Príchod zimy a skoro tma, zvádzajú k večernému posedávaniu s knižkou, či s tabletom. Internetová platforma ponúka celú zemeguľu informácií, obrazov a textov. Hotové pohorie informácií, čítania a listovania. Jedným z možných miest k relaxácii, rozjímaniu a hlavne sneniu je web architektonického štúdia ORA. Tvorba tohto štúdia sa neobmedzuje len na hmotové kubické architektonické riešenie, ale aj na dizajn interiéru či návrhy nábytku. Každá realizácia je starostlivo zdokumentovaná v pôsobivých artových fotkách, ktoré však hodnoverne zachytávajú jednotlivé priestory. A nielen tie. Jedná sa o rafinované premeny svetla, tieňohry, detaily, kontrasty. Fotografie rozprávajú príbeh svojich domovov.
Za anakrymom ORA sa skrýva názov či rovno manifest Originální Regionální Architektura. Pre mňa skôr slovná hračka z priezviska architekta Jana Horu (1987) a Barbary Hory (1988), ktorí tvoria pilier štúdia mladých tvorcov spolu s kolegom Janom Veisserom (1986). Dobre sa to pamätá, a je to vizuálne pôsobivé. Podobne dobre sa pamätajú nápady, ktoré definujú jednotlivé realizácie. Dnes si už nemôžeme sťažovať na nedostatok možností, či akéhosi voľného trhu s architektmi, do popredia sa derú mladí, ambiciózni, vzdelaní s medzinárodnými stážami dekorovaní tvorcovia. Záleží len na rozhľade a túžbach investora. A verejný mediálny priestor chápe potrebu kultivácie a časopisy či weby o architektúre a dizajne sa stávajú obľúbenými miestami s vysokou návštevnosťou. Dokonca sa demonštruje, píšu sa petície za ochranu, či priamo záchranu mladšej povojnovej architektúry pred skazou. Nadšenci sa púšťajú do náročnej a nákladnej rekonštrukcie zaujímavých industriálnych pamiatok, romantický gýč dedinskej chalupy sa pozvoľna mení vo voľné inšpirácie a funkčnosť, ktorému dominuje výtvarný výraz. Každá architektúra je špecifická a jej pochopenie v patričnom kontexte je zásadné. Práve vo výklade a chápaní kontextu, a samozrejme potrieb a prianí investorov ma veľmi zaujala, na tomto mieste možno nepatričné slovo, teatrálna čistota a dokonalý ´raum´, či ´space´, pre vlastné predstavenie tých, čo v danom priestore žijú, pracujú, milujú sa a trpia, riešia denné problémy rodín, či ulíhajú šťastní po náročnom dni. Akákoľvek architektúra je nielen matéria a priestor, jeho objemy, či svetelné hry, ale je to javisko, na ktoré vstupujú aktéri predstavenia, akokoľvek je privátne či utajené.
Každý človek má v sebe zakódované vlastné estetické normy či vzorce, ktoré mu definujú čo sa mu páči a čo nie. Niekto má tento cit sformovaný ešte dlhým a náročným štúdiom, či praktikovaním umeleckej profesie. Ľudia podobne ako v hľadaní partnera či priateľov hľadajú svoje obydlie, ktoré definuje ich svet, svetonázor ich života. Nájsť ideálne a dokonalé riešenie nie je také ľahké, ako by sa mohlo zdať. Niekomu sa páči to a inokedy, či pod dojmom životných zlomov a kríz verzus nových začiatkov zas niečo iné. Definuje a prenasleduje nás neuchopiteľná spomienka na domov z detstva, ktorý túžime znovu nájsť, či naopak jeho spomienku rozbiť, zničiť a začať znovu. Dnes je tu ešte diabolská nástraha kopírovania toho čo sa nám páči v lifestylovom časopise či na pintereste. V dobe globálneho prepojenia, kedy je možné vidieť a nájsť akúkoľvek obrazovú dokumentáciu, je skoro nemožné oprostiť sa od určitej maniery zrkadlenia a kopírovania a prísť s niečím skutočne novým a originálnym.
