Hedda Gablerová v Den Norske Opera & Ballet

Pred rokom som jasal nad predstavením Nórskeho národného baletu s adaptáciou činohernej predlohy Henrika Ibsena Strašidlá. Uplynul rok a jasám znovu. Tentokrát Marit Moum Aune vsadila ešte na vyšší kaliber. Do baletného predstavenia previedla priam ikonickú Ibsenovu hru Hedda Gablerová. Pri Strašidlách Auneová bola autorkou scenára a režisérka, tentokrát je už aj choreografka a nie zlá. Mimoriadne. Podarilo sa jej zachovať svoj divadelný rukopis a pridať k nemu nevídanú plasticky modernú choreografiu, ktorá ctí a priamo adoruje tanečné schopnosti popredných členov národného baletného súboru. Zostal aj skladateľ Nils Petter Molvær, ktorý skomponoval celovečerný balet v dĺžke sto minút. Vedľa minimalistickej hudobnej plochy tvorenej zvukmi, rytmickými údermi, elektronikou a akustickým čarovaním, prisúdil sólový part až jazzovo znejúcej trúbke, ktorá v slzavých a ťahavých kaskádach vyjadruje nudu a zastavený čas[…]

Continue reading …

Popoluška v Mikhailovskom balete

Ako ste si isto všimli, mal som dlhšiu prestávku. Začal som totiž premýšľať, kam sa uberá súčasná produkcia operných domov či baletných predstavení. Divák sa teší na predstavenie a potom už cez prestávku je ťažko sklamaný. Čoraz častejšie potom ešte viac na ďakovačke, kde má vedľa monumentálnych ovácií pocit, že je buď blázon alebo ignorant, a že čo to u ostatných divákov vyvolalo takú vlnu energie k aplauzu. (?) Súčasná doba praje moderným PR kanálom. Marketing svetových divadiel rastie a ponúka očarujúce video spoty, fotografie, rozhovory, lektorské úvody, profily tanečníkov. Pod dojmom jednej takej reportáže som sa vybral do Mikhailovského divadla. Okúzľujúca reportáž hovorila o 3D efekte, ako divák bude pohltený a vtiahnutý do rozprávkovej imaginárnej scénografie Popolušky. A vskutku; vo výborne zostrihanom[…]

Continue reading …

Le martyre de Saint Sébastien

Česká televízia na stanici Art sa úspešne rozvíja. Prečo? Okrem zaujímavých programov, ktoré sa kupujú na televíznych festivaloch z produkcie BBC, Arte a podobne, sa vďaka dramaturgii vracia aj k domácim osobnostiam. Filmový režisér Petr Weigl, dnes už starší pán žijúci v pokoji svojho pražského bytu, mal dvojitú smolu. Jeho tvorba pred rokom 1989 podliehala cenzúre, a okrem výlučne rozprávkových filmov, či opier, ktorých morálny presah námetu unikol cenzorom, sa divák nemohol zoznámiť s jeho bohatou filmografiou. Po roku 1989 zase už rýchlosť doby a života, ktorý sa stal oslavou slobody, nemal záujem vstupovať si do svedomia. V duchu moderného nihilizmu sa novou métou stal konzum. Každý chcel za kúsoček chvosta chytiť svoju šťastnú kométu a odletieť z bývalej štyridsaťročnej šede k žiarivej kapitalistickej budúcnosti. Kto[…]

Continue reading …

4 Elements v Národnom divadle Brno

Marcová baletná premiéra Národního divadla Brno nesie názov 4 Elements. Programová brožúra, ktorú obsažne a inšpiratívne pripravil Karel Littera poskytuje rôzne styčné body a návody ako večer troch rôznych choreografov chápať. Ja som si položil otázku, k čomu je ale predstavenie, ku ktorého pochopeniu potrebujeme návod? – Je vôbec možné, aby bežný baletný divák, ktorý po práci ide večer do divadla mal schopnosť užiť si také zložité vzorce a priam filozofické hútanie? Samozrejme, takéto žánrové balety sú vymoženosťou posledných dekád. Tvorcovia v nich skúmajú otázky, ktoré ich vzrušujú či rozrušujú. Ale ako sa na nich môže napojiť divák? Tým nepodceňujem diváka, to by som si nedovolil, ale snažím sa oprostiť od toho, že dva diela sú od Jiřího Kyliána, jedno[…]

Continue reading …

Esmeralda v Slovenskom národnom divadle

Jedenásty marec tohto roku si zapamätali mnohí diváci. Skloňoval sa totiž ako dvojsté výročie narodenia Mariusa Petipu, otca klasického baletu ako ho dnes poznáme. Baletný súbor Slovenského národného divadla presne na tento deň pripravil premiéru baletu Esmeralda, ktorý veľmi dobre vyjadruje Petipovu ideu „ballet à grand spectacle“. Riaditeľ baletu prizval Vasilyho Medvedeva, ktorý titul pripravil pre Bolšoj divadlo v Moskve(spolu s Yurim Burlakom), ktoré ho už niekoľkokrát predstavilo v kinách, pre Národný balet v Mexiku, či pre Staatsballett Berlin. Medvedev so spoluchoreografom Stanislavom Fečom neposlali do SND video, ale niekoľko mesiacov tvrdo pracovali sú súborom a pokorne k autorovi a dramatickému dielu aj sami niektoré pasáže dopracovali či rozviedli, aby dosiahli ideálny dramaturgický a choreografický tvar, po ktorom pri stretávaniach s týmto[…]

