Alonzo King LINES Ballet

V biede baletných produkcií v Európe sa človek musí začať rozhliadať inam. Hrozným sklamaním sú už aj produkcie v Mekke baletu v Rusku. Napríklad taká inscenácia Jaroslavna (Yaroslavna – The Eclipse) v Marinskom divadle, to je čistá hrôza. Čo tým chcel choreograf Vladimir Varnava povedať je záhada. Kedysi avantgardný titul(premiéru režíroval legendárny činoherný režisér Yuri Lyubimov, choreograf bol Oleg Vinogradov) s excentrickou novátorskou hudbou Borisa Tishchenka chceli najskôr previesť do 21. storočia. Okrem podivných kostýmov k ruskej legende však choreografia zostala na prahu bezmocnosti a banality. Ani hviezdne obsadenie popredných tanečníkov nemôže naplniť dvojhodinový večer, ktorému chýba názor, dramaturgia, profilácia postáv a najmä choreografia. Podobný šok mi pripravil aj Béjart Ballet Lausanne, ktorý hosťoval kdesi v Oriente a prizval na vylepšenie nízkych počtov členov zboru domácich[…]

Pokračovať v čítaní …

Brodsky/Baryshnikov v Bratislave

Že sa ľudia dnes nechcú učiť? Že sú slabí a povrchní? Že k veľkému daru života pristupujú rovnako apaticky, akoby to bola ďalšia reklama na prací prášok či Coca-Colu? – Je možné niekoho odsudzovať za to, že sa utiahne do seba, svojho sveta? Videli ste v poslednej dobe svet? Tú krutosť, absenciu vzájomnosti? Práve umelci si veľmi často kladú správnu otázku: kam to všetko smeruje? Žijeme dlhšie, socializujeme sa na sieťach o samote, s vlastnou obrazovkou. Hĺbka citov je stále plytšia. Čoskoro z nich nezostane nič než mláka po odlive, potom vody za náprstok a potom mikrokvapka. Do dvadsiatich rokov má snáď dôjsť k integrácii človeka s čipom, aby sme vyliečili starnutie a stali sa nesmrteľnými. A do takéhoto sveta dvaja, vlastne traja umelci vypravili svoje[…]

Pokračovať v čítaní …

Hedda Gablerová v Den Norske Opera & Ballet

Pred rokom som jasal nad predstavením Nórskeho národného baletu s adaptáciou činohernej predlohy Henrika Ibsena Strašidlá. Uplynul rok a jasám znovu. Tentokrát Marit Moum Aune vsadila ešte na vyšší kaliber. Do baletného predstavenia previedla priam ikonickú Ibsenovu hru Hedda Gablerová. Pri Strašidlách Auneová bola autorkou scenára a režisérka, tentokrát je už aj choreografka a nie zlá. Mimoriadne. Podarilo sa jej zachovať svoj divadelný rukopis a pridať k nemu nevídanú plasticky modernú choreografiu, ktorá ctí a priamo adoruje tanečné schopnosti popredných členov národného baletného súboru. Zostal aj skladateľ Nils Petter Molvær, ktorý skomponoval celovečerný balet v dĺžke sto minút. Vedľa minimalistickej hudobnej plochy tvorenej zvukmi, rytmickými údermi, elektronikou a akustickým čarovaním, prisúdil sólový part až jazzovo znejúcej trúbke, ktorá v slzavých a ťahavých kaskádach vyjadruje nudu a zastavený čas[…]

Pokračovať v čítaní …

Fokin v Mariinskom divadle

Svätý Petrohrad. Mesto, ktoré veľký vládca Peter I. zasvätil veľkému svätcovi, prvému pápežovi v dejinách. V celom tom obrovskom meste, kde sa krása a architektonická dokonalosť palácov a chrámov mieša s chudobou a biedou vedľajších uličiek, ale i tak nad tým všetkým presvitajú lúče mystického slnka na oblohe, ktorú nekazí žiadne pohorie, televízne veže, ani paneláky, sa zdá, že história ožíva. Vidíte významné a dôverne známe miesta. Dom u Pikovej dámy, kde prebývala kňažná Golicinová, o ktorej sa predpokladá, že bola predobrazom Puškinovej – Čajkovského grófky z Pikovej dámy, ktorá poznala tajomstvo troch kariet. Môžete podobne ako Raskolnikov pokľaknúť na námestí Sennaja Ploščaď a priznať svoj hriech, kde síce už nestojí starobylý chrám, ale moderná stanica[…]

Pokračovať v čítaní …

Maškaráda v Moskve

Dnešná doba Rusku nepraje. Našťastie už čoraz viac investigatívnych novinárov prehliadlo cielenú kampaň na diskrimináciu Ruskej federácie v európskych i svetových médiách. A teraz si predstavte, že v Rusku vôbec tak zle nie je, ako sa hlási. Udalosti vytrhnuté z kontextu,  vyfarbené do kontroverzie, sú politickým súperením mocností, ako keby studená vojna ešte neskončila. Škandálny balet Nurejev, ktorý mnohí už oplakali, bude v decembri v Bolšoj uvedený, film Matilda sa hrá. A napríklad, ešte za temnej doby revolúcie vzniklo niečo tak pozitívne ako detské divadlo. Bolo dokonca prvé na svete. Vedia to dnešní manažéri, ktorí sa chvália detskými programami tak, ako keby objavili vesmír? Sovietsky komisariát už v roku 1918 založil detské divadlo v Moskve (Detské hudobné divadlo Sats) a do jeho čela sa postavila Natalia[…]