Práve táto autorská originalita a neuchopiteľná poézia harmónie v dokonalosti formy je čitateľná u štúdia ORA. Jednotlivé diely skladačky, vzťahy medzi priestorom a interiérom, medzi svetlom a temnotou, interiérom a exteriérom, definície jednotlivých priestorov podľa ich funkcie, monumentalita a krehkosť malých priestorov, aj ďalšie komponenty štúdio ORA dokáže magicky a samozrejme remeselne zručne vytvarovať do osobitého rukopisu. Navrhnúť novostavbu je isto náročné, ale čisté plátno poskytuje široký priestor pre gesto. Pri rekonštrukcii je proces omnoho zložitejší. Práve rekonštrukcie tvoria mimoriadne zaujímavé portfólio štúdia ORA. Ich záľuba pri rekonštrukciách v obľube starého, nenazval by som to úcta, či obdiv, ale akási vecnosť a istota mladej generácie, že je to predsa v poriadku, je obdivuhodný risk v postupnosti kreácie ku finále stavby. Ak sú niektorí hraví či až infantilní, či zasiahnutí súčasnými trendmi, architektonickí ekofanatici, záchrancovia planéty čo budú radšej bývať v jurte akoby si kúpili kubík betónu, pretože vyprodukuje zlé splodiny do vzduchu, je štúdio ORA skutočný osobitý svet, kde je všetko premyslené, výtvarne sugestívne, majestátne a čisté. Úmyselne používam slovo čisté, pretože so slovom minimalizmus sa dnes prehnane hazarduje. S čistotou priamo súvisí slovo pravdivosť.
Ak sa tento rok nesie v znamení pripomienky a osláv odvahy, vizionárstva a talentu Santiniho, máme tu mladých tvorcov, ktorí sú podobne disponovaní. Štajnhaus v Mikulove so svojimi klenbami, pitoresknými plastickými operáciami počas storočí, doviedli k magickej čistote a veľkoleposti. Pôsobivé čelá postelí ako Mojžišove tabule s božími príkazmi, luster, ktorý sa transformuje do židovskej hviezdy, drevený mobiliár, farebné podlahy zemitých tónov neodkazujú len k židovskej tradícii mikulovskej komunity, ale stávajú sa zemou zasľúbenou čistej krásy. Mediálne často prezentovaná Kocanda, bývalá budova keramičky v Kravsku, je rozsiahly projekt, ktorý poskytuje návštevníkom zážitok ako pri návšteve galérie. Nemyslím tým len vtipné uchopenie artefaktov po keramičke, ale aj priestorové a farebné variácie, ktoré prestupujú priestorom. Znojemský dom Unger je sugestívnym spojením skutočnej minulosti a súčasného. Pôvodné textúry a ornament či už freskových výmalieb, či liatinového zábradlia na schodisku, ozdobné futrá dverí, táflovanie, parkety sú v hlbokom rešpekte k súčasnej kúpeľni či nábytku na mieru. Brilantná ukážka dialógu, remeselnej zručnosti predkov aj našich súčasníkov, minulého a súčasného komfortu. Ochutnávku by som uzavrel mojím obľúbeným domom Ruina. Ten by nepochybne bol hlavnou hviezdou takých programov ako Grand Designs v Británii. Pohľad na hlavný priestor otvorený cez poschodie a subtílna zároveň však majestátna kachľová pec s predĺženým dymovodom, ktorý dodáva ešte priestoru na vertikalite, je hotový salón pre modernú adaptáciu Ibsenovskej činohry.
