Luskáčik v Ballett Zürich

V roku 2013 som sa zoznámil s mladým tanečníkom v súbore baletu Slovenského národného divadla pánom Dominikom Slavkovským. Dostal vtedy šancu v novej inscenácii tancovať postavu Romea. A tak sme urobili rozhovor, a už vtedy sa prejavil mimoriadne vyzreto a zodpovedne, humorne i nápadito. Okolnosti, ktoré sa v divadle stávajú napokon zariadili, že Romea netancoval a možno aj toto prispelo k tomu, že sa začal rozhliadať po inom angažmán. A vybral si súbor, ktorý sa mu veľmi hodí. Úspešne sa stal členom baletu v Zürichu, ktorý prevzal Christian Spuck a začal tam po Stuttgarte novú autorskú – šéfovskú éru. Dominik Slavkovský preukázal svoje kvality nielen v technike, ktorá je v súbore na vysokej úrovni, ale aj ako herec, čo Spuck v svojich dejových baletoch prísne vyžaduje. A tak pán Slavkovský strhol svojim mimoriadnym[…]

Continue reading …

Labutie jazero v Mariinskom divadle

Labutie jazero je balet baletov. Je pre väčšinu svetovej populácie synonymom baletného umenia. Zároveň je esenciou baletných tradícií a motívov. Princ, ktorý opustí (zradí) svoju milú, má isto predlohu v Giselle, bál, na ktorom si má vyvoliť svoju nevestu je paralela k Taglioniho La Fille du Danube. Labutie dievčiny majú predobraz v sylfidách. Dej má i mnoho podobností a paralel s Auberovou operou Le Lac des fées. Ďalšie motívy sa k téme pridávajú: Johann Karl August Musäus – Der geraubte Schleier z jeho zbierky ľudových rozprávok nemeckých. Mnohí bádatelia oceňujú aj kladný vplyv recenzií koncertov z Wagnerových diel v Rusku, najmä o Lohengrinovi na Čajkovského. Labutie jazero je synonymom dospelého baletu po hudobnej stránke, keď popri Gluckovom Don Juanovi (1761), Mozartovými Le petits riens (1778) a[…]

Continue reading …

Лебединое озеро v Petrozavodsku

Labutie jazero, ktorému v dobe vzniku nikto nedôveroval, patrí už dobrých päť desaťročí medzi symbol baletu. Dokonalá symbióza námetu, hudby, dochovaných choreografických nápadov Petipu a Ivanova je základ. Najväčším bonusom je však oná tajomná premena ženy- baleríny v labuť. Hypnotická mágia, ruky transformované do gesta, ktoré pripomína labutie krídla, ich mávanie, chvenie, vábenie. Celá figúra baleríny, s dlhou šijou, ladnými krivkami v oslnivo bielej tutu, nohy, ktoré nemajú nič spoločné s ľudskými – obuté v baletných špičkách. Vlasy stiahnuté do uzla, prikryté čelenkou z peria. Uhrančivé oči, choreografia, ktorá pripomína všetko, len nie skutočnosť, že labuť hrá človek. Dominantné sú však už zmieňované ruky, ktoré vykostené, svojim vlnením pripomínajú hladinu jazera, či už oné spomenuté labutie krídla. Už malé dievčatá snívajú o baletnej kariére[…]

Continue reading …

Giselle vo Wiener Staatsballett

Teroristi pritvrdzujú. Zemetrasenie. Nešťastie na ceste. Pád lietadla. Atómové bomby. Jadrové rakety. Tsunami. Hurikán. Výbuch plynu. Atentát. Politický boj. Nízke dôchodky. Nezamestnaní. Hladujúce deti. Separatisti útočia. Boj populistov. Porušovanie ľudských práv. Korupcia. – To je len pár titulkov, ktoré každý deň vyskakujú na nás z médií. Akýchkoľvek. Je načase, tak ako naši predkovia, aby unikli svojim strašidlám života, založiť nový romantizmus. Kto má uniesť priehrštia týchto hrôz, ktoré sa nás valia. Každá epocha má svoje nešťastia, mor, smrť, krehkosť bytia, a každá epocha svojim spôsobom hľadá únik. Doba rozumu a vláda konzumu našich dní, nie nepodobná prvej vlne osvietenstva, viedla k zlomu, ktorý priviedol človeka späť k prírode a magickému sneniu v romantizme. Možno máme najvyšší čas, veď  štatistiky varujú pred mohutným[…]

Continue reading …

Polski Balet Narodowy – Labutie jazero

Diváci čakajú na každé nové Labutie jazero s mnohými očakávaniami. Chronicky známy titul – chef- d´œuvre, ktorý sa stal synonymom baletu fascinuje nielen témou, hudbou, ale až hmatateľnou esenciou romantického baletu. Každá nová inscenácia je porovnávaná s tými minulými, s tými, ktoré sa akosi signifikovali ako prototypy. Polski Balet Narodowy sa dočkal novej verzie od svojho šéfa a choreografa Krzystofa Pastora. Jeho verzia stojí na librete Pawla Chynowského. Pán Chynowský podľa jeho slov cíti v Čajkovského hudbe „ruské teplo“, melodickosť, romantickú sféru. Tejto hudbe chcel zostať verný, pretože mnohé nové verzie podľa neho hlavne v dramaturgických posunoch na tento prvok romantickej hudby absentujú. Aj preto nechávajú dramaturgovia predstaveniu podtitul – romantický balet v troch dejstvách. Libretista Chynowski predbehol v svojej koncepcii samotné Rusko,[…]