Pokračovať v čítaní …

Anna Karenina v Zürich Ballett

Anna Karenina Leva Nikolajeviča Tolstého sa od dôb Rodiona Ščedrina a Maji Pliseckej stala ikonickou látkou pre balet. Dielo už spracoval Ratmanskij, rôzni regionálni choreografovia, v tohtoročných baletných dňoch gigant John Neumeier a aj Christian Spuck. Ten urobil výborný ťah, že odhodil dobovo poplatnú hudbu manžela Pliseckej Ščedrina a k ikonickému románu si vytvoril svojbytnú hudobnú dramaturgiu. Dosiahol tak omnoho plastickejšie zachádzanie s dejom v rámci svojej dramaturgie. Kompozície ruských autorov s dominantným klavírom či aj spevom, omnoho lepšie vyjadrujú jemné nuansy duší Tolstého predlohy. Päť rokov pracoval spisovateľ na svojom románe. Spuck rozpráva dôležité udalosti románu bez toho, aby zabŕdol do naratívneho eposu. Jeho inscenácia je skôr poetická než dramatická. Tento tajomný svet medzi plesmi a bálmi, ktoré striedajú tiché bolestné monológy postáv[…]

Pokračovať v čítaní …

Nurejev gala vo Viedni

Nurejevovo gala vo Viedni na konci sezóny sa stalo už povinnou bodkou za divadelnou sezónou Viedenského štátneho baletu pod vedením Manuela Legrisa. S koncom mandátu generálneho riaditeľa Meiera a tým aj koncom „jeho“ baletného šéfa sa javí dnes už aj mierne nostalgicky. Prečo? Lebo vedľa Nižinského gala Johna Neumeiera v Hamburgu, je to jediné košaté gala v Európe. Druhou vecou je skutočnosť a to neodškriepiteľná, aký súbor Legris vypestoval a vypiplal. Už dnes sa v kuloároch skloňujú rôzne mená potenciálnych šéfov. Hviezda súboru Davide Dato, ktorý sa zranil pred zrakmi vypredaného auditória a divákov pred obrazovkou na námestí Herberta von Karajana, ešte prispel k smutnému tónu gala. Zrazu väčšina čísel dostala nádych pomíňajúcej krásy, sebaspytovania i hlbší ľudský rozmer. Murmuration Edwaarda Lianga s padajúcim snehom[…]

Pokračovať v čítaní …

Akram Khan – Until the Lions

Akram Khan je tvorca, ktorý si napriek ubiehajúcim rokom svojej kariéry drží status legendy. Koľko je takýchto tvorcov v súčasnosti, ktorých tvorba už skoro dve desaťročia neprestáva fascinovať? – Moc ich nie je. Vedľa starých bardov, je Khan ešte skoro „mladý“ žiak ( *1974). Zároveň je Khan nielen hľadač námetov, ale aj formy. Každé jeho predstavenie je iné, aj keď mu stále zostáva hlboký ponor do vnútorného sveta, ktorý odkazuje k starobylým mýtom, či eposom ako Mahábhárata.  Oné zvláštne scénické meditovanie na hranici rituálu zostáva Khanovi vlastnou katedrálou a až sakrálnym priestorom, kde sa divadlo znovu stretáva s náboženstvom, tak ako sa o to usilovali starobylé civilizácie a tak, ako sa k tomu navrátili veľkí režiséri činohernej avantgardy v sedemdesiatych a osemdesiatych[…]

Pokračovať v čítaní …

Matsukaze v La Monnaie

Sasha Waltz vždy v svojich inscenáciách bola až barokovo košatá a bohatá. Jej staršia práca pre slávne bruselské divadlo La Monnaie a samozrejme hosťovanie Matsukaze – opera Toshio Hosokawu (ročník 1955), začína ukazovať tvorkyňu v inom svetle. Viac vnútornú, poetickú, nie toľko efektnú a hravú. Od premiéry v roku 2011 precestovali prestížne divadlá a je vlastne otázkou, čo diváka fascinuje na tejto podivnej opere v tanečnom prevedení so spevákmi –  ako štatistami. Tradičný východný príbeh o dvoch sestrách Matsukaze a Murasame, ich duchoch, kúzelnom háji, hosťovi, morskej vode, vzduchu a svete smrteľníkov i budhistickej mystike. Orientálne vplyvy operu či tanečné divadlo fascinovali od prelomu devätnásteho storočia, avšak znovu do tanečného sveta viac prenikli potom až s Béjartom v druhej polovici dvadsiateho storočia ako súčasť akéhosi oduševneného rituálu. Hudobná[…]

Pokračovať v čítaní …