Don Quijote v Litovskom národnom balete

Don Quijote je balet, ktorý sa svojimi mnohými verziami, ktoré sa podivne prelínali, vzdialil pôvodnej verzii Mariusa Petipu, ktorý bol jeho prvým autorom. Alexander Gorskij narušil pôvodnú koncepciu geniálneho Francúza svojimi zásahmi a vytvoril už verziu sebe vlastnú. Nie je pravda, ako tvrdia mnohí, ktorí nič o histórii neštudovali, aké to bolo prínosné. To sú floskule a papagájovanie tých, ktorí nemajú šajnu o Petipovi a zlatej ére cárskeho baletu. Ono totiž spojenie, ktoré sa dnes hovorí jedným dychom Petipa – Gorskij, neodhaľuje pôvod. Už z roku 1902 je dochovaná kritika na Gorského verziu z radov petrohradských odborníkov, ktorí ju označili ako „skomolenie Petipu“. Dokonca starec Petipa bol prítomný na generálke a rozrušený predniesol pamätnú vetu: „Povedal niekto tomuto mladému mužovi, že ja ešte[…]

Continue reading …

Labutie jazero v Royal Danish Ballet

Labutie jazero, to je milovaný balet, symbol baletu vôbec. Ale posledné roky je aj dokonalou ukážkou úpadku baletu dnešných dňoch a tých, ktorí sa nazývajú choreografi.  Po dekáde deväťdesiatych rokov, kedy vznikli škandálne verzie, ktoré zmenili pohľad na tituly devätnásteho storočia, nastalo s prelomom storočí obdobie prázdnoty a nudných inscenácií, bez osobitého vkladu a invencie. Kopírovanie, či vytváranie hlúpostí musel znášať nejeden divák aj slávnych divadelných domov.  Choreografi sebavedomo zamlčiavali zdroje pôvodných choreografií, sami seba prezentovali na úkor Petipu a ďalších mien ruskej baletnej histórie, ktorí vniesli do labutieho príbehu dôležité prvky a nápadité tance v tradícii cárskeho baletu a klasického tanca. Riaditeľ  Dánskeho kráľovského baletu Nikolaj Hübbe medzi týmito príživníkmi šokuje. Ako choreograf Labutieho jazera pre svoj kráľovský súbor priznáva svoj široký team[…]

Continue reading …

Spiaca krásavica v Staatsballette Berlín

Spiaca krásavica Nacha Duata je jedným z ďalších pokusov žijúcich choreografov vyzobať z klasického Petipu čo sa im hodí. Problémov vo výsledku je viacero. Samozrejme sú individuálne a súvisia s mnohými faktormi, ktoré definujú osobnosť choreografa. Jedným z nich je zásadný rozpor medzi koncepciou veľkovýpravného baletu feérie a súčasných možností. Ani v Rusku, ani v Berlíne sa Duatovi nepodarilo rozhodiť invenciu naširoko a vytvoriť veľké plátno, ktoré by hýrilo farbami a mnohými odtieňmi tak, ako pôvodná koncepcia Vševoložského, Petipu a samozrejme Čajkovského. Je až komické, že na slávnostnú hudbu paláca sa po scéne producíruje fragment corps de baletu. Chýbajú akékoľvek rozprávkové črty, sprievody, dvorná pompa. Je to ako balenie low cost. Ďalším zaujímavým javom u Duata je zvláštna dispozícia k práci s veľkými zbormi. Prirodzene svojmu naturelu pracuje radšej[…]

Continue reading …

Spiaca krásavica vo Wiener Staatsballett

Spiaca krásavica, je kongeniálne dielo, kedy sa v novej prepracovanej forme stretol choreograf a skladateľ. Navyše skladateľ génius, bez toho, aby sme podcenili dovtedajších autorov ako Ludwig Minkus či Cesare Pugni. Odvtedy sa už takáto tvorivá dvojica často nestretla. Napadá ma len Balanchine a Stravinskij pri Agonovi a John Cranko s Benjaminom Brittenom v Princovi zo zeme pagod. Samozrejme Luskáčik, či od Glazunova monumentálna Raymonda sú tiež krásne tvorivé spolupráce, ale Spiaca krásavica čo do nuáns nemá konkurenciu. Detailný scenár a scénosled, charakter, takty, dĺžka, tempo a mnohokrát i prianie ohľadne zvuku, čiže inštrumentácia. V pozoruhodnej inscenácii Petra Wrighta, ktorá má už čo-to za sebou (bola to štyridsiate siedma repríza), obrovský priestor dostáva práve hudba.[…]

Continue reading …

Bajadéra v Semperoper Dresden

Choreograf Bajadéry v balete Semperovej opery v Drážďanoch je zároveň šéf baletu  Aaron S. Watkin môže gratulovať. Pre Watkina je Bajadéra „Giselle orientu“. Jeden z najväčších a najkrajších romantických príbehov o zradenej láske, plný emócií a citov. Aj štylisticky sú diela príbuzné. Oba majú druhú časť, ktorá sa odohráva za účasti postáv z druhého brehu, zomrelých, ktorí sa vracajú, aby žijúcim priniesli odpustenie či odplatu. Zásadný prerod Watkinovej Bajadéry  je v tom, že prizval k spolupráci veľkého baletného dirigenta Davida Colemana, ktorý vytvoril veľmi výraznú novú inštrumentáciu aspoň polovice pôvodnej Minkusovej hudby. Tradícia baletných kompozícií 19. storočia, kde sa podľa potreby dopĺňali pasáže iných skladateľov, či obľúbené melódie, nie je neznáma. Dnes však takýto radikálny krok vzbudzuje obdiv a zároveň obavy o naplnení. Coleman zašiel[…]

Continue reading …

Stanislav Fečo

Patří k prvním baletním umělcům, kteří po revoluci opustili zemi a dokázali se etablovat na obrovském, konkurenčním, baletním, světovém jevišti. Výčet jeho rolí jak v Národním divadle v Praze, tak i z jeho aktivní kariéry ve světě by zabral pěkných pár desítek řádků. Tančil hlavní role v baletech Labutí jezero, Giselle, Raymonda, Louskáček, Korzár, Bajadéra, Spící krasavice, Šeherezáda a další. Tančil v baletech předních choregorafů jako Roland Petit, George Balanchine, Jiří Kylián, Han van Mannen, Alvin Ailey a další. Podobně dlouhý je výčet slaných primabalerín, kterým byl tanečním partnerem, či prestižních pozvánek na světové baletní gala a hostování (Teatro Colon v Buenos Aires, Gala des étoiles v Montrealu, či festival Due Mondi v Spolettu). Po ukončení aktivní sólistické dráhy[…]

Continue reading …