Continue reading …

Don Quijote v Litovskom národnom balete

Don Quijote je balet, ktorý sa svojimi mnohými verziami, ktoré sa podivne prelínali, vzdialil pôvodnej verzii Mariusa Petipu, ktorý bol jeho prvým autorom. Alexander Gorskij narušil pôvodnú koncepciu geniálneho Francúza svojimi zásahmi a vytvoril už verziu sebe vlastnú. Nie je pravda, ako tvrdia mnohí, ktorí nič o histórii neštudovali, aké to bolo prínosné. To sú floskule a papagájovanie tých, ktorí nemajú šajnu o Petipovi a zlatej ére cárskeho baletu. Ono totiž spojenie, ktoré sa dnes hovorí jedným dychom Petipa – Gorskij, neodhaľuje pôvod. Už z roku 1902 je dochovaná kritika na Gorského verziu z radov petrohradských odborníkov, ktorí ju označili ako „skomolenie Petipu“. Dokonca starec Petipa bol prítomný na generálke a rozrušený predniesol pamätnú vetu: „Povedal niekto tomuto mladému mužovi, že ja ešte[…]

Continue reading …

Labutie jazero v Royal Danish Ballet

Labutie jazero, to je milovaný balet, symbol baletu vôbec. Ale posledné roky je aj dokonalou ukážkou úpadku baletu dnešných dňoch a tých, ktorí sa nazývajú choreografi.  Po dekáde deväťdesiatych rokov, kedy vznikli škandálne verzie, ktoré zmenili pohľad na tituly devätnásteho storočia, nastalo s prelomom storočí obdobie prázdnoty a nudných inscenácií, bez osobitého vkladu a invencie. Kopírovanie, či vytváranie hlúpostí musel znášať nejeden divák aj slávnych divadelných domov.  Choreografi sebavedomo zamlčiavali zdroje pôvodných choreografií, sami seba prezentovali na úkor Petipu a ďalších mien ruskej baletnej histórie, ktorí vniesli do labutieho príbehu dôležité prvky a nápadité tance v tradícii cárskeho baletu a klasického tanca. Riaditeľ  Dánskeho kráľovského baletu Nikolaj Hübbe medzi týmito príživníkmi šokuje. Ako choreograf Labutieho jazera pre svoj kráľovský súbor priznáva svoj široký team[…]

Continue reading …

Spiaca krásavica v Staatsballette Berlín

Spiaca krásavica Nacha Duata je jedným z ďalších pokusov žijúcich choreografov vyzobať z klasického Petipu čo sa im hodí. Problémov vo výsledku je viacero. Samozrejme sú individuálne a súvisia s mnohými faktormi, ktoré definujú osobnosť choreografa. Jedným z nich je zásadný rozpor medzi koncepciou veľkovýpravného baletu feérie a súčasných možností. Ani v Rusku, ani v Berlíne sa Duatovi nepodarilo rozhodiť invenciu naširoko a vytvoriť veľké plátno, ktoré by hýrilo farbami a mnohými odtieňmi tak, ako pôvodná koncepcia Vševoložského, Petipu a samozrejme Čajkovského. Je až komické, že na slávnostnú hudbu paláca sa po scéne producíruje fragment corps de baletu. Chýbajú akékoľvek rozprávkové črty, sprievody, dvorná pompa. Je to ako balenie low cost. Ďalším zaujímavým javom u Duata je zvláštna dispozícia k práci s veľkými zbormi. Prirodzene svojmu naturelu pracuje radšej[…]

Continue reading …

Spiaca krásavica vo Wiener Staatsballett

Spiaca krásavica, je kongeniálne dielo, kedy sa v novej prepracovanej forme stretol choreograf a skladateľ. Navyše skladateľ génius, bez toho, aby sme podcenili dovtedajších autorov ako Ludwig Minkus či Cesare Pugni. Odvtedy sa už takáto tvorivá dvojica často nestretla. Napadá ma len Balanchine a Stravinskij pri Agonovi a John Cranko s Benjaminom Brittenom v Princovi zo zeme pagod. Samozrejme Luskáčik, či od Glazunova monumentálna Raymonda sú tiež krásne tvorivé spolupráce, ale Spiaca krásavica čo do nuáns nemá konkurenciu. Detailný scenár a scénosled, charakter, takty, dĺžka, tempo a mnohokrát i prianie ohľadne zvuku, čiže inštrumentácia. V pozoruhodnej inscenácii Petra Wrighta, ktorá má už čo-to za sebou (bola to štyridsiate siedma repríza), obrovský priestor dostáva práve hudba.[…]

Continue reading …