Smrť v Benátkách v Staatsoper Stuttgart

Po období silnej generácie operných režisérov prišlo na prelome milénia obdobie, kedy do opery emigrovali činoherní režiséri a priniesli nové impulzy a otvorili priestor pre diskutované a často problematické znásilňovanie predlôh; doby a miesta, kde sa libreto odohráva. Mnohí však veľmi inšpiratívne vyložili práve libreto, keď ho prečítali podrobným činoherným okom. Dnes je opäť nová situácia. Či reflektuje hlad po „iných“ interpretáciách, či má nahradiť deficit silných osobností, je predčasné povedať. Choreografi vstupujú do sveta opery. Priekopníčkou bola už dávno legendárna wuppertálska diva Pina Bausch. Jej opery v mixe tanca a operných sólistov sú dodnes sledovateľné. Podobná experimentátorka Sasha Waltz pripravila v Berlíne nádherného Tannhäusera. Obzvlášť prvé dejstvo bolo jedno z najkrajších aké táto opera dostala. Žijúca legenda, baletný top rozprávač príbehov John[…]

Pokračovať v čítaní …

Золушка z Permu

V tomto čase zavretých divadiel súbory, ktoré úzkostlivo strážili svoje predstavenia a prenasledovali všetkých, ktorí modernými telefónmi, tabletmi, či kamerami zachytili sediac v hľadisku čokoľvek z javiska, zrazu otočili. Sprístupňujú zadarmo svoje pracovné záznamy premiér, nahrávky, ktoré vytvorili regionálne či štátne televízie. Netýka sa to len menej známych choreografov, ale aj predstavenia choreografických celebrít, legendárnych tvorcov druhej polovice 20. storočia sú k dispozícii. Aký to veľký obrat. Ako rýchlo sa môže myslenie, či ustálené, dlho budované steny zboriť, prehodnotiť postoje. Ja som tiež určitým spôsobom prehodnotil čas. Že netreba sledovať po niekoľkýkrát Bajadéru z Paríža, Labutie jazero z Londýna, Luskáčika z Viedne, Balanchina z New Yorku, Spiacu z Mariinského, Quijota z Bolšojho. Treba využiť túto možnosť baletného internet maratónu a sledovať veci nové, neznáme. Samozrejme to[…]

Pokračovať v čítaní …

Ohnivý anjel v Bavorskej štátnej opere

V kolekcii článkov o Bavorskej štátnej opere si zaslúži svoje miesto mimoriadna inscenácia Ohnivého anjela Sergeja Prokofieva. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, ale toto dielo je s Bavorskom a Mníchovom veľmi späté. Skladateľ, ktorého otec bol agronóm, od detstva mal rád kvetiny. V časti svojej autobiografie Detstvo spomína, ako podľa ruského botanika Piotra Majevského určoval a poznával kvetiny. V roku 1923 píše svojmu priateľovi Vladimírovi o svojom nadšení z alpských rastlín. Nestalo sa to nikde inde než v krásnej bavorskej krajine Álp, poblíž Mníchova, kúsok od Garmisch – Partenkirchenu v Ettale, kde stojí fascinujúca baroková stavba benediktínskeho kláštora, ktorý doplňuje prírodné prostredie o duchovný rozmer človeka a večnosti. Práve tam kúsok od Mníchova skladateľ skomponoval svoju operu Ohnivý anjel. Spomienky na toto šťastné obdobie túlania po[…]

Pokračovať v čítaní …

Hrdina našich čias v Bolšoj divadle

V minulom článku som chcel zanechať internetovú stopu k Ratmanského Popoluške, ktorú som si pripomenul. Tentokrát som si pripomenul inscenáciu „konkurenčného“ súboru Bolšoj baletu. Nechce sa mi ani veriť, že je to už päť rokov od svetovej premiéry baletu Hrdina našich čias, ktorú pripravili skladateľ Ilya Demutský, režisér Kirill Serebrennikov a choreograf  Yuri Possokhov, ktorého tvorba ma veľmi zaujala na galavečere Ruského baletu v rámci festivalu Dance Open v Petrohrade. V Rusku cenený a renomovaný tvorca Yuri Possokhov si vybral jedinečné dielo Mikhaila Lermontova – novelu Hrdina našich čias (1840) ako sujet pre nový balet. Hypnotický názov. Svetová premiéra sa konala 22. júla 2015. K spolupráci pozval divadelného režiséra a politicky aktívneho a škandálneho Kirilla Serebrennikova. Tvorcovia využili tri poviedky z[…]

Pokračovať v čítaní …

Popoluška v Mariinskom divadle

Vírusová kríza odhalila, aký je tanečný svet pestrý. Keby som mal vidieť všetky predstavenia, ktoré vysielajú, streamujú, prezentujú divadlá Ruskej federácie od hraníc s Európou až po Vladivostok, sledoval by som celý deň len to. Úplný maratón. A čo ďalšia časť sveta Amerika, prestížne súbory z New Yorku, San Francisca, menšie súbory. K tomu Európa, kde aj súbory, ktoré na zmluvách s kinom, televíziami dotujú svoj rozpočet, zdarma sprístupňujú svoje nahrávky. Druhý problém tohto zázraku je však naplniť očakávania. So zdesením som absolvoval Béjartovu Čarovnú flautu. A nechápal som od začiatku do konca, ako vôbec mohol niečo také vytvoriť, a ako si vlastne získal svoju slávu. Pustiť operu z nahrávky, so spevom, v celej dĺžke, u Mozartovho diela aj s hovorenými dialógmi, veď je to singspiel[…]

