Peer „Feyferlik“ Gynt vo Wiener Staatsballett

  Posledná veľká premiéra Wiener Staatsballettu sa konala už teraz v januári. Do svojho repertoáru riaditeľ Manuel Legris prevzal dejový balet Edwarda Cluga Peer Gynt, ktorý mal len pred dvomi rokmi svetovú premiéru v Clugovom domovskom súbore v Maribore. Už vtedy som mal výhrady voči predstaveniu, lebo divoký Clug, ktorý vytváral také nápadité duetá a divadelné choreografie, sa kdesi vytratil. ( http://pavoljuras.com/peer-gynt-v-slovene-national-theatre-maribor/) Zostal tu Henrik Ibsen, čo je pre balet málo. Balet je balet a literárna dráma je dráma veršov, obrazov, hercov, dialógov. Choreograf dneška musí byť schopný adaptovať literárnu predlohu do jazyka tanca, aby prím dostal tanec a choreografia a nie dejovo rozvláčne naratívne leporelo. Clug opustil vizionárske tendencie svojej práce a zakonzervoval sa v štýle činohry balkánskych krajín. Všetko je tu precízne[…]

Continue reading …

Giselle vo Wiener Staatsballett

Teroristi pritvrdzujú. Zemetrasenie. Nešťastie na ceste. Pád lietadla. Atómové bomby. Jadrové rakety. Tsunami. Hurikán. Výbuch plynu. Atentát. Politický boj. Nízke dôchodky. Nezamestnaní. Hladujúce deti. Separatisti útočia. Boj populistov. Porušovanie ľudských práv. Korupcia. – To je len pár titulkov, ktoré každý deň vyskakujú na nás z médií. Akýchkoľvek. Je načase, tak ako naši predkovia, aby unikli svojim strašidlám života, založiť nový romantizmus. Kto má uniesť priehrštia týchto hrôz, ktoré sa nás valia. Každá epocha má svoje nešťastia, mor, smrť, krehkosť bytia, a každá epocha svojim spôsobom hľadá únik. Doba rozumu a vláda konzumu našich dní, nie nepodobná prvej vlne osvietenstva, viedla k zlomu, ktorý priviedol človeka späť k prírode a magickému sneniu v romantizme. Možno máme najvyšší čas, veď  štatistiky varujú pred mohutným[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Zürich Ballett

Veľký scénograf a zároveň intelektuál Milan Čorba v svojej knihe esejí, kde hovoria spolu Optimista a Pesimista, napísal zaujímavú, radikálnu a krutú pravdu. „Myslíte, že umenie má mať nejaký ctihodný cieľ?“ – pýtal sa Optimista. Pesimista mu odvetil: „V stredoveku umenie slúžilo intelektuálnej a všeobecnej podpore cirkvi. V 19. a 20. storočí slúžilo mýtu pokroku. Dnes neslúži ani tomu, ani onomu, obávam sa, že je predmetom bez obsahu a chýba mu príťažlivosť dogmy či ideológie“. Toto ma napadlo hneď po zhliadnutí Romea a Júlie Christiana Spucka, dvorného choreografa a šéfa baletu v Zürichu. Mnohé súčasné inscenácie si zakladajú na tom, že sa stanú dogmou, jediným možným výkladom, pred ktorým divák s úžasom padne a jeho romantická predstava o diele sa v ére post-postmoderny rozsype na úlomky, či radikálna koncepcia bude[…]

Continue reading …

Anna Karenina v Zürich Ballett

Anna Karenina Leva Nikolajeviča Tolstého sa od dôb Rodiona Ščedrina a Maji Pliseckej stala ikonickou látkou pre balet. Dielo už spracoval Ratmanskij, rôzni regionálni choreografovia, v tohtoročných baletných dňoch gigant John Neumeier a aj Christian Spuck. Ten urobil výborný ťah, že odhodil dobovo poplatnú hudbu manžela Pliseckej Ščedrina a k ikonickému románu si vytvoril svojbytnú hudobnú dramaturgiu. Dosiahol tak omnoho plastickejšie zachádzanie s dejom v rámci svojej dramaturgie. Kompozície ruských autorov s dominantným klavírom či aj spevom, omnoho lepšie vyjadrujú jemné nuansy duší Tolstého predlohy. Päť rokov pracoval spisovateľ na svojom románe. Spuck rozpráva dôležité udalosti románu bez toho, aby zabŕdol do naratívneho eposu. Jeho inscenácia je skôr poetická než dramatická. Tento tajomný svet medzi plesmi a bálmi, ktoré striedajú tiché bolestné monológy postáv[…]

