Золушка z Permu

V tomto čase zavretých divadiel súbory, ktoré úzkostlivo strážili svoje predstavenia a prenasledovali všetkých, ktorí modernými telefónmi, tabletmi, či kamerami zachytili sediac v hľadisku čokoľvek z javiska, zrazu otočili. Sprístupňujú zadarmo svoje pracovné záznamy premiér, nahrávky, ktoré vytvorili regionálne či štátne televízie. Netýka sa to len menej známych choreografov, ale aj predstavenia choreografických celebrít, legendárnych tvorcov druhej polovice 20. storočia sú k dispozícii. Aký to veľký obrat. Ako rýchlo sa môže myslenie, či ustálené, dlho budované steny zboriť, prehodnotiť postoje. Ja som tiež určitým spôsobom prehodnotil čas. Že netreba sledovať po niekoľkýkrát Bajadéru z Paríža, Labutie jazero z Londýna, Luskáčika z Viedne, Balanchina z New Yorku, Spiacu z Mariinského, Quijota z Bolšojho. Treba využiť túto možnosť baletného internet maratónu a sledovať veci nové, neznáme. Samozrejme to[…]

Pokračovať v čítaní …

Ohnivý anjel v Bavorskej štátnej opere

V kolekcii článkov o Bavorskej štátnej opere si zaslúži svoje miesto mimoriadna inscenácia Ohnivého anjela Sergeja Prokofieva. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, ale toto dielo je s Bavorskom a Mníchovom veľmi späté. Skladateľ, ktorého otec bol agronóm, od detstva mal rád kvetiny. V časti svojej autobiografie Detstvo spomína, ako podľa ruského botanika Piotra Majevského určoval a poznával kvetiny. V roku 1923 píše svojmu priateľovi Vladimírovi o svojom nadšení z alpských rastlín. Nestalo sa to nikde inde než v krásnej bavorskej krajine Álp, poblíž Mníchova, kúsok od Garmisch – Partenkirchenu v Ettale, kde stojí fascinujúca baroková stavba benediktínskeho kláštora, ktorý doplňuje prírodné prostredie o duchovný rozmer človeka a večnosti. Práve tam kúsok od Mníchova skladateľ skomponoval svoju operu Ohnivý anjel. Spomienky na toto šťastné obdobie túlania po[…]

Pokračovať v čítaní …

Popoluška v Mariinskom divadle

Vírusová kríza odhalila, aký je tanečný svet pestrý. Keby som mal vidieť všetky predstavenia, ktoré vysielajú, streamujú, prezentujú divadlá Ruskej federácie od hraníc s Európou až po Vladivostok, sledoval by som celý deň len to. Úplný maratón. A čo ďalšia časť sveta Amerika, prestížne súbory z New Yorku, San Francisca, menšie súbory. K tomu Európa, kde aj súbory, ktoré na zmluvách s kinom, televíziami dotujú svoj rozpočet, zdarma sprístupňujú svoje nahrávky. Druhý problém tohto zázraku je však naplniť očakávania. So zdesením som absolvoval Béjartovu Čarovnú flautu. A nechápal som od začiatku do konca, ako vôbec mohol niečo také vytvoriť, a ako si vlastne získal svoju slávu. Pustiť operu z nahrávky, so spevom, v celej dĺžke, u Mozartovho diela aj s hovorenými dialógmi, veď je to singspiel[…]

Pokračovať v čítaní …

Zásnuby v kláštore v Staatsoper Unter den Linden

Pestré Vianoce v Berlíne vylepšila odvážna dramaturgia Štátnej opery, ktorá ku sviatkom reprízovala Prokofievovu komickú operu najlepšieho kompozičného melodického štýlu autora; Zásnuby v kláštore. Inscenácia je to viac než vydarená, veď na nej spojili sily – autor hudobného naštudovania už viac než legendárny Daniel Barenboim a režisér Dmitri Tcherniakov, ktorého s obľubou sledujem. Uvedomil som si, že aj kritik sa niekedy nevie zodpovedne odpútať od svojho ťažiska a miláčikov. Je to ťažké priznať, ale treba byť úprimný. Inak môže dochádzať k nepríjemnej disonancii a neobjektívnosti. Keď Tcherniakov režíroval Traviatu, Knieža Igora, Legendu o neviditeľnom meste Kiteži, Ruslana a Ľudmilu, Dialógy karmelitánok či Chovanštinu rástol vo mne pocit geniality. Signifikantné a dokonalé uchopenie predlohy, vizuálne a koncepčné nápady. Zrodila sa režijná hviezda. Prichádzajúca z iného kultúrneho a spoločenského prostredia. […]

Pokračovať v čítaní …

Hans van Manen I.

