Labutie jazero v Mikhailovskom divadle

Po londýnskom Labuťom jazere som myslel, že mieru sklamania mám už vyčerpanú. No nakoniec nie. Nie, že by bola inscenácia Mikhailovského divadlo v Petrohrade taká hrozná, ale akosi bola taká nejaká, akoby určená pre partnerky turistov a futbalových fanúšikov z celého sveta. Inscenácia je označená, ako rekonštrukcia slávnej moskovskej inscenácie z Bolšoj divadla. Takže má všetkého dostatok. Choreografia od Petipu, Ivanova, cez Alexandra Gorského ku Asafovi Messererovi  a všetko toto zaštítil súčasný šéf Mikhail Messerer. Dekorácie a kostýmy Simona Virsaladzeho oživili výtvarníci Boris Kaminskij, ktorý famóznym spôsobom s Vasilym Medvedevom v Brne inscenovali v minulosti Korzára a kontroloval ho šéf dielní a jeden z vedúcich ruských scénografov Vyacheslav Okunev. Čo sa mi páčilo? Samozrejme scéna bola narysovaná perfektne. Nádherný jesenný les zámockého parku v prvom dejstve opticky rozšíril[…]

Continue reading …

Legenda o neviditeľnom meste

Moja cesta do Ruska vyšla akurát pár hodín po začatí MS vo futbale. Aby dlhá cesta lietadlom ČSA, ktoré sa vždy pred štartom rozsype a má meškanie, (tentokrát sme meškali „len“ osemdesiat minút, z toho nás nechali hodinu sedieť v lietadle na runweji) a potom vlakom dobre ubehla, nabral som si kde sa len dalo, hrsť novín. Môj web je čisto kultúrny, ale teraz tieň politiky, neznalých českých novinárov a ich invektív, už prekročil pomyselnú hranicu. Toľko nenávisti k národu, ako prezentovali v MF Dnes, „Lidovkách“, „Hospodářkách“ na margo Ruska, Putina, politiky, ľudských práv a samozrejme všetkého možného, to bol skutočne gigantický román. Či skôr kameňovanie. Samozrejme, čo by nechrlili hrôzu z Ruska, keď aj taký britský minister zahraničia varuje svojich občanov, aby na[…]

Continue reading …

Popoluška v Mikhailovskom balete

Ako ste si isto všimli, mal som dlhšiu prestávku. Začal som totiž premýšľať, kam sa uberá súčasná produkcia operných domov či baletných predstavení. Divák sa teší na predstavenie a potom už cez prestávku je ťažko sklamaný. Čoraz častejšie potom ešte viac na ďakovačke, kde má vedľa monumentálnych ovácií pocit, že je buď blázon alebo ignorant, a že čo to u ostatných divákov vyvolalo takú vlnu energie k aplauzu. (?) Súčasná doba praje moderným PR kanálom. Marketing svetových divadiel rastie a ponúka očarujúce video spoty, fotografie, rozhovory, lektorské úvody, profily tanečníkov. Pod dojmom jednej takej reportáže som sa vybral do Mikhailovského divadla. Okúzľujúca reportáž hovorila o 3D efekte, ako divák bude pohltený a vtiahnutý do rozprávkovej imaginárnej scénografie Popolušky. A vskutku; vo výborne zostrihanom[…]

Continue reading …

Матильда Kšesinská

Stáva sa vám tiež, že sa tešíte na nový film či divadelné predstavenie a potom ste často sklamaní? – Je to normálne. Každý si sám buduje obrazovú predstavivosť, sníva ako by daná téma mohla byť spracovaná.  Či čaká svojho obľúbeného interpreta, ako si s danou úlohou poradí. Čím sú očakávanie väčšie, tým väčšie sú potom sklamania. Dnes navyše toto očakávanie podporuje silná mediálna kampaň. Krátke spoty, ktoré sú samy o sebe brilantnou psychologickou pascou na potencionálnych divákov. Interview s hviezdami, fotografie starostlivo vypilované k dokonalosti a samozrejme určitej miere záhadnosti. Tento trend už naplno ovláda aj operné a divadelné domy. Making Off v premyslenom časovom slede nabáda diváka ku kúpe vstupeniek. Je to podobné, ako v politike. Aj tam nám redaktori rafinovane podsúvajú,  ktorej[…]

Continue reading …

Fokin v Mariinskom divadle

Svätý Petrohrad. Mesto, ktoré veľký vládca Peter I. zasvätil veľkému svätcovi, prvému pápežovi v dejinách. V celom tom obrovskom meste, kde sa krása a architektonická dokonalosť palácov a chrámov mieša s chudobou a biedou vedľajších uličiek, ale i tak nad tým všetkým presvitajú lúče mystického slnka na oblohe, ktorú nekazí žiadne pohorie, televízne veže, ani paneláky, sa zdá, že história ožíva. Vidíte významné a dôverne známe miesta. Dom u Pikovej dámy, kde prebývala kňažná Golicinová, o ktorej sa predpokladá, že bola predobrazom Puškinovej – Čajkovského grófky z Pikovej dámy, ktorá poznala tajomstvo troch kariet. Môžete podobne ako Raskolnikov pokľaknúť na námestí Sennaja Ploščaď a priznať svoj hriech, kde síce už nestojí starobylý chrám, ale moderná stanica[…]

