Brodsky/Baryshnikov v Bratislave

Že sa ľudia dnes nechcú učiť? Že sú slabí a povrchní? Že k veľkému daru života pristupujú rovnako apaticky, akoby to bola ďalšia reklama na prací prášok či Coca-Colu? – Je možné niekoho odsudzovať za to, že sa utiahne do seba, svojho sveta? Videli ste v poslednej dobe svet? Tú krutosť, absenciu vzájomnosti? Práve umelci si veľmi často kladú správnu otázku: kam to všetko smeruje? Žijeme dlhšie, socializujeme sa na sieťach o samote, s vlastnou obrazovkou. Hĺbka citov je stále plytšia. Čoskoro z nich nezostane nič než mláka po odlive, potom vody za náprstok a potom mikrokvapka. Do dvadsiatich rokov má snáď dôjsť k integrácii človeka s čipom, aby sme vyliečili starnutie a stali sa nesmrteľnými. A do takéhoto sveta dvaja, vlastne traja umelci vypravili svoje[…]

Pokračovať v čítaní …

Parsifal vo Wiener Staatsoper

Operné inscenácie Alvisa Hermanisa začínajú byť znepokojivo kolísavé. Ak Jej pastorkyňa pretekala nápadmi a sýtou energiou operného divadla 21. storočia, už Trubadúr či Madam Butterfly boli skôr konvenčné. S napätím sa preto očakával výklad tak špecifického posvätného Wagnerovho Parsifala. Hodnotenie je subjektívne a môže byť jasavé, ale môže byť aj zničujúce. Celý dej opery situuje režisér do reálnej viedenskej nemocnice Baumgartnerhöhe, ktorú postavil Otto Wagner v zlatej ére, ktorú Viedeň preslávila a ktorú milujeme. Nápis Wagner Spital na stene budovy na scéne, tak môže byť rafinujúco dvojznačný. Nielen pripomienka architekta, ale aj menovca – veľkého skladateľa Wagnera. Wagnerov špitál ako uzavretý svet, kde sa odohrávajú jeho mystériá svätého grálu. Po mnohých moderných Parsifaloch, ktoré sa odohrávali v sci-fi prostredí či abstrakcii, vítaná[…]

Pokračovať v čítaní …

Revízor v Burgtheater

Jedným z najpozoruhodnejších svetových literátov je Nikolaj Vasiljevič Gogoľ. Jeho záhadný Revízor zľudovel napriek katastrofálnemu prepadáku, ktorým sa autorovi za života stal. Niet sa čomu diviť, pretože Gogoľova tvorba je žánrovo rozsiahla a nepredstaviteľne viac vrstevnatá. V legendárnom viedenskom Burgtheatri jeho hru naštudoval jeden z najžiadanejších režisérov súčasnosti Alvis Hermanis, ktorého kariéra zaviedla z Rigy na najprestížnejšie divadelné adresy Európy. Jeho strhujúca štvorhodinová inscenácia s top hercami Burgtheatru potvrdzuje mnohé prívlastky vlastné Gogoľovi a Revízorovi. Hermanis ich znásobuje, objavuje, ukazuje, pracuje s nimi. Jeden z najpozoruhodnejších vkladov Gogoľa ruskej a svetovej literatúre – balansovanie na hrane, rozvíja režisér tvorivým spôsobom. Posun hry do súčasnosti nie je u Hermanisa samoúčelný, ale filozoficko inteligentný, ako jeho vnímanie divadla. A tak zostáva ako Gogoľ na hrane medzi pravdepodobnosťou a nevierohodnosťou, medzi[…]

Pokračovať v čítaní …

Jenůfa v La Monnaie

Len málo režisérov dnes, okrem tých s už zaregistrovaným patentom,  dokáže vytvoriť nový štýl inscenovania. Zvykli sme si na Wilsona, Carsena, Kušeja, Bieita, na staršiu generáciu dnešných operných deduškov. Alvis Hermanis tvorca zázraku malého činoherného divadla v rodnej Rige (Jaunais Rīgas Teātris) sa cez slávne činoherné domy západnej Európy dostal do hľadáčika progresívnych operných intendantov, a tak sa dostal až k opere. Len máloktorým činoherným /operným/ režisérom opera skutočne svedčí trvalo. Je to skôr otázka titulu. Hermanis je však unikátny tým, že tak ako ku každej činohre, tak aj ku každej opere pristupuje bez bremena svojho štýlu. Začína odznova, hľadá so svojím týmom ideálne riešenie. Tak, ako k nemu postavy a ich vzťahy a príbeh hovorí. Zároveň však samozrejme má svoje[…]

Pokračovať v čítaní …