V lete som trochu sledoval čo nového v baletnom svete. Popravde sa mi zdalo, že nič moc extra. Akoby stále to isté. Potom som si po dlhšej dobe našiel čas na Hansa van Manena. Pútajú ma k nemu totiž až milé osobné spomienky, keď predsedal porote na festivale Dance Open 2014 v Petrohrade. Legenda, choreograf van Manen, prekonal svoj tradičný ostych a predstúpil pred hordu hlavne ruských žurnalistov. Tí sa prejavili ako nemilosrdní národniari a nešetrili choreografa nezodpovedateľnými otázkami o tom, ktorú ruskú balerínu má najradšej, ktorého ruského skladateľa má najradšej, prečo nemá rád Šostakoviča, prečo má rád Prokofieva, prečo Stravinského, ktorého ruského choreografa uznáva…  a podobne. Majster sa však nenechal zaskočiť, predviedol celý rad vlastných „manenovských miniatúr“ a získal si niektorých nepriateľsky naladených[…]

Pokračovať v čítaní …

Popoluška v Mikhailovskom balete

Ako ste si isto všimli, mal som dlhšiu prestávku. Začal som totiž premýšľať, kam sa uberá súčasná produkcia operných domov či baletných predstavení. Divák sa teší na predstavenie a potom už cez prestávku je ťažko sklamaný. Čoraz častejšie potom ešte viac na ďakovačke, kde má vedľa monumentálnych ovácií pocit, že je buď blázon alebo ignorant, a že čo to u ostatných divákov vyvolalo takú vlnu energie k aplauzu. (?) Súčasná doba praje moderným PR kanálom. Marketing svetových divadiel rastie a ponúka očarujúce video spoty, fotografie, rozhovory, lektorské úvody, profily tanečníkov. Pod dojmom jednej takej reportáže som sa vybral do Mikhailovského divadla. Okúzľujúca reportáž hovorila o 3D efekte, ako divák bude pohltený a vtiahnutý do rozprávkovej imaginárnej scénografie Popolušky. A vskutku; vo výborne zostrihanom[…]

Pokračovať v čítaní …

Romeo a Júlia v Hudobnom divadle Karélie

V Hudobnom divadle republiky Karélie v Petrozavodsku majú už niekoľko rokov na repertoári kritikou cenenú, divácky milovanú inscenáciu Romea a Júlie od šéfa súboru Kirilla Simonova. V menšom divadle, nie ďaleko od miesta oficiálnej sovietskej premiéry v Mariinskom, vtedy Kirovovom divadle v Leningrade. A predsa táto inscenácia ctí autora hudby Sergeja Prokofieva a predsa je celkom iná a svojbytná. Veľmi pôsobivá, zomknutá do seba, do dramatického nervu Shakespearovej predlohy. Vysoko divadelná, emotívna a tanečne choreograficky sýta. Simonovova virtuózna choreografia, v tomto balete tak precízne delená medzi zbory a sólistov, ktorí majú nesmierne plastické, naratívne bohaté variácie, kontaktné, fyzicky náročné prepojené duetá, je strhujúca. Dve hodiny choreografických nápadov, efektných čísiel, kde súbor prezentuje vysoký technický level a herecké majstrovstvo. Simonov veľmi funkčne vyšiel zo Shakespeara, ale vložil do svojej[…]

Pokračovať v čítaní …

Maškaráda v Moskve

Dnešná doba Rusku nepraje. Našťastie už čoraz viac investigatívnych novinárov prehliadlo cielenú kampaň na diskrimináciu Ruskej federácie v európskych i svetových médiách. A teraz si predstavte, že v Rusku vôbec tak zle nie je, ako sa hlási. Udalosti vytrhnuté z kontextu,  vyfarbené do kontroverzie, sú politickým súperením mocností, ako keby studená vojna ešte neskončila. Škandálny balet Nurejev, ktorý mnohí už oplakali, bude v decembri v Bolšoj uvedený, film Matilda sa hrá. A napríklad, ešte za temnej doby revolúcie vzniklo niečo tak pozitívne ako detské divadlo. Bolo dokonca prvé na svete. Vedia to dnešní manažéri, ktorí sa chvália detskými programami tak, ako keby objavili vesmír? Sovietsky komisariát už v roku 1918 založil detské divadlo v Moskve (Detské hudobné divadlo Sats) a do jeho čela sa postavila Natalia[…]

Pokračovať v čítaní …

Romeo a Júlia v Zürich Ballett

Veľký scénograf a zároveň intelektuál Milan Čorba v svojej knihe esejí, kde hovoria spolu Optimista a Pesimista, napísal zaujímavú, radikálnu a krutú pravdu. „Myslíte, že umenie má mať nejaký ctihodný cieľ?“ – pýtal sa Optimista. Pesimista mu odvetil: „V stredoveku umenie slúžilo intelektuálnej a všeobecnej podpore cirkvi. V 19. a 20. storočí slúžilo mýtu pokroku. Dnes neslúži ani tomu, ani onomu, obávam sa, že je predmetom bez obsahu a chýba mu príťažlivosť dogmy či ideológie“. Toto ma napadlo hneď po zhliadnutí Romea a Júlie Christiana Spucka, dvorného choreografa a šéfa baletu v Zürichu. Mnohé súčasné inscenácie si zakladajú na tom, že sa stanú dogmou, jediným možným výkladom, pred ktorým divák s úžasom padne a jeho romantická predstava o diele sa v ére post-postmoderny rozsype na úlomky, či radikálna koncepcia bude[…]

Pokračovať v čítaní …