Jan Špunda „Některé kroky mají více energie něž jiné“

Sú to už štyri roky, čo som poznal mladého českého tanečníka Jana Špundu. Vtedy sme spolu pripravili rozhovor do Baletní panoramy Pavla Juráše, ktorú som písal pre web operaplus. Zaujal ma mladý umelec, o ktorom v Česku nikto nevedel. Myslím, že ani ďalej nevie. Pretože je ľahšie robiť rozhovory s tými istými, po väčšine sólistami z ND Praha a stále dookola publiku zdôrazňovať ich výnimočnosť a genialitu, kde hviezdny prach a auru neznižuje ani vek ani repertoár, ani výkony. Naše hviezdy v zahraničí skončili. S kariérami sa rozlúčili postupne v rýchlom slede výborní umelci, ktorí ako vrcholoví športovci šírili slávu Českej republiky naprieč planétou: Barbora Kohoutková, Jiří Bubeníček, Otto Bubeníček, Daria Klimentová, Zdenek Konvalina, Jiří Jelínek. Pritom tu máme sľubnú kariéru mladého tanečníka, ale[…]

Pokračovať v čítaní …

Beethoven-Projekt v Hamburg Ballett

Osemdesiatročný gigant choreografie John Neumeier v predvečer tohtoročného Beethovenovho jubilea – 430 rokov od narodenia majstra modernej symfónie, priviedol k životu svoju poctu skladateľovi; celovečerný opus Beethoven – Projekt. Čo dodať? Neumeier rozsahom svojej tvorby, svojím hamburským zázrakom je gigant, už možno pripodobniteľný k rodákovi z Bonnu Beethovenovi. Jeho nová inscenácia je však syntézou rozporov, ktoré dôchodcovskú etapu kariéry choreografa sprevádzajú. Neumeier často opustil svoju doménu vynikajúceho režiséra a rozprávača, ktorý stvárnil pre balet príbehy ťažko interpretovateľné aj na činohernom pódiu. Jeho cyklus Mahlerových symfónií bol pokusom vzdať tancom hold veľkému skladateľovi. S výnimkou Tretej symfónie však tieto diela pohoreli na choreografovom pohybovom slovníku, ktorý je nedostatočný v riešení zborových pasáží a veľkých tanečných celkov. Pre Beethoven – Projekt si zvolil do druhej[…]

Pokračovať v čítaní …

Portrait Wayne McGregor v Bayerische Staatsballett

Keď robím rozhovory s tanečníkmi, vždycky sa ich rád pýtam na osobnosti, s ktorými pracujú. Tak si čitateľ môže vytvoriť úplne iný obraz o choreografoch, ktorých diela vníma cez optiku javiskovej prezentácie. Dozvie sa niečo viac, niečo zákulisné, niečo možno tajné, niečo intímne. Keď som robil rozhovor s vynikajúcim a nesmierne inteligentným tanečníkom Zdenkom Konvalinom, ktorý zatancoval obrovský repertoár na popredných scénach, nemohol som vynechať osobnosť choreografa Wayna McGregora. „Někdy se dostanete na jeviště a je to čistá dřina. Práce.“ – začal Zdenek Konvalina svoju odpoveď a hneď vlastne povedal pointu. To, čo tvorí gro fascinácie tanečníkov aj divákov z toho, čo McGregor vytvára. Čo je k tomu potrebné a čo povýši nápaditú choreografiu na umelecké dielo: „Pokud se vám ale povede mít úžasnou[…]

Pokračovať v čítaní …

Dovidenia pán principál!

Ešte dávno predtým, ako domáce médiá vykročili zo svojej neznalosti a ignorancie a začali si všímať aj rodákov z Čiech, ktorí získali v zahraničí iné vavríny než športové, som popri stáži v Hamburgu pre jeden dnes už zaniknutý web o umení spracoval sériu esejí o viac ako desiatke predstavení Johna Neumeiera, a samozrejme vo väčšine z nich figurovali mená Jiřího a Ottu Bubeníčka. Postavy z baletov ako Armand, Nižinskij, Drosselmeyer, Colas, Solor, Kosťa, Princ, Ludwig II, Romeo, Merkucio, Tybal, Muž v tieni, dvojpostava Vojny z Odysea, či Pútnici zo Smrti v Benátkach, sóla v Mahlerovej III. symfónii, Peer Gyntovi a ďalšie, sa stali synonymom mien týchto dvoch jedinečných tanečníkov. Krátko potom som dostal e-mail od[…]

Pokračovať v čítaní …

Eskapist v Kungliga Baletten

Kariéru Alexandra Ekmana, ktorý sa dnes stáva protegé mnohých súborov, ktoré sa usilujú získať jeho balet pre seba, sledujem od jeho počiatkov. Začalo to dnes ikonickým titulom Cacti, ktorý hrali okolité baletné súbory, napríklad Drážďany v svojom dramaturgicky výborne vyváženom dramaturgickom pláne, či Kaktusmi vrcholila prezentácia súčasného tanca Viedenského štátneho baletu. Napokon sa dostal aj do Prahy a bol súčasťou večera na Novej scéne pod názvom Vertigo. Cacti sa stali  jedným z mála komických baletov súčasnosti a vlastne aj baletnej minulosti. Ekman v rozhovore pre web vyjadril niekoľko zaujímavých názorov na stav súčasného tanca. Podobne robí aj vo svojich zdanlivo zábavných a provokatívnych inscenáciách, pod rúškom smiechu a hyperaktívneho pohybového slovníka. „Ja sa často pýtam[…]

