ARTICLES REFLECTION

Hluboké město

Nájsť dnes pre vášnivého čitateľa v pestrofarebnej produkcii titulov ako v nejakom supermarkete knihu, ktorá by hlbšie oslovila, je čím ďalej tým ťažšie. Do pozornosti dávam preto novinku Pavla Kalinu Hluboké město. Profesor Kalina, ktorý prednáša na Fakulte architektúry ČVUT je popredným českým historikom zaoberajúcim sa umením a architektúrou s mimoriadnym rozsahom znalostí, celoživotnou vášňou v kladení otázok a pátraní po hlbokom zmysle odpovedí. Názov a podtitul Hluboké město, Moderní metropole jako Druhý Řím môže pôsobiť trochu odťažito, tak ako aj vydavateľský dom Academia, že sa jedná o náročný titul akademického sveta. Opak je však pravdou, je to skutočne magický svet, ktorý profesor Kalina čitateľovi odkrýva. Jeho široká interdisciplinárna znalosť je úžasným bonusom, pretože v svojom opus magnum nereflektuje iba jednu vrstvu bádania, ale predkladá široké a fascinujúce súvislosti medzi architektúrou, sociológiou, umením i politikou, estetikou, spoločenskými vedami, náboženstvom, históriou, je to jednoducho mozgová a duševná alchymistická dielňa, privátny svet profesora, ktorý svoje celoživotné múdro v čtivej forme s množstvom obrázkov a odkazov dáva ako dar čitateľom. Ten, kto graficky veľmi dobre so starostlivosťou pripravenú knihu vezme do ruky,  nebude ľutovať.

Otvorí sa mu pohľad nielen na to čo je mesto, ako vzniká, čím nás charakterizuje, akú rolu zohráva v našich životoch, ale môže zmeniť náš pohľad na priestor, v ktorom žijeme. Obzvlášť u nás, kde mestá stále zažívajú veľký príliv obyvateľov z dedín a vidieka, ktorí za prácou cestujú a nútia aglomerácie rásť. Verejný priestor je dnes často skloňované téma a určite sa zlepšuje. Zeleň, občianska vybavenosť, kultúrne a spoločenské možnosti, estetika priestoru a jeho funkčnosť, to sú dnes veľmi skloňované témy, pretože dnešný človek si ich už žiada. Nechce bývať niekde len tak, pretože tam kúpil byt, či má krátkodobý prenájom. Obyvateľ danej lokality chce plnohodnotne žiť, nejde mu už len o to zaparkovať auto, ale chce mať zeleň, detské ihrisko, cyklotrasu, športové vyžitie, kultúrnu infraštruktúru. Zároveň prahne aj po histórii, minulosti, hľadá miesto s onou hlbokou stopou, ktorej sa venuje pán profesor v svojej knihe. Hlboké znamená viac vrstevnaté. Miesto, kde história, minulosť, funkčnosť, využiteľnosť vytvára pôsobivý labyrint, ktorý definuje európsku kultúru. Po prečítaní budete buď naladený šťastne, že bývate na dobrom mieste, alebo získate posledný impulz k odvahe sa presťahovať.

Druhou úžasnou analýzou sú zastavenia u kľúčových budov, ktoré nie sú len hmotnou kultúrou, ale miestom stretnutia. Kostol, múzeum, štadión, knižnica a nákupné centrum. Už len tieto kapitoly by si zaslúžili mimoriadne uznanie za svoju farebnosť, odbornosť a nadhľad i autorov názor.

