Popoluška v Mikhailovskom balete

Ako ste si isto všimli, mal som dlhšiu prestávku. Začal som totiž premýšľať, kam sa uberá súčasná produkcia operných domov či baletných predstavení. Divák sa teší na predstavenie a potom už cez prestávku je ťažko sklamaný. Čoraz častejšie potom ešte viac na ďakovačke, kde má vedľa monumentálnych ovácií pocit, že je buď blázon alebo ignorant, a že čo to u ostatných divákov vyvolalo takú vlnu energie k aplauzu. (?) Súčasná doba praje moderným PR kanálom. Marketing svetových divadiel rastie a ponúka očarujúce video spoty, fotografie, rozhovory, lektorské úvody, profily tanečníkov. Pod dojmom jednej takej reportáže som sa vybral do Mikhailovského divadla. Okúzľujúca reportáž hovorila o 3D efekte, ako divák bude pohltený a vtiahnutý do rozprávkovej imaginárnej scénografie Popolušky. A vskutku; vo výborne zostrihanom[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Hudobnom divadle Karélie

V Hudobnom divadle republiky Karélie v Petrozavodsku majú už niekoľko rokov na repertoári kritikou cenenú, divácky milovanú inscenáciu Romea a Júlie od šéfa súboru Kirilla Simonova. V menšom divadle, nie ďaleko od miesta oficiálnej sovietskej premiéry v Mariinskom, vtedy Kirovovom divadle v Leningrade. A predsa táto inscenácia ctí autora hudby Sergeja Prokofieva a predsa je celkom iná a svojbytná. Veľmi pôsobivá, zomknutá do seba, do dramatického nervu Shakespearovej predlohy. Vysoko divadelná, emotívna a tanečne choreograficky sýta. Simonovova virtuózna choreografia, v tomto balete tak precízne delená medzi zbory a sólistov, ktorí majú nesmierne plastické, naratívne bohaté variácie, kontaktné, fyzicky náročné prepojené duetá, je strhujúca. Dve hodiny choreografických nápadov, efektných čísiel, kde súbor prezentuje vysoký technický level a herecké majstrovstvo. Simonov veľmi funkčne vyšiel zo Shakespeara, ale vložil do svojej[…]

Continue reading …

Maškaráda v Moskve

Dnešná doba Rusku nepraje. Našťastie už čoraz viac investigatívnych novinárov prehliadlo cielenú kampaň na diskrimináciu Ruskej federácie v európskych i svetových médiách. A teraz si predstavte, že v Rusku vôbec tak zle nie je, ako sa hlási. Udalosti vytrhnuté z kontextu,  vyfarbené do kontroverzie, sú politickým súperením mocností, ako keby studená vojna ešte neskončila. Škandálny balet Nurejev, ktorý mnohí už oplakali, bude v decembri v Bolšoj uvedený, film Matilda sa hrá. A napríklad, ešte za temnej doby revolúcie vzniklo niečo tak pozitívne ako detské divadlo. Bolo dokonca prvé na svete. Vedia to dnešní manažéri, ktorí sa chvália detskými programami tak, ako keby objavili vesmír? Sovietsky komisariát už v roku 1918 založil detské divadlo v Moskve (Detské hudobné divadlo Sats) a do jeho čela sa postavila Natalia[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Zürich Ballett

Veľký scénograf a zároveň intelektuál Milan Čorba v svojej knihe esejí, kde hovoria spolu Optimista a Pesimista, napísal zaujímavú, radikálnu a krutú pravdu. „Myslíte, že umenie má mať nejaký ctihodný cieľ?“ – pýtal sa Optimista. Pesimista mu odvetil: „V stredoveku umenie slúžilo intelektuálnej a všeobecnej podpore cirkvi. V 19. a 20. storočí slúžilo mýtu pokroku. Dnes neslúži ani tomu, ani onomu, obávam sa, že je predmetom bez obsahu a chýba mu príťažlivosť dogmy či ideológie“. Toto ma napadlo hneď po zhliadnutí Romea a Júlie Christiana Spucka, dvorného choreografa a šéfa baletu v Zürichu. Mnohé súčasné inscenácie si zakladajú na tom, že sa stanú dogmou, jediným možným výkladom, pred ktorým divák s úžasom padne a jeho romantická predstava o diele sa v ére post-postmoderny rozsype na úlomky, či radikálna koncepcia bude[…]

Continue reading …

Julian Barnes – Hukot času

Kvalitná kniha mnohokrát poteší viac než divadlo. Na rozdiel od divadla, ktoré je pominuteľné v svojom okamihu, kniha zostáva a človek sa k nej v rôznych životných etapách svojej púte môže vrátiť. Veľký britský spisovateľ Julian Barnes (1946) prekročil hranice svojho tematického sveta a napísal unikátnu biografiu veľkého skladateľa 20. storočia Dimitrija Šostakoviča. Dal jej názov Hukot času (originál The Noise  of Time, 2016) a tak bežný fanúšik autora, našťastie hojne prekladaného v Česku, na prvý pohľad kupuje knihu svojho obľúbeného autora bez toho, aby tušil čo sa skrýva za prebalom. Barnes je majster klamania v dejových linkách a rozmotávaní zvláštneho pradiva, ktoré sa nazýva ľudská pamäť. Už jeho Vědomí konce tak majstrovsky zmiatlo čitateľa, že len ten pozorný skutočne pochopil, ako rozprávač umne[…]

Continue reading …

Popoluška v Dutch National Ballet

Christopher Wheeldon rok po premiére Popolušky, kreácie pre HET National ballet v Amsterdame, získal baletného Oscara – Prix de Benois. Nálady, ktoré vládnu komisii aj tanečnému svetu sú prchavé a podobajú sa jednej rozhádanej rodine, ktorá sa vie na Vianoce stretnúť a oslavovať.  Popoluška je oslavovaná ako dielo plné virtuózneho tanca, humoru, mágie. Z toho zostala snáď len tá mágia. Wheeldonovi a jeho týmu sa darí lepšie ako tvorcom divadelného diela než choreografovi. Wheeldon a libretista Craig Lucas veľmi dobre predlohu spracovali a našli v nej mnoho krásneho pre baletné javisko.  Celý nápad, s kontinuálnym rozprávaním príbehu ako rastie Popoluška a na zámku princ Guillaume, je vďaka scénografii a režijnému vedeniu nápaditý. Princ s verným kamarátom Benjaminom, ktorý môže byť jeho malý brat, či veselý kumpán v zajatí[…]

Continue reading …