Akram Khan – Until the Lions

Akram Khan je tvorca, ktorý si napriek ubiehajúcim rokom svojej kariéry drží status legendy. Koľko je takýchto tvorcov v súčasnosti, ktorých tvorba už skoro dve desaťročia neprestáva fascinovať? – Moc ich nie je. Vedľa starých bardov, je Khan ešte skoro „mladý“ žiak ( *1974). Zároveň je Khan nielen hľadač námetov, ale aj formy. Každé jeho predstavenie je iné, aj keď mu stále zostáva hlboký ponor do vnútorného sveta, ktorý odkazuje k starobylým mýtom, či eposom ako Mahábhárata.  Oné zvláštne scénické meditovanie na hranici rituálu zostáva Khanovi vlastnou katedrálou a až sakrálnym priestorom, kde sa divadlo znovu stretáva s náboženstvom, tak ako sa o to usilovali starobylé civilizácie a tak, ako sa k tomu navrátili veľkí režiséri činohernej avantgardy v sedemdesiatych a osemdesiatych[…]

Pokračovať v čítaní …

Matsukaze v La Monnaie

Sasha Waltz vždy v svojich inscenáciách bola až barokovo košatá a bohatá. Jej staršia práca pre slávne bruselské divadlo La Monnaie a samozrejme hosťovanie Matsukaze – opera Toshio Hosokawu (ročník 1955), začína ukazovať tvorkyňu v inom svetle. Viac vnútornú, poetickú, nie toľko efektnú a hravú. Od premiéry v roku 2011 precestovali prestížne divadlá a je vlastne otázkou, čo diváka fascinuje na tejto podivnej opere v tanečnom prevedení so spevákmi –  ako štatistami. Tradičný východný príbeh o dvoch sestrách Matsukaze a Murasame, ich duchoch, kúzelnom háji, hosťovi, morskej vode, vzduchu a svete smrteľníkov i budhistickej mystike. Orientálne vplyvy operu či tanečné divadlo fascinovali od prelomu devätnásteho storočia, avšak znovu do tanečného sveta viac prenikli potom až s Béjartom v druhej polovici dvadsiateho storočia ako súčasť akéhosi oduševneného rituálu. Hudobná[…]

Pokračovať v čítaní …

Strašidlá z Nórskeho národného baletu v Theater an der Wien

Theater an der Wien v každej divadelnej sezóne dáva vedľa inscenácií opier od najslávnejších režisérov a dirigentov priestor aj baletu. Ani baletná časť sezóny 2016/2017 nezaostáva za prvou ligou. Po vlaňajšom Neumeierovi tento rok zaistili najlepšie novinky, ktoré rozrušili baletný svet. Nórsky národný balet z Osla priviezol lukratívnu inscenáciu Strašidiel. Inscenácia získala cenu za najlepšiu inscenáciu roku od magazínu Dance Europe. Tá sa stáva prototypom moderného tanečného divadla. Využitie literárneho námetu – málo známej hry Henrika Ibsena, nová hudba špeciálne pre libreto nového baletu, strhujúca dráma a novátorská choreografia, ktorá si nehrá na nič hyper postmoderného, ale rozpráva a rozvíja príbeh. Jednoducho fantastická ukážka moderného baletného divadla. Zároveň inscenácia ukazuje, aké dôležité je dnes pre choreografa mať režiséra. Široký inscenačný[…]

Pokračovať v čítaní …

Woolf Works v Royal Ballete

Balet v troch dejstvách Woolf Works Wayna McGregora sa prvýkrát ukázal divákom v Royal Opera House 11. mája 2015. Okrem novej kreácie znamenal aj návrat veľkej baletnej legendy Alessandry Ferri na scénu. Keď mala devätnásť, prišla Alessandra Ferri a stala sa jednou z najmladších principals dancers v Kráľovskom balete. Vo veku 52 rokov sa vrátila ako hlavná hviezda úchvatnej premiéry nového baletu Wayna McGregora podľa Virginie Woolfovej. Unikátny, prvý celovečerný balet McGregora vychádza z troch najslávnejších textov britskej osudovej autorky: Mrs Dalloway, Orlando a The Waves. Zároveň boli McGregorovi inšpiráciou aj autorkine osobné spisy a denníky. Súčasne je to však balet, ku ktorému nepotrebujete naštudovať obsah, poznať rôzne nuansy a zákutia života slávnej spisovateľky. McGregor totiž našiel[…]