Continue reading …

Nurejev gala vo Viedni

Nurejevovo gala vo Viedni na konci sezóny sa stalo už povinnou bodkou za divadelnou sezónou Viedenského štátneho baletu pod vedením Manuela Legrisa. S koncom mandátu generálneho riaditeľa Meiera a tým aj koncom „jeho“ baletného šéfa sa javí dnes už aj mierne nostalgicky. Prečo? Lebo vedľa Nižinského gala Johna Neumeiera v Hamburgu, je to jediné košaté gala v Európe. Druhou vecou je skutočnosť a to neodškriepiteľná, aký súbor Legris vypestoval a vypiplal. Už dnes sa v kuloároch skloňujú rôzne mená potenciálnych šéfov. Hviezda súboru Davide Dato, ktorý sa zranil pred zrakmi vypredaného auditória a divákov pred obrazovkou na námestí Herberta von Karajana, ešte prispel k smutnému tónu gala. Zrazu väčšina čísel dostala nádych pomíňajúcej krásy, sebaspytovania i hlbší ľudský rozmer. Murmuration Edwaarda Lianga s padajúcim snehom[…]

Continue reading …

Jakubov rebrík

Aj tým, ktorí nepoznajú pôvod ustálených slovných obratov pri mene Jakub, možno vyvstane v mysli spojenie „Jakubov rebrík“. V uvedenom biblickom texte sa hovorí, že patriarcha Jakub uvidel vo sne nad kameňom, ktorý mu slúžil ako podhlavník, rebrík siahajúci až do neba, po ktorom zostupovali a vystupovali Boží anjeli (porov. Gn 28, 12; Jn 1, 51). Už v hieroglyfickom písme sa používal znak rebríka ako termín pre stúpanie – v akomkoľvek zmysle. Japonská bohyňa slnka zase po ňom zostupuje do sveta obyčajných smrteľníkov. Zmienky o rebríku sa objavujú v najstarších mytológiách. Čo si myslíte, že anjeli robili? Písmo nie je veľmi konkrétne. Možno jednoducho vzdávali slávu Bohu. Možno ich prítomnosť mala Jakuba utešiť. Možno prinášali Jakubovi Božiu milosť[…]

Continue reading …

Le Pavillon d´Armide | Le Sacre vo Wiener Staatsballett

Tohtoročná sezóna sa vo Wiener Staatsballett nesie v znamení baletu Russes. Premiéra 19. februára patrila zabudnutému baletu Nikolaja Čerepnina a Igora Stravinského Svätenie jari, diela v choreografii a réžii legendárneho Johna Neumeiera. V apríli potom pokračuje dramaturgia s novými verziami Stravinského baletov  Vták ohnivák a Petruška. Vo Viedni majú totiž k dispozícii dve veci; mimoriadne disponovaný baletný súbor a vynikajúci orchester, ktorý s hudobnými pokladmi, ktoré sa zabývali aj na koncertnom pódiu doslova čaruje. Večer Neumeiera pripomenul výročie; štyridsať rokov čo John Neumeier prvýkrát pracoval vo Viedni na prvej verzii Legendy o Jozefovi (Richard Strauss). Neumeier sa stal hlavnou hviezdou tejto premiéry. Dva rôznorodé diela, dejový balet o miláčikovi choreografa a múze Nižinskom,  abstraktný balet, v ktorom vytvoril svetový predikát. Neumeierove symfonické balety vstúpili do dejín tanečného umenia 20.[…]

Continue reading …

Peer Gynt v Slovene National Theatre Maribor

Kto vie, ako reaguje na kritiku svojho Peer Gynta choreograf a jeho režisér Edward Clug. Sledovaný a oslavovaný choreograf, tvorca baletného zázraku v slovinskom Maribore. Henrik Ibsen kritiku nezniesol. Na kritiku Petersona po knižnom vydaní svojej prózy prehlásil: „Moja kniha je poézia! A pokiaľ nie, tak ňou bude! V našej zemi, Nórsku, sa poézia prispôsobí mojej knihe!“ Bohužiaľ Clugova baletná verzia nie je ani divadelná hra, ani poézia pohybu teda choreografie. Je to megalomanská nuda, vlastne nudným spracovaním dokonalá ukážka nudného a premárneného života hlavného hrdinu. Že by o to šlo? Sám Gynt je nórskou ľudovou postavou z rodiny Jedermanna, baróna Prášila, či Eulenspiegela. Baletný Gynt žil vo vízii Neumeiera, ktorý vytvoril geniálny balet, plný rafinovaných dramaturgických výkladov tejto  inscenovateľnej hry.  Zároveň mohutne[…]

Continue reading …

Jiří Jelínek

Niekedy rozhovor trvá dlho. Je založený na postupnom otravovaní, prenasledovaní a prehováraní dotyčného. Niekedy je to práca, ktorá ho blokuje, vzdialenosť a zase práca. Kto dnes ale pozná Jiřího Jelínka? Jedného z najlepších tanečníkov, navyše rodáka z Česka. Deväť rokov bol hviezdou Stuttgartského baletu, potom prvým sólistom v National Ballet of Canada, potom dokonca až v Austrálii až skončil u Eifmana v Petrohrade. „ Netušil jsem, že těch přesunů z kontinentu na kontinent bude ještě několik a budu mluvit i rok rusky,“  hovorí tanečník a nákazlivo sa smeje. Vždy ste boli akčný muž. Čítal som, že by ste boli buď herec alebo skôr športovec, keby ste neboli tanečník. Mali ste rád atletiku, hokej, box, tenis,[…]

Continue reading …