Fokin v Mariinskom divadle

Svätý Petrohrad. Mesto, ktoré veľký vládca Peter I. zasvätil veľkému svätcovi, prvému pápežovi v dejinách. V celom tom obrovskom meste, kde sa krása a architektonická dokonalosť palácov a chrámov mieša s chudobou a biedou vedľajších uličiek, ale i tak nad tým všetkým presvitajú lúče mystického slnka na oblohe, ktorú nekazí žiadne pohorie, televízne veže, ani paneláky, sa zdá, že história ožíva. Vidíte významné a dôverne známe miesta. Dom u Pikovej dámy, kde prebývala kňažná Golicinová, o ktorej sa predpokladá, že bola predobrazom Puškinovej – Čajkovského grófky z Pikovej dámy, ktorá poznala tajomstvo troch kariet. Môžete podobne ako Raskolnikov pokľaknúť na námestí Sennaja Ploščaď a priznať svoj hriech, kde síce už nestojí starobylý chrám, ale moderná stanica[…]

Continue reading …

Maškaráda v Moskve

Dnešná doba Rusku nepraje. Našťastie už čoraz viac investigatívnych novinárov prehliadlo cielenú kampaň na diskrimináciu Ruskej federácie v európskych i svetových médiách. A teraz si predstavte, že v Rusku vôbec tak zle nie je, ako sa hlási. Udalosti vytrhnuté z kontextu,  vyfarbené do kontroverzie, sú politickým súperením mocností, ako keby studená vojna ešte neskončila. Škandálny balet Nurejev, ktorý mnohí už oplakali, bude v decembri v Bolšoj uvedený, film Matilda sa hrá. A napríklad, ešte za temnej doby revolúcie vzniklo niečo tak pozitívne ako detské divadlo. Bolo dokonca prvé na svete. Vedia to dnešní manažéri, ktorí sa chvália detskými programami tak, ako keby objavili vesmír? Sovietsky komisariát už v roku 1918 založil detské divadlo v Moskve (Detské hudobné divadlo Sats) a do jeho čela sa postavila Natalia[…]

Continue reading …

Anna Karenina v Zürich Ballett

Anna Karenina Leva Nikolajeviča Tolstého sa od dôb Rodiona Ščedrina a Maji Pliseckej stala ikonickou látkou pre balet. Dielo už spracoval Ratmanskij, rôzni regionálni choreografovia, v tohtoročných baletných dňoch gigant John Neumeier a aj Christian Spuck. Ten urobil výborný ťah, že odhodil dobovo poplatnú hudbu manžela Pliseckej Ščedrina a k ikonickému románu si vytvoril svojbytnú hudobnú dramaturgiu. Dosiahol tak omnoho plastickejšie zachádzanie s dejom v rámci svojej dramaturgie. Kompozície ruských autorov s dominantným klavírom či aj spevom, omnoho lepšie vyjadrujú jemné nuansy duší Tolstého predlohy. Päť rokov pracoval spisovateľ na svojom románe. Spuck rozpráva dôležité udalosti románu bez toho, aby zabŕdol do naratívneho eposu. Jeho inscenácia je skôr poetická než dramatická. Tento tajomný svet medzi plesmi a bálmi, ktoré striedajú tiché bolestné monológy postáv[…]

Continue reading …

Nurejev gala vo Viedni

Nurejevovo gala vo Viedni na konci sezóny sa stalo už povinnou bodkou za divadelnou sezónou Viedenského štátneho baletu pod vedením Manuela Legrisa. S koncom mandátu generálneho riaditeľa Meiera a tým aj koncom „jeho“ baletného šéfa sa javí dnes už aj mierne nostalgicky. Prečo? Lebo vedľa Nižinského gala Johna Neumeiera v Hamburgu, je to jediné košaté gala v Európe. Druhou vecou je skutočnosť a to neodškriepiteľná, aký súbor Legris vypestoval a vypiplal. Už dnes sa v kuloároch skloňujú rôzne mená potenciálnych šéfov. Hviezda súboru Davide Dato, ktorý sa zranil pred zrakmi vypredaného auditória a divákov pred obrazovkou na námestí Herberta von Karajana, ešte prispel k smutnému tónu gala. Zrazu väčšina čísel dostala nádych pomíňajúcej krásy, sebaspytovania i hlbší ľudský rozmer. Murmuration Edwaarda Lianga s padajúcim snehom[…]

Continue reading …

Akram Khan – Until the Lions

Akram Khan je tvorca, ktorý si napriek ubiehajúcim rokom svojej kariéry drží status legendy. Koľko je takýchto tvorcov v súčasnosti, ktorých tvorba už skoro dve desaťročia neprestáva fascinovať? – Moc ich nie je. Vedľa starých bardov, je Khan ešte skoro „mladý“ žiak ( *1974). Zároveň je Khan nielen hľadač námetov, ale aj formy. Každé jeho predstavenie je iné, aj keď mu stále zostáva hlboký ponor do vnútorného sveta, ktorý odkazuje k starobylým mýtom, či eposom ako Mahábhárata.  Oné zvláštne scénické meditovanie na hranici rituálu zostáva Khanovi vlastnou katedrálou a až sakrálnym priestorom, kde sa divadlo znovu stretáva s náboženstvom, tak ako sa o to usilovali starobylé civilizácie a tak, ako sa k tomu navrátili veľkí režiséri činohernej avantgardy v sedemdesiatych a osemdesiatych[…]

