Ohnivý anjel v Bavorskej štátnej opere

V kolekcii článkov o Bavorskej štátnej opere si zaslúži svoje miesto mimoriadna inscenácia Ohnivého anjela Sergeja Prokofieva. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, ale toto dielo je s Bavorskom a Mníchovom veľmi späté. Skladateľ, ktorého otec bol agronóm, od detstva mal rád kvetiny. V časti svojej autobiografie Detstvo spomína, ako podľa ruského botanika Piotra Majevského určoval a poznával kvetiny. V roku 1923 píše svojmu priateľovi Vladimírovi o svojom nadšení z alpských rastlín. Nestalo sa to nikde inde než v krásnej bavorskej krajine Álp, poblíž Mníchova, kúsok od Garmisch – Partenkirchenu v Ettale, kde stojí fascinujúca baroková stavba benediktínskeho kláštora, ktorý doplňuje prírodné prostredie o duchovný rozmer človeka a večnosti. Práve tam kúsok od Mníchova skladateľ skomponoval svoju operu Ohnivý anjel. Spomienky na toto šťastné obdobie túlania po[…]

Pokračovať v čítaní …

Judith v Bavorskej štátnej opere

Bavorská štátna opera je divadlo, ktoré pravidelne privádza na javisko zaujímavé inscenácie od renomovaných a zavedených operných tvorcov, ale aj prekvapivé režijné objavy. Hrad kniežaťa Modrofúza,  tajomná opera Bélu Bartóka, je zaujímavým dielom modernej opery dvadsiateho storočia, ktoré si vždy rád vypočujem a pozriem. Takže spojenie Mníchova a Modrofúza, Bavorska a Bartóka som nemohol vymeškať. Za režiséra tejto dramatickej rozprávky o vrahovi svojich manželiek vybrali ženu – režisérku. Už tento fakt je isto zaujímavý, ako sa na tému utlačovaných, poškodených nevinných manželiek – obetí pozrie prizmou svojho ženstva režisérka. Do Mníchova pricestovala Britka Katie Mitchell, ktorá má za sebou réžie pre Royal Shakespeare Company, National Theatre v Londýne, Royal Danish Thatre, Schaubűhne Berlin, English National Opera, Het opera v Amsterdame, Bolšoj v Moskve[…]

Pokračovať v čítaní …

Don Carlos v Teatro La Fenice

Benátske La Fenice dostalo k svojej krásnej architektonickej budove priliehavý názov: Fénix. Divadlo ťažko skúšané návalmi chorôb, ktoré mu ohrozujú život, zatiaľ vždy povstalo z popola. Ničivý požiar, ktorý divadlo zničil v roku 1996, v ňom otvorila po nákladnej a dych berúcej rekonštrukcii La Traviata(2003), ktorá v dobe premiéry znamenala pre Verdiho ťažké benátske fiasko. Ideálna voľba. Režisérom bol vtedy o tri dekády mladší Robert Carsen. Minulý rok bol fénix znovu v ohrození. Nečakane vysoká hladina vody zaliala Benátky, ako ďalšie znamenie prírody a degradácie životného prostredia od človeka. Po desaťročiach sa ocitol pod vodou skvostný symbol kresťanstva svätý Marek a strojovne divadla boli zaliate vodou. Taliani a vedenie divadla urobili maximum, aby čo najrýchlejšie obnovili  funkčnosť. Napodiv bol po záplave na repertoári znovu Verdi a opäť[…]

Pokračovať v čítaní …

Tosca vo Varšavskej Opere Narodowej

Varšavská Opera Narodowa je vynikajúca scéna, preto keď som videl, že bude nové naštudovanie Toscy, neváhal som ani chvíľu. Ani meno režisérky Barbary Wysockej, ktoré mi nič nehovorilo, ma neodradilo. Vo Varšave jednoducho robia dobré divadlo v opere aj v balete. Veď vychovali Trelińského a jeho vynikajúceho scénografa Borisa Kudličku, ktorý dokonca pochádza z rovnakého mesta ako ja. Navyše návšteva veľkomesta, kde v kostole na dosah zbožných pútnikov spočíva Chopinovo srdce a novo postavený zámok poľských kráľov, ktorý nacisti kompletne zničili, je dôkazom tradície a kultúrnosti poľského národa. Wysocka pripravila nadčasový koncept. Takých tu už bolo, ale jej réžia je dôsledná a pútavá. Typovo presný výber hlavnej trojice aj ostatných účinkujúcich veľmi dobre slúži rozohratiu drámy. Univerzálny výtvarný štýl, možno taliansky neorealizmus, možno[…]