Continue reading …

Eugen Onegin v Mikhailovsky Theatre

Po vytuchnutej inscenácii Eugena Onegina na prestížnej scéne Mariinského divadla som zamieril na geniálnu operu Čajkovského do Mikhailovského divadla. Divadlo so stálou opernou a baletnou scénou, kedysi slávne Malé divadlo, kde mala premiéru Šostakovičova Lady Macbeth, ktorá stála skladateľa skoro život i kariéru. Dnes je šéfom operného súboru slávny basista Paata Burchuladze. Videl som tam inscenáciu, ktorú musím zaradiť k tomu najlepšiemu, čo som na opernom javisku videl. Nie nadarmo má predstavenie tri Zlaté masky, najvyššiu ruskú divadelnú cenu. Režisér Andriy Zholdak pripravil inscenáciu, ktorá môže hraničiť so škandálom. Jej zložitá filozofická koncepcia sa blíži ku hádanke. Hádanke, kde tušíme možné odpovede, blúdia nám v mysli, ale nie sme schopní ich nahlas vysloviť. Tušené, podvedomé, akési blízke a predsa nedefinovateľné[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Hudobnom divadle Karélie

V Hudobnom divadle republiky Karélie v Petrozavodsku majú už niekoľko rokov na repertoári kritikou cenenú, divácky milovanú inscenáciu Romea a Júlie od šéfa súboru Kirilla Simonova. V menšom divadle, nie ďaleko od miesta oficiálnej sovietskej premiéry v Mariinskom, vtedy Kirovovom divadle v Leningrade. A predsa táto inscenácia ctí autora hudby Sergeja Prokofieva a predsa je celkom iná a svojbytná. Veľmi pôsobivá, zomknutá do seba, do dramatického nervu Shakespearovej predlohy. Vysoko divadelná, emotívna a tanečne choreograficky sýta. Simonovova virtuózna choreografia, v tomto balete tak precízne delená medzi zbory a sólistov, ktorí majú nesmierne plastické, naratívne bohaté variácie, kontaktné, fyzicky náročné prepojené duetá, je strhujúca. Dve hodiny choreografických nápadov, efektných čísiel, kde súbor prezentuje vysoký technický level a herecké majstrovstvo. Simonov veľmi funkčne vyšiel zo Shakespeara, ale vložil do svojej[…]

Continue reading …

Eugen Onegin v Mariinskom divadle

Druhého mája 2013 sa otvorila nová budova Mariinského divadla, nazvaná Nová scéna, či Mariinské II. Historická budova so svojim zvláštnym kúzlom, rozľahlými krídlami, služobným vchodom, kde sa diváci tiesnili, aby sa prinajmenšom raz za storočie mohli dotknúť svojich idolov v žiari slnka a kupol chrámu svätého Mikuláša. Naproti ošarpaná budova slávneho konzervatória – tá sa práva rekonštruuje, ktorú stráži socha Rimskeho-Korsakova. Zákulisie Mariinského divadla bolo také malé, že celkových 1590 zamestnancov malo k dispozícii iba štyridsať percent plochy určenej zákonom; zradila aj zastaraná javisková technika a pri nasledovnom požiari bola zničená celá zbierka historických kulís. Problém bol vyriešený tak, že na druhej strane kanála, ktorý obteká zadnú stranu divadla, bola pristavaná nová budova s ohromnou[…]

Continue reading …

Labutie jazero v Mariinskom divadle

Labutie jazero je balet baletov. Je pre väčšinu svetovej populácie synonymom baletného umenia. Zároveň je esenciou baletných tradícií a motívov. Princ, ktorý opustí (zradí) svoju milú, má isto predlohu v Giselle, bál, na ktorom si má vyvoliť svoju nevestu je paralela k Taglioniho La Fille du Danube. Labutie dievčiny majú predobraz v sylfidách. Dej má i mnoho podobností a paralel s Auberovou operou Le Lac des fées. Ďalšie motívy sa k téme pridávajú: Johann Karl August Musäus – Der geraubte Schleier z jeho zbierky ľudových rozprávok nemeckých. Mnohí bádatelia oceňujú aj kladný vplyv recenzií koncertov z Wagnerových diel v Rusku, najmä o Lohengrinovi na Čajkovského. Labutie jazero je synonymom dospelého baletu po hudobnej stránke, keď popri Gluckovom Don Juanovi (1761), Mozartovými Le petits riens (1778) a[…]

Continue reading …