Je to komplexná architektúra, plná surových materiálov, kriviek, zmien úrovní. Miesto sa premieňa a absorbuje nové roly. Keď ľudia stavajú dom stelesňujú ho vo všetkých svojich snoch, nádejach a túžbach. A veľmi často vytvoria zoznam vecí, ktoré nikdy nemali, videli ich v časopise a mysleli si o nich, že ich chcú. Na rozdiel od cesty prísť na to na čom záleží, čo nás robí v živote šťastným, čo je pre mňa dôležité. K tomu je potrebné ohliadnutie späť. A sústrediť sa na seba. A práve na tejto ceste, mám pocit, pomáhajú architekti z tohto štúdia. Ten sen keď staviate dom je často ako koniec rozprávky. A potom žijeme šťastne až do smrti. Ale taký život nie je. Vyvíja sa, pokračuje, mení sa. Tie veci okolo domu, ktoré sme našli a vytvorili s nami žijú, povznášajú nás, nezmiznú. Je to niečo čo obrovsky prispieva k ľudskej pohode. Vytvoriť prostredie premysleným spôsobom, aby tam náš život bol bohatý v tejto hmotnej tapisérii života. Mať charizmatických umeleckých pomocníkov je ako mať mapu, aby nám priestor a čas nestáli v ceste k cieľu.
Často sa objavujú postupne už charakteristické prvky štúdia, s ktorými šikovne narábajú. Variácie na mlynárske schody, jednoduchý ale remeselne perfektne realizovaný mobiliár, odkazy na cementové prvorepublikové kachličky, monochromatické mozaiky, úcta k omietke, charakterotvorná práca so svetlom prírodným aj umelým, akási hravá spomienka možno na Brusel v práci s tvarmi, či dvierkami skriniek a podobne. Čo je ale mimoriadne, ako tieto prvky a k nim ďalšie tvorcovia skladajú, prestavujú či dávajú do dialógu. Príbeh realizácií architektov z ORA je neustále sa meniace vyjadrenie kým sú. Keď postavíme dom skutočne tak, aby bol autobiografický, keď ho vytvoríme tak, aby odrážal to kým skutočne sme, potom nás odmení. Pretože domovy, tieto prostredia, ktoré si pre seba vytvárame, by nám mali umožniť vzkvetať – rásť a prosperovať rok za rokom, dekádu za dekádou.
Keď sa pred pár rokmi objavil v médiách Modrák, rekonštrukcia vínnej pivnice z južnej Moravy, zaujalo ma riešenie podlahy tak, že som do štúdia ORA napísal e-mail s otázkou. Pán architekt Hora mi obratom odpísal, čo ma úprimne šokovalo. Dnes, keď niekde píšete e-mail, vám nepríde ani aspoň automatická odpoveď. Keď napíšete firme cez formulár, ktorý vás priamo vyzýva na ich stránkach, nech pošlete dopyt na rekošntrukciu strechy za milion, tiež vám nikto nič nepošle. To o niečom svedčí.
Takže, keď budete mať čas a chuť sa inšpirovať, určite neváhajte a pozrite sa na web štúdia ORA. Stále mám chuť napísať HORA. Však je to nepochybne vysoká, úžasná, magická Hora, ktorá nás fascinuje svojou krásou, sošnosťou, odtieňmi farieb, meniacim sa horizontom. Zároveň v inom náhľade hora plná nápadov a fantázie. Hora, ktorú už nejde v našich zemepisných šírkach prehliadnuť. Hora, ktorá sa stala súčasťou iných hôr, ktoré tvoria Olymp architektúry a dizajnu. Sú takí mladí a takí talentovaní.
Ak Vás nebudú baviť fotky v sekcii domy, neodchádzajte hneď a pozrite sa na najkrajšiu Optiku republiky v Moravských Budějoviciach. Ak vám ani tá nezlepší pochmúrnu zimnú náladu, tak už je s vami niečo „špatně“.
Photo: Jan Hora – Nakročený stůl od štúdia ORA. www.o-r-a.cz
