Od čoho by ste chceli utiecť?“

Začiatok novej divadelnej sezóny mi pripomína čakanie na Českú poštu. Dostanete SMS, že v tom a tom čase vám dovezú balík. Čakáte. Ale nedočkáte sa. Ďalší deň dostanete informáciu, že nastala chyba a balík príde zajtra. Tak čakáte znovu a taktiež nič. Neskôr dostanete nenápadne do schránky upomienku, že ste neboli k zastihnutiu. Podobnú pachuť z čakania a nedočkania sa mám aj teraz. Najprv som dostal oznámenie, že z Berlína bude Sasha Waltz, inak moja obľúbenkyňa, živo vysielať novú kreáciu Exodus. A tak som natešený čakal. To je predsa výhoda nemusieť cestovať, riešiť ubytovanie a všetko ostatné. Krátko pred hodinou štartu sa človek pohodlne usadí k počítaču, či si ho prepojí s televízorom, aby mal veľký obraz. Trochu iná konzumácia divadla, než sa niekde tiesniť, vmestiť[…]

Continue reading …

Génius

Kým je divadelná sezóna ešte v plienkach a postupne sa rozbieha, tak je treba duchovnú potravu hľadať v iných zdrojoch. Všeobecne možno dnes už aj uvažovať, či divadlo, ktoré sa zahľadelo samo do seba, môže ešte uspokojiť. Či jeho úlohy nie sú len prázdnou estetikou a vírením okolo egocentrických režisérov, vizuálnych postupov a stálej snahy šokovať. A tak ma seriál Génius uspokojil v pohodlí domova viac než návšteva divadla, či letných open air inscenácií. Seriál, ktorý produkovala spoločnosť National Geographic, je v záplave pseudohistorických,  romantických a kostýmových show ako zjavenie. V dnešnej politicky nestabilnej dobe, pohľad na dvadsiate storočie cez osobnosť Alberta Einsteina pôsobí ako studnica poznania našich súčasných problémov. Scenáristická štvorka Noah Pink, Kenneth Biller, Angelina Burnett, Mark Lafferty podľa knihy Waltera Isaacsona a pätica[…]

Continue reading …

Tannhäuser v Staatsoper Unter den Linden

Problém dnešných operných réžií je ten; je nutné všetko si vysvetliť? Za prvé režijným výkladom, za druhé autorov zámer? – Čo je to umenie dnes? Medzi starým a novým? Klasickým a moderným? Medzi 2. svetovou vojnou a treťou – tou poslednou? Jedno je isté; pravda neexistuje. Dnešná kultúrna pluralita, či skôr obžerstvo, ktoré inscenátorom dovoľuje robiť si čo chcú, s maximálnou finančnou aj umeleckou slobodou je plodom prítomnosti, ktorá doviedla operu bližšie k divadlu ako nástroju zrkadlenia. Režiséri demonštrujú moc, ktorú opera dnes má. Je táto cesta legitímna? Od gréckych božstiev prišla opera už v 19. storočí k ľudom a ich príbehom, v 20. storočí padla k tým najbiednejším. Dnes ťahá spôsobom dramaturgického myslenia posolstvo[…]

Continue reading …

Parsifal v Staatsoper Unter den Linden

Parsifal, slávnostná opera Richarda Wagnera je dielo, o ktorom boli napísané tisícky štúdií. Každé slovo bolo podrobené výkladu v tejto mystickej duchovnej hre. Na scéne však väčšinou aj s ohľadom na štyri hodiny, ktoré dielo trvá, často práve ústredná koncepcia zakryla nuansy libreta, ktoré je u Wagnera rovnako dôležité ako hudba, či javiskové konanie. Častokrát posvätná nuda a spoliehanie sa na účinok hudobnej zložky, devalvovalo javiskové konanie k bodu nula. Režisérska hviezda súčasnosti Dmitri Tcherniakov sa vo svojej berlínskej inscenácii Wagnerovej slávnostnej opery práve k slovám vracia. Dôkladná analýza, tak ako postupujú činoherní režiséri, je zreteľná z každej minúty jeho inscenácie. Aj keď príbeh vidí ako hru v prítomnosti, či možno budúcnosti, nezakuklil sa v abstrakcii ale naopak, po dlhej dobe má divák pocit, že speváci[…]

Continue reading …

Spiaca krásavica v Staatsballette Berlín

Spiaca krásavica Nacha Duata je jedným z ďalších pokusov žijúcich choreografov vyzobať z klasického Petipu čo sa im hodí. Problémov vo výsledku je viacero. Samozrejme sú individuálne a súvisia s mnohými faktormi, ktoré definujú osobnosť choreografa. Jedným z nich je zásadný rozpor medzi koncepciou veľkovýpravného baletu feérie a súčasných možností. Ani v Rusku, ani v Berlíne sa Duatovi nepodarilo rozhodiť invenciu naširoko a vytvoriť veľké plátno, ktoré by hýrilo farbami a mnohými odtieňmi tak, ako pôvodná koncepcia Vševoložského, Petipu a samozrejme Čajkovského. Je až komické, že na slávnostnú hudbu paláca sa po scéne producíruje fragment corps de baletu. Chýbajú akékoľvek rozprávkové črty, sprievody, dvorná pompa. Je to ako balenie low cost. Ďalším zaujímavým javom u Duata je zvláštna dispozícia k práci s veľkými zbormi. Prirodzene svojmu naturelu pracuje radšej[…]

Continue reading …

Luskáčik v Staatsballette Berlín

Luskáčik patrí k tým baletom, ktoré vždy znovu prekvapujú svojim inscenačným tvarom. Skúsený divák vždy dychtí po tom, ako budú riešené myši, ako vyrastie izba, stromček, ako budú vyzerať snehové vločky, čo sa bude diať v druhom dejstve a či príbeh dostane nejaký hlbší význam okrem vianočnej feérie. Je dobre, že od roku 2009 po úspechu Esmeraldy, ktorú Vasily Medvedev a Yuri Burlaka preniesli na mnohé svetové scény, dostali novú úlohu. Vladimír Malakhov si vo svojej poslednej berlínskej sezóne objednal „historicky správneho“ Luskáčika, ktorý má vychádzať z originálnej choreografie Leva Ivanova (Mariinské divadlo, 1892) na základe libreta, ktoré pripravil Petipa a vychádzal v ňom z Ernsta Theodora Wilhelma Hoffmanna Luskáčik a Myší kráľ v preklade[…]

Continue reading …