Writer / Designer / Director
Po tom čo som už myslel, že obľúbený a žiadaný režisér Christof Loy sa dočista zbláznil som rád, že jarná Salome z Helsínk mi potvrdila, že to bol len chvíľkový ošiaľ. Možno chyba dramaturgie. Narážam na jeho španielsku inscenáciu Rusalky v Teatro Real. Všetci, kto sledujete moju žurnalistickú prácu viete, že nie som priaznivcom operného múzea, ani mauzólea. …
Je to už päť rokov čo zomrel filozof a románopisec Umberto Eco. Jeho dielo sa udomácnilo aj u nás, najmä zásluhou jeho mystického a magického románu Meno ruže. Eco, ktorý dokonale vrstvil symboly, hral sa s viditeľným i neviditeľným, odkazmi, manipuloval s faktami v mysli čitateľa, hral sa so symbolmi ako labyrint, tajomstvo, zámena. Čo by asi tento sémantický mystik a mysliteľ povedal …
Môj pocit za roky sledovania réžií Krzysztofa Warlikovského výstižne vyjadrila Justine Nguyen: „ Warlikowského inscenácie sme niekedy v minulých rokoch cítili viac mozgovo naladené než dramatické.“ A tak som sa na Šostakovičovo majstrovské dielo Katarínu Izmajlovu pozrel skôr kvôli osobnosti tenoristu Pavla Černocha, ako sa s exponovanou a neľahkou rolou Sergeja vysporiadal. Druhým lákadlom bol pri pulte orchestra parížskej opery …
Po období silnej generácie operných režisérov prišlo na prelome milénia obdobie, kedy do opery emigrovali činoherní režiséri a priniesli nové impulzy a otvorili priestor pre diskutované a často problematické znásilňovanie predlôh; doby a miesta, kde sa libreto odohráva. Mnohí však veľmi inšpiratívne vyložili práve libreto, keď ho prečítali podrobným činoherným okom. Dnes je opäť nová situácia. Či reflektuje hlad …
Tak som si počas Vianočných sviatkov stratil poznámky ku eseji. Videl som totiž strhujúci dokument o bývalej riaditeľke baletu Parížskej opery Brigitte Lefèvre. Dokumenty o žijúcich osobnostiach sú poväčšine prehnanou glorifikáciou alebo naopak desivou kritikou bez širších súvislostí, či nudou od informácií kedy dotyčný vstáva, či má doma psa alebo mačku a čo rád číta. V jednu celkom obyčajnú …
Nový šéf baletu Parížskej opery Benjamin Millepied prišiel so zaujímavým a rôznorodým programom, ktorý sa neobmedzuje len na výber mien choreografov ale aj skladateľov, na ktorých hudbu balety vzniknú alebo do repertoáru vstúpia. Najlepším príkladom jeho vízie dramaturgie slávneho baletného súboru je nový večer pre slávnu choreografku Anne Teresu de Keersmaeker, ktorú v Paríži v …
Krzysztof Warlikowski je režisér, ktorého inscenácie sú pozoruhodne nevyrovnané. Od výborných nápadov až k hlúpym postmoderným šaškárňam, ktoré nemajú zmysel a sú skôr provokáciou a snahou šokovať. Warlikovského inscenácia Bartókovho Hradu kniežaťa Modrofúza v parížskej národnej opere spojená s Poulancovým -Cocteauovým Ľudským hlasom je však mimoriadna. Od zotmenia sály je to fascinujúci operný zážitok. Bartókova …
Pre skutočných milovníkov opery či vážnej hudby, je nedokončená opera Arnolda Schőnberga Mojžiš a Áron jedným z povinných diel. Vidieť ju na scéne, však nie je také časté, pretože vyžaduje mimoriadne potreby. Dvoch mimoriadnych sólistov do ústredných partov, pričom Mojžiš je skoro hovorená rola v rytmickom Sprechgesangu. Jeho protipól, brat Áron je spevnejší lyrický tenor. K nim sa radí …
Balet Dafnis a Chloe sa datuje do skorých rokov Ballets Russes, s očarujúcou partitúrou od Ravela, ktorú zadal Ďagilev. Bola to choreografia pre Václava Nižinského a Tamaru Karsavinu v roku 1912 od Michaela Fokina, ktorý mal pôvodne vytvoriť balet pre cárske divadlo v Petrohrade ako prostriedok reforiem, ktoré chcel uskutočniť v klasickom tanci: potlačenie pantomímy …