Fokin v Mariinskom divadle

Svätý Petrohrad. Mesto, ktoré veľký vládca Peter I. zasvätil veľkému svätcovi, prvému pápežovi v dejinách. V celom tom obrovskom meste, kde sa krása a architektonická dokonalosť palácov a chrámov mieša s chudobou a biedou vedľajších uličiek, ale i tak nad tým všetkým presvitajú lúče mystického slnka na oblohe, ktorú nekazí žiadne pohorie, televízne veže, ani paneláky, sa zdá, že história ožíva. Vidíte významné a dôverne známe miesta. Dom u Pikovej dámy, kde prebývala kňažná Golicinová, o ktorej sa predpokladá, že bola predobrazom Puškinovej – Čajkovského grófky z Pikovej dámy, ktorá poznala tajomstvo troch kariet. Môžete podobne ako Raskolnikov pokľaknúť na námestí Sennaja Ploščaď a priznať svoj hriech, kde síce už nestojí starobylý chrám, ale moderná stanica[…]

Continue reading …

Peer „Feyferlik“ Gynt vo Wiener Staatsballett

  Posledná veľká premiéra Wiener Staatsballettu sa konala už teraz v januári. Do svojho repertoáru riaditeľ Manuel Legris prevzal dejový balet Edwarda Cluga Peer Gynt, ktorý mal len pred dvomi rokmi svetovú premiéru v Clugovom domovskom súbore v Maribore. Už vtedy som mal výhrady voči predstaveniu, lebo divoký Clug, ktorý vytváral také nápadité duetá a divadelné choreografie, sa kdesi vytratil. ( http://pavoljuras.com/peer-gynt-v-slovene-national-theatre-maribor/) Zostal tu Henrik Ibsen, čo je pre balet málo. Balet je balet a literárna dráma je dráma veršov, obrazov, hercov, dialógov. Choreograf dneška musí byť schopný adaptovať literárnu predlohu do jazyka tanca, aby prím dostal tanec a choreografia a nie dejovo rozvláčne naratívne leporelo. Clug opustil vizionárske tendencie svojej práce a zakonzervoval sa v štýle činohry balkánskych krajín. Všetko je tu precízne[…]

Continue reading …

Luskáčik v Ballett Zürich

V roku 2013 som sa zoznámil s mladým tanečníkom v súbore baletu Slovenského národného divadla pánom Dominikom Slavkovským. Dostal vtedy šancu v novej inscenácii tancovať postavu Romea. A tak sme urobili rozhovor, a už vtedy sa prejavil mimoriadne vyzreto a zodpovedne, humorne i nápadito. Okolnosti, ktoré sa v divadle stávajú napokon zariadili, že Romea netancoval a možno aj toto prispelo k tomu, že sa začal rozhliadať po inom angažmán. A vybral si súbor, ktorý sa mu veľmi hodí. Úspešne sa stal členom baletu v Zürichu, ktorý prevzal Christian Spuck a začal tam po Stuttgarte novú autorskú – šéfovskú éru. Dominik Slavkovský preukázal svoje kvality nielen v technike, ktorá je v súbore na vysokej úrovni, ale aj ako herec, čo Spuck v svojich dejových baletoch prísne vyžaduje. A tak pán Slavkovský strhol svojim mimoriadnym[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Hudobnom divadle Karélie

V Hudobnom divadle republiky Karélie v Petrozavodsku majú už niekoľko rokov na repertoári kritikou cenenú, divácky milovanú inscenáciu Romea a Júlie od šéfa súboru Kirilla Simonova. V menšom divadle, nie ďaleko od miesta oficiálnej sovietskej premiéry v Mariinskom, vtedy Kirovovom divadle v Leningrade. A predsa táto inscenácia ctí autora hudby Sergeja Prokofieva a predsa je celkom iná a svojbytná. Veľmi pôsobivá, zomknutá do seba, do dramatického nervu Shakespearovej predlohy. Vysoko divadelná, emotívna a tanečne choreograficky sýta. Simonovova virtuózna choreografia, v tomto balete tak precízne delená medzi zbory a sólistov, ktorí majú nesmierne plastické, naratívne bohaté variácie, kontaktné, fyzicky náročné prepojené duetá, je strhujúca. Dve hodiny choreografických nápadov, efektných čísiel, kde súbor prezentuje vysoký technický level a herecké majstrovstvo. Simonov veľmi funkčne vyšiel zo Shakespeara, ale vložil do svojej[…]

Continue reading …

Labutie jazero v Mariinskom divadle

Labutie jazero je balet baletov. Je pre väčšinu svetovej populácie synonymom baletného umenia. Zároveň je esenciou baletných tradícií a motívov. Princ, ktorý opustí (zradí) svoju milú, má isto predlohu v Giselle, bál, na ktorom si má vyvoliť svoju nevestu je paralela k Taglioniho La Fille du Danube. Labutie dievčiny majú predobraz v sylfidách. Dej má i mnoho podobností a paralel s Auberovou operou Le Lac des fées. Ďalšie motívy sa k téme pridávajú: Johann Karl August Musäus – Der geraubte Schleier z jeho zbierky ľudových rozprávok nemeckých. Mnohí bádatelia oceňujú aj kladný vplyv recenzií koncertov z Wagnerových diel v Rusku, najmä o Lohengrinovi na Čajkovského. Labutie jazero je synonymom dospelého baletu po hudobnej stránke, keď popri Gluckovom Don Juanovi (1761), Mozartovými Le petits riens (1778) a[…]