Continue reading …

Matsukaze v La Monnaie

Sasha Waltz vždy v svojich inscenáciách bola až barokovo košatá a bohatá. Jej staršia práca pre slávne bruselské divadlo La Monnaie a samozrejme hosťovanie Matsukaze – opera Toshio Hosokawu (ročník 1955), začína ukazovať tvorkyňu v inom svetle. Viac vnútornú, poetickú, nie toľko efektnú a hravú. Od premiéry v roku 2011 precestovali prestížne divadlá a je vlastne otázkou, čo diváka fascinuje na tejto podivnej opere v tanečnom prevedení so spevákmi –  ako štatistami. Tradičný východný príbeh o dvoch sestrách Matsukaze a Murasame, ich duchoch, kúzelnom háji, hosťovi, morskej vode, vzduchu a svete smrteľníkov i budhistickej mystike. Orientálne vplyvy operu či tanečné divadlo fascinovali od prelomu devätnásteho storočia, avšak znovu do tanečného sveta viac prenikli potom až s Béjartom v druhej polovici dvadsiateho storočia ako súčasť akéhosi oduševneného rituálu. Hudobná[…]

Continue reading …

Strašidlá z Nórskeho národného baletu v Theater an der Wien

Theater an der Wien v každej divadelnej sezóne dáva vedľa inscenácií opier od najslávnejších režisérov a dirigentov priestor aj baletu. Ani baletná časť sezóny 2016/2017 nezaostáva za prvou ligou. Po vlaňajšom Neumeierovi tento rok zaistili najlepšie novinky, ktoré rozrušili baletný svet. Nórsky národný balet z Osla priviezol lukratívnu inscenáciu Strašidiel. Inscenácia získala cenu za najlepšiu inscenáciu roku od magazínu Dance Europe. Tá sa stáva prototypom moderného tanečného divadla. Využitie literárneho námetu – málo známej hry Henrika Ibsena, nová hudba špeciálne pre libreto nového baletu, strhujúca dráma a novátorská choreografia, ktorá si nehrá na nič hyper postmoderného, ale rozpráva a rozvíja príbeh. Jednoducho fantastická ukážka moderného baletného divadla. Zároveň inscenácia ukazuje, aké dôležité je dnes pre choreografa mať režiséra. Široký inscenačný[…]

Continue reading …

Woolf Works v Royal Ballete

Balet v troch dejstvách Woolf Works Wayna McGregora sa prvýkrát ukázal divákom v Royal Opera House 11. mája 2015. Okrem novej kreácie znamenal aj návrat veľkej baletnej legendy Alessandry Ferri na scénu. Keď mala devätnásť, prišla Alessandra Ferri a stala sa jednou z najmladších principals dancers v Kráľovskom balete. Vo veku 52 rokov sa vrátila ako hlavná hviezda úchvatnej premiéry nového baletu Wayna McGregora podľa Virginie Woolfovej. Unikátny, prvý celovečerný balet McGregora vychádza z troch najslávnejších textov britskej osudovej autorky: Mrs Dalloway, Orlando a The Waves. Zároveň boli McGregorovi inšpiráciou aj autorkine osobné spisy a denníky. Súčasne je to však balet, ku ktorému nepotrebujete naštudovať obsah, poznať rôzne nuansy a zákutia života slávnej spisovateľky. McGregor totiž našiel[…]

Continue reading …

Peer Gynt v Slovene National Theatre Maribor

Kto vie, ako reaguje na kritiku svojho Peer Gynta choreograf a jeho režisér Edward Clug. Sledovaný a oslavovaný choreograf, tvorca baletného zázraku v slovinskom Maribore. Henrik Ibsen kritiku nezniesol. Na kritiku Petersona po knižnom vydaní svojej prózy prehlásil: „Moja kniha je poézia! A pokiaľ nie, tak ňou bude! V našej zemi, Nórsku, sa poézia prispôsobí mojej knihe!“ Bohužiaľ Clugova baletná verzia nie je ani divadelná hra, ani poézia pohybu teda choreografie. Je to megalomanská nuda, vlastne nudným spracovaním dokonalá ukážka nudného a premárneného života hlavného hrdinu. Že by o to šlo? Sám Gynt je nórskou ľudovou postavou z rodiny Jedermanna, baróna Prášila, či Eulenspiegela. Baletný Gynt žil vo vízii Neumeiera, ktorý vytvoril geniálny balet, plný rafinovaných dramaturgických výkladov tejto  inscenovateľnej hry.  Zároveň mohutne[…]

Continue reading …