Pokračovať v čítaní …

Alonzo King LINES Ballet

V biede baletných produkcií v Európe sa človek musí začať rozhliadať inam. Hrozným sklamaním sú už aj produkcie v Mekke baletu v Rusku. Napríklad taká inscenácia Jaroslavna (Yaroslavna – The Eclipse) v Marinskom divadle, to je čistá hrôza. Čo tým chcel choreograf Vladimir Varnava povedať je záhada. Kedysi avantgardný titul(premiéru režíroval legendárny činoherný režisér Yuri Lyubimov, choreograf bol Oleg Vinogradov) s excentrickou novátorskou hudbou Borisa Tishchenka chceli najskôr previesť do 21. storočia. Okrem podivných kostýmov k ruskej legende však choreografia zostala na prahu bezmocnosti a banality. Ani hviezdne obsadenie popredných tanečníkov nemôže naplniť dvojhodinový večer, ktorému chýba názor, dramaturgia, profilácia postáv a najmä choreografia. Podobný šok mi pripravil aj Béjart Ballet Lausanne, ktorý hosťoval kdesi v Oriente a prizval na vylepšenie nízkych počtov členov zboru domácich[…]

Pokračovať v čítaní …

Brodsky/Baryshnikov v Bratislave

Že sa ľudia dnes nechcú učiť? Že sú slabí a povrchní? Že k veľkému daru života pristupujú rovnako apaticky, akoby to bola ďalšia reklama na prací prášok či Coca-Colu? – Je možné niekoho odsudzovať za to, že sa utiahne do seba, svojho sveta? Videli ste v poslednej dobe svet? Tú krutosť, absenciu vzájomnosti? Práve umelci si veľmi často kladú správnu otázku: kam to všetko smeruje? Žijeme dlhšie, socializujeme sa na sieťach o samote, s vlastnou obrazovkou. Hĺbka citov je stále plytšia. Čoskoro z nich nezostane nič než mláka po odlive, potom vody za náprstok a potom mikrokvapka. Do dvadsiatich rokov má snáď dôjsť k integrácii človeka s čipom, aby sme vyliečili starnutie a stali sa nesmrteľnými. A do takéhoto sveta dvaja, vlastne traja umelci vypravili svoje[…]

Pokračovať v čítaní …

Hedda Gablerová v Den Norske Opera & Ballet

Pred rokom som jasal nad predstavením Nórskeho národného baletu s adaptáciou činohernej predlohy Henrika Ibsena Strašidlá. Uplynul rok a jasám znovu. Tentokrát Marit Moum Aune vsadila ešte na vyšší kaliber. Do baletného predstavenia previedla priam ikonickú Ibsenovu hru Hedda Gablerová. Pri Strašidlách Auneová bola autorkou scenára a režisérka, tentokrát je už aj choreografka a nie zlá. Mimoriadne. Podarilo sa jej zachovať svoj divadelný rukopis a pridať k nemu nevídanú plasticky modernú choreografiu, ktorá ctí a priamo adoruje tanečné schopnosti popredných členov národného baletného súboru. Zostal aj skladateľ Nils Petter Molvær, ktorý skomponoval celovečerný balet v dĺžke sto minút. Vedľa minimalistickej hudobnej plochy tvorenej zvukmi, rytmickými údermi, elektronikou a akustickým čarovaním, prisúdil sólový part až jazzovo znejúcej trúbke, ktorá v slzavých a ťahavých kaskádach vyjadruje nudu a zastavený čas[…]

Pokračovať v čítaní …

Fokin v Mariinskom divadle

Svätý Petrohrad. Mesto, ktoré veľký vládca Peter I. zasvätil veľkému svätcovi, prvému pápežovi v dejinách. V celom tom obrovskom meste, kde sa krása a architektonická dokonalosť palácov a chrámov mieša s chudobou a biedou vedľajších uličiek, ale i tak nad tým všetkým presvitajú lúče mystického slnka na oblohe, ktorú nekazí žiadne pohorie, televízne veže, ani paneláky, sa zdá, že história ožíva. Vidíte významné a dôverne známe miesta. Dom u Pikovej dámy, kde prebývala kňažná Golicinová, o ktorej sa predpokladá, že bola predobrazom Puškinovej – Čajkovského grófky z Pikovej dámy, ktorá poznala tajomstvo troch kariet. Môžete podobne ako Raskolnikov pokľaknúť na námestí Sennaja Ploščaď a priznať svoj hriech, kde síce už nestojí starobylý chrám, ale moderná stanica[…]

Pokračovať v čítaní …