedno[…]

Continue reading …

Esmeralda v Slovenskom národnom divadle

Jedenásty marec tohto roku si zapamätali mnohí diváci. Skloňoval sa totiž ako dvojsté výročie narodenia Mariusa Petipu, otca klasického baletu ako ho dnes poznáme. Baletný súbor Slovenského národného divadla presne na tento deň pripravil premiéru baletu Esmeralda, ktorý veľmi dobre vyjadruje Petipovu ideu „ballet à grand spectacle“. Riaditeľ baletu prizval Vasilyho Medvedeva, ktorý titul pripravil pre Bolšoj divadlo v Moskve(spolu s Yurim Burlakom), ktoré ho už niekoľkokrát predstavilo v kinách, pre Národný balet v Mexiku, či pre Staatsballett Berlin. Medvedev so spoluchoreografom Stanislavom Fečom neposlali do SND video, ale niekoľko mesiacov tvrdo pracovali sú súborom a pokorne k autorovi a dramatickému dielu aj sami niektoré pasáže dopracovali či rozviedli, aby dosiahli ideálny dramaturgický a choreografický tvar, po ktorom pri stretávaniach s týmto[…]

Continue reading …

Don Carlo v Opera Națională București

Opera sa dnes veľmi priblížila vizuálnemu umeniu. Nestačí už kvalitné hudobné naštudovanie, v mnohých krajinách, divadlách vládne režisérska nadvláda. Mnohí ju kritizujú, iní zase oslavujú. Staršie publikum ťažko znáša výstrelky režisérov. Ale je rozdiel medzi modernou a „módnou“ réžiou. Medzi nápadom, inscenačným kľúčom a snahou o šokovanie. Samoúčelnosť, či neinvenčnosť. Moderné verzus módne najlepšie slovami vystihujú túto krehkú hranicu medzi skutočne dobrou inscenáciou a možným prepadákom. Medzi tým, čo je divadelne vzrušujúce a nové, a medzi tým, čo je len povrchné a okato nanesené na geniálnu partitúru. Len málokedy sa však stane, že divák cíti taký markantný rozdiel medzi úrovňou javiskového konania a hudobnou zložkou. Naposledy sa mi to stalo v Neapole pri Madama Butterfly, ktorej vládol dirigentskou taktovkou Pinchas Steinberg. Teraz sa mi[…]

Continue reading …

Матильда Kšesinská

Stáva sa vám tiež, že sa tešíte na nový film či divadelné predstavenie a potom ste často sklamaní? – Je to normálne. Každý si sám buduje obrazovú predstavivosť, sníva ako by daná téma mohla byť spracovaná.  Či čaká svojho obľúbeného interpreta, ako si s danou úlohou poradí. Čím sú očakávanie väčšie, tým väčšie sú potom sklamania. Dnes navyše toto očakávanie podporuje silná mediálna kampaň. Krátke spoty, ktoré sú samy o sebe brilantnou psychologickou pascou na potencionálnych divákov. Interview s hviezdami, fotografie starostlivo vypilované k dokonalosti a samozrejme určitej miere záhadnosti. Tento trend už naplno ovláda aj operné a divadelné domy. Making Off v premyslenom časovom slede nabáda diváka ku kúpe vstupeniek. Je to podobné, ako v politike. Aj tam nám redaktori rafinovane podsúvajú,  ktorej[…]

Continue reading …

Dominik Slavkovský

Dnešný rozhovor bude osviežujúci. S poprednými českými a slovenskými baletnými hviezdami, ktoré dvadsať rokov obdivuje umelecký svet, som už absolvoval množstvo rozhovorov. A tak som sa rozhodol predstaviť niekoho nového, mladého, umelca a tanečníka, ktorý má toto všetko pred sebou. A na pozícii demi sólistu k tomu všetkému rýchlo kráča svojou profesionalitou, humorom a štýlom, ktorý uznáva nenechať sa zahltiť baletom, vedieť sa odstrihnúť od práce v divadle a mať aj súkromný život a radovať sa. Dominik Slavkovský (*1991), ktorý rozhodne nezaujme na scéne len svojou výškou. Bližšie ho predstaví náš rozhovor, v ktorom sa dozviete mnoho dôležitého o jeho kariére v Zürichu. A nielen to. // Je to skoro päť rokov, čo sme robili rozhovor. Čo sa za tú dobu u vás zmenilo? Zmenil som zamestnávateľa, miesto na[…]

Continue reading …

L’histoire de Manon v Semperoper

Siedmeho marca 1974 sa uskutočnila premiéra, ktorá sa natrvalo zapísala do baletných dejín. Súbor Royal Ballet v Londýne premiéroval Manon Kennetha MacMillana. I jemu samému bol úspech zadosťučinením a zostal mu drahým pri tomto jeho treťom celovečernom balete po Romeovi a Julii a Anastázii. Okamžite po premiére súbory v pätnástich krajinách siahli po titule. Antoinette Sibley, Anthony Dowell a David Wall sa stali predobrazom najlepšej Manon, Des Grieuxa a Lescauta. Ich roly, hlavne ústredná dvojica, sa stali snom desiatok tanečníkov. Len z nedávnej minulosti Aurélie Dupont, Tamara Rojo, Alessandra Ferri, Friedemann Vogel, Carlos Acosta, Roberto Bolle. V balete Semperovej opery v Drážďanoch sa k tomuto zoznamu pridali dvaja mladí tanečníci, Chiara Scarrone a Václav Lamparter, rodák z Brna. A bolo to mimoriadne predstavenie. Už dávno som nevidel na scéne veľkého európskeho[…]

Continue reading …

Fokin v Mariinskom divadle

Svätý Petrohrad. Mesto, ktoré veľký vládca Peter I. zasvätil veľkému svätcovi, prvému pápežovi v dejinách. V celom tom obrovskom meste, kde sa krása a architektonická dokonalosť palácov a chrámov mieša s chudobou a biedou vedľajších uličiek, ale i tak nad tým všetkým presvitajú lúče mystického slnka na oblohe, ktorú nekazí žiadne pohorie, televízne veže, ani paneláky, sa zdá, že história ožíva. Vidíte významné a dôverne známe miesta. Dom u Pikovej dámy, kde prebývala kňažná Golicinová, o ktorej sa predpokladá, že bola predobrazom Puškinovej – Čajkovského grófky z Pikovej dámy, ktorá poznala tajomstvo troch kariet. Môžete podobne ako Raskolnikov pokľaknúť na námestí Sennaja Ploščaď a priznať svoj hriech, kde síce už nestojí starobylý chrám, ale moderná stanica[…]

Continue reading …