Turandot v Teatro Regio Torino

Táto operná sezóna by nebola kompletná, bola by vlastne hrozná, keby som nemal šťastie vidieť, nebojím sa povedať, najlepšiu inscenáciu Pucciniho Turandot súčasnosti z Teatro Regio v Turíne. Čo je to za bohaté talianske mesto, ktoré si môže dovoliť takúto produkciu pre kultúrnu obec a pre športových fanúšikov kúpiť najlepšieho futbalistu sveta? Opera vždy mala výsadné postavenie drahého žánru. Umenia, ktoré je treba rozmaznávať a dotovať. Niečo, čo u nás nefunguje a najskôr nikdy ani nebude. Veď v Národnom divadle nemajú ani dostatočne veľké javisko, nieto orchestrisko. Je to divadlo ako symbol národného obrodenia, ale nie prejav vyspelého kultúrneho národa a erudície. Nemci, tí vedeli, akú si postaviť divadelnú budovu (dnešná Štátna opera)! V Turíne sa vždy vedeli zmobilizovať k výrazným krokom. Už pre[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Teatro alla Scala

Prokofievov balet Romeo a Júlia je relatívne mladý. Nedožil sa ešte ani sto rokov a už sa stal miláčikom publika. V čom tkvie tento úspech? – Je to námetom? – Hudbou? – Snami o osudovej láske, ktoré snívajú diváci? – Choreografiou? – V tomto prípade Kennetha MacMillana? – Úspech decembrovej premiéry milánskej La Scaly v prípade Romea e Giulietty tkvie vo veronskej dvojici. Najslávnejší taliansky tanečník Roberto Bolle si môže diktovať, kedy bude doma tancovať, čo bude tancovať a hlavne s kým. Ako Júliu si vybral Misty Copeland, prvú primabalerínu tmavej pleti na najvyššom poste v ABT. Talianske noviny sa toho marketingovo chytili: „Giulietta nera“. Nera, nera, čierna, čierna, dokonca „čierny motýlik“. Čo je ale viac dôležitejšie než farba pleti, je Misty Copeland ako[…]

Continue reading …

Tannhäuser v Teatro La Fenice

Tannhäuser je Wagnerova opera, ktorú znesú aj tí, ktorým sa z ostatných autorových opier už len pri názve postavia chlpy na tele. Ale Calixto Bieito je režisér, ktorého buď milujete alebo neznášate a vstup na jeho réžie je len na vlastné nebezpečie. Lenže spojenie Wagnerovej opery a katalánskeho režiséra, dnes asi najškandálnejšieho, je dokonalým divadelným zážitkom. Je to vlastne príklad a učebnica toho, čím môže dnes hudobné divadlo byť. Zážitkom umeleckým, ale aj zážitkom ľudským. Samozrejme operný divák často odmieta prijať operu, najmä tú 19. storočia, ako zrkadlo sveta. Ako odraz aktuálnej naliehavosti. Je to však škoda. Pretože ak diváka dojíma v bujarom živote reality spravodajstvo a slzí nad obrazom planéty ako smetiska, slzí nad hrôzami vojny a tyranie, dojíma sa pri emailoch, ktoré ukazujú[…]

Continue reading …

Madama Butterfly v Teatro Di San Carlo

Slávna talianska scéna Teatro di San Carlo je historickým miestom dejín opery. Skvostný Neapol, barokový skvost v európskom meradle, ponúka na výlet mnohé tajuplné miesta od zabudnutých barokových kostolíkov, cez prepychové chrámy, paláce, galérie, hrady, kláštory, záhrady. Teatro di San Carlo písalo dejiny opery, celé plejády mien skladateľov, dirigentov, primadon sú s ním späté. Sila takýchto divadiel je obdivuhodná. Od zdobených priestorov, perfektnej akustiky po legendárne predstavenia, škandály i tragické ľudské osudy umelcov. Commedia dell’arte, neapolská škola, opera buffa, Canzone Napoletana, tarantella, mandolína, Pulcinella a tak ďalej by sa dala pokračovať aj cez pizzu o Neapole a jeho kultúrnej tradícii. O meste, ako matke mnohého. Tak ako mená, ktoré aj dnes elektrizujú milovníkov umenia: Cimarosa,[…]

Continue reading …

Labutie jazero v La Scale

Aké je  Il lago dei cigni oslavovaného choreografa Alexeja Ratmanského? Keď preskočíte celé tie state o tom, kde všade a čo všetko so svojím bádateľom Dougom Fullingtonom nazbierali, uvidíte normálne baletné predstavenie, s ktorým môžete súhlasiť, polemizovať či sa nechať ním okúzliť. Môžete premýšľať, kto je vlastne klamár. Či tí, ktorí desaťročia skresľovali Petipu a Ivanova, či tí, ktorí si dnes myslia, že sú archeológovia a to, čo v náznaku nájdu ako fragment, dokážu zrekonštruovať na majstrovské dielo. Zároveň môžete nervózne uvažovať, či je dnes skutočne nutné (pretože kedysi princ bol starší tanečník), aby balerínu za princa zdvíhal niekto iný, a či všetky arabesky musia byť také nízke, lebo vtedy primabaleríny nemohli anatomicky nohu dať[…]

Continue reading …

Roberto Bolle and Friends v Ríme

V roku 2008 odštartoval tanečník svoj projekt Bolle and Friends. Bolle a dramaturgia hľadajú miesta so silným géniom loci; Koloseum v Ríme, námestie Piazza Duomo v Miláne, Plebiscito v Neapole, námestie San Marco v Benátkach, Certosa na Capri, Valle dei Templi v Arigente, Teatro Greco v Taormine, florentské záhrady di Boboli, slávne Terme di Caracalla v Ríme. Za hranicami Talianska tento vlastenec predvádza špičkové tanečné umenie publiku v Aténach (Grécko), Istanbule (Turecko), Pekingu (Čína), Tokiu (Japonsko) a nakoniec New Yorku. Body pre Českú republiku niekoľkokrát nazbierali Otto a Jiří Bubeníčkovci a Nataša Novotná. Tohtoročné prázdninové turné bolo mimoriadne vzhľadom na tanečníkove narodeniny. Leto bolo pre mnohých desivo horúce. V Ríme však (možno pre skúsenosti krajiny[…]

Continue reading …