Pokračovať v čítaní …

Peer Gynt v Slovene National Theatre Maribor

Kto vie, ako reaguje na kritiku svojho Peer Gynta choreograf a jeho režisér Edward Clug. Sledovaný a oslavovaný choreograf, tvorca baletného zázraku v slovinskom Maribore. Henrik Ibsen kritiku nezniesol. Na kritiku Petersona po knižnom vydaní svojej prózy prehlásil: „Moja kniha je poézia! A pokiaľ nie, tak ňou bude! V našej zemi, Nórsku, sa poézia prispôsobí mojej knihe!“ Bohužiaľ Clugova baletná verzia nie je ani divadelná hra, ani poézia pohybu teda choreografie. Je to megalomanská nuda, vlastne nudným spracovaním dokonalá ukážka nudného a premárneného života hlavného hrdinu. Že by o to šlo? Sám Gynt je nórskou ľudovou postavou z rodiny Jedermanna, baróna Prášila, či Eulenspiegela. Baletný Gynt žil vo vízii Neumeiera, ktorý vytvoril geniálny balet, plný rafinovaných dramaturgických výkladov tejto  inscenovateľnej hry.  Zároveň mohutne[…]

Pokračovať v čítaní …

Primal Matter na Wiener Festwochen

Jedným z vrcholov Wiener Festwochen 2016 sa stal titul Primal Matter. Dvaja interpreti. Dimitris Papaioannou – slávny, možno najslávnejší grécky choreograf, ktorý vzbudil svetový záujem, keď inscenoval otvárací ceremoniál Olympijských hier v Aténach v roku 2004. Už niekoľko rokov vylepšuje svoj aktuálny projekt. Osemdesiatminútové dueto samotného autora s charizmatickým Michalisom Theophanousom. Zdanlivo šokujúce na prvý pohľad. Iste si mnoho divákov kúpilo lístok vďaka naturálnej nahote interpreta. Divadlo sa stále nenabažilo pohľadu na nahých interpretov na scéne. Papaioannou je ale jeden z mála, ktorý dosiahol nielen šok, ale aj ideu a obsah. Možno je to talent, či jeho osobná grécka tradícia drámy. Vystaval autorské predstavenie, ktoré by sa dobre dalo vyložiť aj ako monodráma. Na bielom[…]

Pokračovať v čítaní …

Anne Teresa de Keersmaeker v Opéra national de Paris

Nový šéf baletu Parížskej opery Benjamin Millepied prišiel so zaujímavým a rôznorodým programom, ktorý sa neobmedzuje len na výber mien choreografov ale aj skladateľov, na ktorých hudbu balety vzniknú alebo do repertoáru vstúpia. Najlepším príkladom jeho vízie dramaturgie slávneho baletného súboru je nový večer pre slávnu choreografku Anne Teresu de Keersmaeker, ktorú v Paríži v minulosti radi nemali a jej poetike nerozumeli ani diváci, ani kritici ju nevedeli zaradiť. Tri jej diela predstavia charakter jej tvorby a poetiky: Quartet N°4 s hudbou Bélu Bartóka, Die grosse Fuge Beethovena a Zjasnená noc Arnolda Schönberga. Prvá časť večera je Bartók. Štvorica hudobníkov tvorí sláčikové kvarteto a štvorica tanečníc tvorí baletnú skupinku. Začínajú v tichu. Topánkami na step či moderný[…]

Pokračovať v čítaní …

Labutie jazero v Nórskom národnom balete

Labutie jazero Alexandra Ekmana je designérskym počinom. Ekman, ktorého hviezda strmo stúpa na choreografickej pyramíde sveta pripravil strhujúcu inscenáciu, ktorá prekračuje hranice, nielen klasického baletu, o tom už nemôže byť ani reči, ale aj tanca. Ekmanovo kumulované divadelné videnie je strhujúce a poburujúce. A tak sa v novom storočí možno znovu pýtať, po Labuťom jazere Matthewa Bourneho s mužskou verziou Odetty, „čo nového ešte môže byť“? Aké Labutie jazero môže byť pre 21. storočie? Ekman hľadá túto odpoveď. A začína poctivo. Angažuje mladého skladateľa Mikaela Karlssona, aby napísal osobitú partitúru pre jeho libreto. Karlsson pôsobivo, rafinovane a zvukovo bohato cituje niektoré motívy a charaktery Čajkovského, ale dáva im celkom nový šat. Jazzové variácie, vokálny part[…]

Pokračovať v čítaní …

Mojžiš a Áron v Opéra national de Paris

Pre skutočných milovníkov opery či vážnej hudby, je nedokončená opera Arnolda Schőnberga Mojžiš a Áron jedným z povinných diel. Vidieť ju na scéne, však nie je také časté, pretože vyžaduje mimoriadne potreby. Dvoch mimoriadnych sólistov do ústredných partov, pričom Mojžiš je skoro hovorená rola v rytmickom Sprechgesangu. Jeho protipól, brat Áron je spevnejší lyrický tenor. K nim sa radí ďalších tridsať sólových partií, tri gigantické zbory a rozsiahly orchester, kde je navyše klavír, celesta, mandolína či posilnená skupina bicích nástrojov. K tomu samozrejme treba pripočítať neľahkú interpretáciu týchto vokálnych partov na scéne v rámci režisérskej vízie. V parížskej opere mali veľké šťastie, že prehovorili k réžii divadelného mága Romea Castellucciho, ktorý si prísne vyberá svoje divadelné projekty. V opere je čo do počtu titulov skoro[…]

Pokračovať v čítaní …