Pokračovať v čítaní …

Zásnuby v kláštore v Staatsoper Unter den Linden

Pestré Vianoce v Berlíne vylepšila odvážna dramaturgia Štátnej opery, ktorá ku sviatkom reprízovala Prokofievovu komickú operu najlepšieho kompozičného melodického štýlu autora; Zásnuby v kláštore. Inscenácia je to viac než vydarená, veď na nej spojili sily – autor hudobného naštudovania už viac než legendárny Daniel Barenboim a režisér Dmitri Tcherniakov, ktorého s obľubou sledujem. Uvedomil som si, že aj kritik sa niekedy nevie zodpovedne odpútať od svojho ťažiska a miláčikov. Je to ťažké priznať, ale treba byť úprimný. Inak môže dochádzať k nepríjemnej disonancii a neobjektívnosti. Keď Tcherniakov režíroval Traviatu, Knieža Igora, Legendu o neviditeľnom meste Kiteži, Ruslana a Ľudmilu, Dialógy karmelitánok či Chovanštinu rástol vo mne pocit geniality. Signifikantné a dokonalé uchopenie predlohy, vizuálne a koncepčné nápady. Zrodila sa režijná hviezda. Prichádzajúca z iného kultúrneho a spoločenského prostredia. […]

Pokračovať v čítaní …

Tosca v La Scale

Deti sa tešia šiesteho decembra na ráno, čo im nadelí Mikuláš. Dospelí sa tešíme na večer siedmeho decembra. Deň po Mikulášovi má totiž sviatok svätý Ambróz, ktorý je patrónom Milána a už storočie v tento deň novou premiérou za účasti osobností spoločenského, kultúrneho i politického života La Scala otvára svoju divadelnú sezónu. Tento rok to bol darček vzrušujúco očakávaný. Nielenže dramaturgia siahla po obľúbenej Pucciniho Tosce, prizvala k režisérskemu naštudovaniu charizmatickú osobnosť Davideho Livermora, pred orchestrom stál umelecký šéf Riccardo Chailly a v obsadení sa u Florie Toscy objavilo elektrizujúce meno: Anna Netrebko. To je konštelácia požehnaná. Nemožno zabudnúť, že Chailly podobne ako v prípade Madama Butterfly, vytvoril akúsi pra-verziu opery, vrátil takty, ktoré Puccini neskôr vyškrtol a retušoval. Čo dodať? –[…]

Pokračovať v čítaní …

Wozzeck v Bavorskej štátnej opere

Keď listujem články, či štúdie na tému Bergovej opery Wozzeck, všetky snáď vykazujú primárny obdiv k tejto tragickej dráme. Memento. Ukážka tragického osudu jednotlivca v súkolí behu života, sveta. Morálny a mravný apel. A tak ďalej, všetky možné cudzie slová, adjektíva by sa dali využiť. Už prví pochvalní kritici v roku 1925 vyzdvihovali duchovné hodnoty opery, hĺbku, silnú pudovosť, surovosť, presah opery. Až mám pocit, že ostatná operná tvorba je plytká a povrchná. Nemáme iné protivojnové diela? Veď dokonca aj opera buffa je výchovná a poučná. S citlivým a úsmevným nadhľadom láskyplne a káravo pranieruje zlé vlastnosti. A čo potom drámy duší veľkých operných gigantov? – Nemám rád podobné zjednodušenia, či nekritický obdiv a vyvyšovanie niektorých diel. Bergova opera je náročná a špecifická. Možno na ňu treba dozrieť,[…]

Pokračovať v čítaní …

Tosca v Aix-en-Provence

Koniec sezóny napodiv priniesol mimoriadny zážitok. Milovaná opera Tosca, dostala inšpiratívny novátorský rámec. Francúzsky filmový režisér Christophe Honoré pre legendárny festival  Aix – en – Provence magicky preniesol politický a milostný thriller z Talianska 19. storočia do snovej reality dneška. Jeho imaginatívna koncepcia postavená ako hold opernej speváčke prekonala aj bariéry priestorových reálií, jednoty miesta a času, či reálnych narážok v librete a veristického zobrazovania dramatickej situácie. Tieto úlohy sú neľahké, navyše v takej chronicky známej opere, kde aj priemerný divák rozumie mnohým replikám a očakáva scénu so sviecami, skok z hradieb a ďalšie, priam filmové efekty. Režisér toto všetko zakamufloval. Pobláznil operného fanúšika, že z temnoty minulosti a zabudnutia vytiahol kedysi legendárnu divu Catherine Malfitano. Ešte dnes máme v očiach jej ikonickú Tosku v geniálnej inscenácii z Amsterdamu.[…]

Pokračovať v čítaní …

Alcesta v Bayerische Staatsoper

Keď som štartoval tento svoj web, dal som si dve predsavzatia. Za prvé, že nebudem písať o českých inscenáciách, aby som sa vyhol teroru zo strany niektorých ukrivdených tvorcov a interpretov, či hrozbám, že ma dajú k súdu a podobne. Prečo si kaziť dobrú náladu v oblasti umenia, ktoré má povznášať, takými prízemnými invektívami. Nepotreboval som si budovať povesť prísneho kritika. Snažil som sa písať pravdivo. Za druhé som usúdil, že keď nie som kritik v povolaní kritika nebudem písať o všetkom, ale len o tom čo stojí za to, aby to inšpirovalo aj vás,  vážení čitatelia. Načo utrácať vzácne minúty a hodiny na písanie o nepodarených inscenáciách. Tie nech sú zabudnuté poslednou oponou. Taktiež som neuvažoval nad tým či budem recenzent, píšuci recenzie, či[…]

Pokračovať v čítaní …