Continue reading …

Bratia Karamazovci v Balete SND

V balete SND v Bratislave sa podarilo mimoriadne predstavenie. Je výsledkom mravenčej práce Jozefa Dolinského a jeho tímu, umeleckého i manažérskeho. Získať totiž Borisa Eifmana do repertoáru je nadľudská úloha. Sizyfovské snaženie, znovu a znovu spriadať niť jednania, prehovoriť tvorcu a ukázať mu zmysel. Eifman podobne ako dirigent Gergiev je doma boh. Má od štátu všetko čo potrebuje, je doslova žijúcou legendou. Má štúdiá, súbor, akadémiu, celé umelecké centrum. Nepotrebuje honorár z cudziny. On samozrejme rieši svoje umelecké ego, ktoré nebude malé, ale nepotrebuje za každú cenu niekde po Európe hrať svoje predstavenia. To obstarajú jeho hosťovania, ktoré sú pravidelné a smerujú do najväčších metropol. Dolinský tak ako jediný riaditeľ baletu SND skutočne prebudil súbor k syntéze so svetom za hranicami Slovenska. Nemožno pomeriavať Eifmanov[…]

Continue reading …

Timeless v Národním divadle Praha

Baletný súbor Národního divadla v Prahe vstúpil do sezóny už s novým riaditeľom Filipom Barankiewiczom. Prvá premiéra sezóny so zjednocujúcim názvom Timeless tak očakávane budila pozornosť všetkých, ktorí o balet a tanečné umenie v Česku javia záujem. Profesijne i divácky. Pán Barankiewicz už od júna mohol reálne formovať svoj súbor, angažovať nových tanečníkov, činiť personálne zmeny a táto sezóna je už celá jeho. Z premiéry je zrejmé, že vykročil šťastnou nohou, ale po toľkých rokoch monotónneho smerovania súboru je potrebný dlhší čas, aby sa zmeny a súbor transformoval a priblížil sa okolitým porovnateľným zahraničným telesám. Nové tváre je vidieť najmä v corps de ballete, prebehla rada vylepšení a premien, ktoré zostávajú divákovým očiam skryté, ale až teraz vlastne začína každodenná práca šéfa so svojím telesom na konkrétnych[…]

Continue reading …

MacMillan ŀ McGregor ŀ Ashton vo Wiener Staatsballett

Vo Viedenskom štátnom balete, sme si už na dramaturgickú pestrosť zvykli. Odkedy prišiel do funkcie Manuel Legris, začali sa objavovať v repertoári základné baletné diela i klenoty, ktoré napodiv vo Viedni nikdy nevideli. Nový baletný trojvečer nemá názov, ale dal by sa nazvať „The best of British Ballet“. To najlepšie z britského baletu. V širokom oblúku sa predstavujú diela troch velikánov. Kennetha MacMillana, Fredericka Asthona a prítomnosť zastupuje Wayne McGregor. Predstavovať ich netreba, o ich talente hovoria ich diela. Večer otvára MacMillanovo Concerto na Šostakovičov slávny Klavírny koncert č.2, ktorý skladateľ dedikoval svojmu synovi Maximovi, aby ho pripútal k hudbe. Jednoduchá nálada, kedy sólista prvých päť minút hrá len jednoduché oktávy a až klasicistický orchester, ktorý si len tak žblnká, výborne otvárajú dielo.[…]

Continue reading …

Лебединое озеро v Petrozavodsku

Labutie jazero, ktorému v dobe vzniku nikto nedôveroval, patrí už dobrých päť desaťročí medzi symbol baletu. Dokonalá symbióza námetu, hudby, dochovaných choreografických nápadov Petipu a Ivanova je základ. Najväčším bonusom je však oná tajomná premena ženy- baleríny v labuť. Hypnotická mágia, ruky transformované do gesta, ktoré pripomína labutie krídla, ich mávanie, chvenie, vábenie. Celá figúra baleríny, s dlhou šijou, ladnými krivkami v oslnivo bielej tutu, nohy, ktoré nemajú nič spoločné s ľudskými – obuté v baletných špičkách. Vlasy stiahnuté do uzla, prikryté čelenkou z peria. Uhrančivé oči, choreografia, ktorá pripomína všetko, len nie skutočnosť, že labuť hrá človek. Dominantné sú však už zmieňované ruky, ktoré vykostené, svojim vlnením pripomínajú hladinu jazera, či už oné spomenuté labutie krídla. Už malé dievčatá snívajú o baletnej kariére[…]

Continue reading …