Pokračovať v čítaní …

Judith v Bavorskej štátnej opere

Bavorská štátna opera je divadlo, ktoré pravidelne privádza na javisko zaujímavé inscenácie od renomovaných a zavedených operných tvorcov, ale aj prekvapivé režijné objavy. Hrad kniežaťa Modrofúza,  tajomná opera Bélu Bartóka, je zaujímavým dielom modernej opery dvadsiateho storočia, ktoré si vždy rád vypočujem a pozriem. Takže spojenie Mníchova a Modrofúza, Bavorska a Bartóka som nemohol vymeškať. Za režiséra tejto dramatickej rozprávky o vrahovi svojich manželiek vybrali ženu – režisérku. Už tento fakt je isto zaujímavý, ako sa na tému utlačovaných, poškodených nevinných manželiek – obetí pozrie prizmou svojho ženstva režisérka. Do Mníchova pricestovala Britka Katie Mitchell, ktorá má za sebou réžie pre Royal Shakespeare Company, National Theatre v Londýne, Royal Danish Thatre, Schaubűhne Berlin, English National Opera, Het opera v Amsterdame, Bolšoj v Moskve[…]

Pokračovať v čítaní …

Beethoven-Projekt v Hamburg Ballett

Osemdesiatročný gigant choreografie John Neumeier v predvečer tohtoročného Beethovenovho jubilea – 430 rokov od narodenia majstra modernej symfónie, priviedol k životu svoju poctu skladateľovi; celovečerný opus Beethoven – Projekt. Čo dodať? Neumeier rozsahom svojej tvorby, svojím hamburským zázrakom je gigant, už možno pripodobniteľný k rodákovi z Bonnu Beethovenovi. Jeho nová inscenácia je však syntézou rozporov, ktoré dôchodcovskú etapu kariéry choreografa sprevádzajú. Neumeier často opustil svoju doménu vynikajúceho režiséra a rozprávača, ktorý stvárnil pre balet príbehy ťažko interpretovateľné aj na činohernom pódiu. Jeho cyklus Mahlerových symfónií bol pokusom vzdať tancom hold veľkému skladateľovi. S výnimkou Tretej symfónie však tieto diela pohoreli na choreografovom pohybovom slovníku, ktorý je nedostatočný v riešení zborových pasáží a veľkých tanečných celkov. Pre Beethoven – Projekt si zvolil do druhej[…]

Pokračovať v čítaní …

Portrait Wayne McGregor v Bayerische Staatsballett

Keď robím rozhovory s tanečníkmi, vždycky sa ich rád pýtam na osobnosti, s ktorými pracujú. Tak si čitateľ môže vytvoriť úplne iný obraz o choreografoch, ktorých diela vníma cez optiku javiskovej prezentácie. Dozvie sa niečo viac, niečo zákulisné, niečo možno tajné, niečo intímne. Keď som robil rozhovor s vynikajúcim a nesmierne inteligentným tanečníkom Zdenkom Konvalinom, ktorý zatancoval obrovský repertoár na popredných scénach, nemohol som vynechať osobnosť choreografa Wayna McGregora. „Někdy se dostanete na jeviště a je to čistá dřina. Práce.“ – začal Zdenek Konvalina svoju odpoveď a hneď vlastne povedal pointu. To, čo tvorí gro fascinácie tanečníkov aj divákov z toho, čo McGregor vytvára. Čo je k tomu potrebné a čo povýši nápaditú choreografiu na umelecké dielo: „Pokud se vám ale povede mít úžasnou[…]

Pokračovať v čítaní …

Don Carlos v Teatro La Fenice

Benátske La Fenice dostalo k svojej krásnej architektonickej budove priliehavý názov: Fénix. Divadlo ťažko skúšané návalmi chorôb, ktoré mu ohrozujú život, zatiaľ vždy povstalo z popola. Ničivý požiar, ktorý divadlo zničil v roku 1996, v ňom otvorila po nákladnej a dych berúcej rekonštrukcii La Traviata(2003), ktorá v dobe premiéry znamenala pre Verdiho ťažké benátske fiasko. Ideálna voľba. Režisérom bol vtedy o tri dekády mladší Robert Carsen. Minulý rok bol fénix znovu v ohrození. Nečakane vysoká hladina vody zaliala Benátky, ako ďalšie znamenie prírody a degradácie životného prostredia od človeka. Po desaťročiach sa ocitol pod vodou skvostný symbol kresťanstva svätý Marek a strojovne divadla boli zaliate vodou. Taliani a vedenie divadla urobili maximum, aby čo najrýchlejšie obnovili  funkčnosť. Napodiv bol po záplave na repertoári znovu Verdi a opäť[…]

Pokračovať v čítaní …