Continue reading …

Don Carlo v Opera Națională București

Opera sa dnes veľmi priblížila vizuálnemu umeniu. Nestačí už kvalitné hudobné naštudovanie, v mnohých krajinách, divadlách vládne režisérska nadvláda. Mnohí ju kritizujú, iní zase oslavujú. Staršie publikum ťažko znáša výstrelky režisérov. Ale je rozdiel medzi modernou a „módnou“ réžiou. Medzi nápadom, inscenačným kľúčom a snahou o šokovanie. Samoúčelnosť, či neinvenčnosť. Moderné verzus módne najlepšie slovami vystihujú túto krehkú hranicu medzi skutočne dobrou inscenáciou a možným prepadákom. Medzi tým, čo je divadelne vzrušujúce a nové, a medzi tým, čo je len povrchné a okato nanesené na geniálnu partitúru. Len málokedy sa však stane, že divák cíti taký markantný rozdiel medzi úrovňou javiskového konania a hudobnou zložkou. Naposledy sa mi to stalo v Neapole pri Madama Butterfly, ktorej vládol dirigentskou taktovkou Pinchas Steinberg. Teraz sa mi[…]

Continue reading …

L’histoire de Manon v Semperoper

Siedmeho marca 1974 sa uskutočnila premiéra, ktorá sa natrvalo zapísala do baletných dejín. Súbor Royal Ballet v Londýne premiéroval Manon Kennetha MacMillana. I jemu samému bol úspech zadosťučinením a zostal mu drahým pri tomto jeho treťom celovečernom balete po Romeovi a Julii a Anastázii. Okamžite po premiére súbory v pätnástich krajinách siahli po titule. Antoinette Sibley, Anthony Dowell a David Wall sa stali predobrazom najlepšej Manon, Des Grieuxa a Lescauta. Ich roly, hlavne ústredná dvojica, sa stali snom desiatok tanečníkov. Len z nedávnej minulosti Aurélie Dupont, Tamara Rojo, Alessandra Ferri, Friedemann Vogel, Carlos Acosta, Roberto Bolle. V balete Semperovej opery v Drážďanoch sa k tomuto zoznamu pridali dvaja mladí tanečníci, Chiara Scarrone a Václav Lamparter, rodák z Brna. A bolo to mimoriadne predstavenie. Už dávno som nevidel na scéne veľkého európskeho[…]

Continue reading …

Fokin v Mariinskom divadle

Svätý Petrohrad. Mesto, ktoré veľký vládca Peter I. zasvätil veľkému svätcovi, prvému pápežovi v dejinách. V celom tom obrovskom meste, kde sa krása a architektonická dokonalosť palácov a chrámov mieša s chudobou a biedou vedľajších uličiek, ale i tak nad tým všetkým presvitajú lúče mystického slnka na oblohe, ktorú nekazí žiadne pohorie, televízne veže, ani paneláky, sa zdá, že história ožíva. Vidíte významné a dôverne známe miesta. Dom u Pikovej dámy, kde prebývala kňažná Golicinová, o ktorej sa predpokladá, že bola predobrazom Puškinovej – Čajkovského grófky z Pikovej dámy, ktorá poznala tajomstvo troch kariet. Môžete podobne ako Raskolnikov pokľaknúť na námestí Sennaja Ploščaď a priznať svoj hriech, kde síce už nestojí starobylý chrám, ale moderná stanica[…]

Continue reading …

Peer „Feyferlik“ Gynt vo Wiener Staatsballett

  Posledná veľká premiéra Wiener Staatsballettu sa konala už teraz v januári. Do svojho repertoáru riaditeľ Manuel Legris prevzal dejový balet Edwarda Cluga Peer Gynt, ktorý mal len pred dvomi rokmi svetovú premiéru v Clugovom domovskom súbore v Maribore. Už vtedy som mal výhrady voči predstaveniu, lebo divoký Clug, ktorý vytváral také nápadité duetá a divadelné choreografie, sa kdesi vytratil. ( http://pavoljuras.com/peer-gynt-v-slovene-national-theatre-maribor/) Zostal tu Henrik Ibsen, čo je pre balet málo. Balet je balet a literárna dráma je dráma veršov, obrazov, hercov, dialógov. Choreograf dneška musí byť schopný adaptovať literárnu predlohu do jazyka tanca, aby prím dostal tanec a choreografia a nie dejovo rozvláčne naratívne leporelo. Clug opustil vizionárske tendencie svojej práce a zakonzervoval sa v štýle činohry balkánskych krajín. Všetko je tu precízne[…]

Continue reading …