Zároveň kniha prináša strhujúcu analýzu od zrodu až k súčasnosti ikonických miest. Samozrejme začína to v Ríme, v ikonickom meste, ktoré definuje nielen skutočný trojdimenzionálny svet talianskeho mesta, ale v meste, ktoré je prorockým, literárnym, náboženským, mystickým fantómom. Pokračuje Milánom až k magickému mestu, na lagúne miznúcim Benátkam. Nemeckú oblasť reprezentujú Berlín, Mníchov a Viedeň. Anglosaský svet Washington a New York. Ako historický druhý Rím logicky nesmie chýbať miesto stretnutia východu a západu Istanbul. Česko zastupuje unikátna Praha a Mariánske Lázně. V záverečnej kapitole sa dostane aj na „tretí“ Rím a to centrum moderného lži náboženstva  – Moskvu. Táto cesta je mimoriadna. Autor nielenže vyzdvihuje mimoriadne budovy či celky ako námestia, štvrte, parky, nábrežia, ale krok za krokom od minulosti k súčasnosti reaguje na aktuálne premeny mesta, pozitívne aj negatívne. Nebojí sa vyjadriť svoj názor k aktuálnym trendom či budovám, ktoré získali pečať ikonického symbolického diela. Nesmierne zaujímavý je tak napríklad jeho náhľad, podložený argumentami, na nerealizovanú stavbu knižnice od Jana Kaplického, ktorá spôsobila takú vzrušenú diskusiu a rozdelila spoločnosť. Unikátny význam prisudzuje štadiónu, ktorý je novodobým zhromaždiskom populácie, podobne ako najmladší výmysel nákupné centrum. Strhujúca je cesta New Yorkom, o idei miesta, jeho využitia, bohatstva, moci, cesta k emblematickým mrakodrapom. Podobne ako bujaré dvadsiate storočie gigantických zmien, avantgardy, experimentov. Tak ako je každé toto mesto jedinečné, aj každá kapitola dostáva nový charakter, ktorý mu udáva samotné mesto a miesto.

Nie je to text pre text, či kniha ako vedecká práca. Je to skutočne hlboké dielo, ktoré definuje zmysel knihy aj pre náš digitálny vek. Môžeme si nájsť faktické informácie v chytrom telefóne, ale len knižný text môže poskytnúť široký a hlboký myšlienkový svet, ktorá sa nás dotýka. Aby sa ľudia cítili obyvateľmi vlastného mesta potrebujú k tomu pamäť. Mesto a architektúra vždy predpokladajú nejakú formu pamäti a dejín. Čo považujeme za dobré mesto? – Mnoho verejných budov? Identifikačné budovy, hodne parkovacích miest? Či stačí škôlka blízko bydliska? Či pekné ulice, čisté, rovné s alejou stromov? Vymyslela súčasnosť niečo nové a lepšie ako naša historická civilizácia?

Kniha profesora Pavla Kalinu je mimoriadnym nosičom krásnej literatúry. Zároveň je aj zdrojom pragmatických a praktických informácií. Je nepochybné, že táto kniha je artefaktom, ktorého estetický význam presahuje prostý význam vytlačeného textu.

O autorovi

Pavol Juráš po štúdiu na klasickom gymnáziu vyštudoval opernú réžiu (Doc. Alena Vaňáková) na Hudobnej fakulte Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Absolvoval diplomovou prácou „Moderné operné koncepcie klasického repertoáru“. Počas štúdia navštevoval aj predmety z odboru Tanečná pedagogika. Študoval semester na Hochschule für Musik und Theater v Hamburgu (prof. Florian Malte Leibrecht) a bol hospitantom v Balete Johna Neumeiera. Divadelné
vzdelanie si doplnil na Divadelnej fakulte Vysokej školy
múzických umení v Bratislave v magisterskom odbore činoherná
réžia (prof. Ľubomír Vajdička). Aj v Bratislave sa
venoval tanečným predmetom hlavne v triede Ireny
Čiernikovej. Na Janáčkovej akadémii múzických umení
v Brne obhájil dizertačnú prácu „Vznik nového
hudobnodramatického diela“ v doktoranskom študijnom
odbore Interpretace a teorie interpretace u prof. Jindřišky
Bártovej. Ako hosť prednášal napríklad na konferencii
Dobrovoľníci v kultúre, ktorú usporiadal Divadelný
ústav Praha. Vedľa profesionálnej divadelnej dráhy
spolupracoval  ako redaktor najprv s webovými stránkami balet.cz,
kultura.sk, teatro.sk, umenie.sk,  a posledné roky s operaplus.cz. Od roku 2017 píše recenzie na predstavenia z celej Európy výhradne pre svoju profilovú internetovú stránku.

Pridaj komentár