Romeo a Júlia v Hudobnom divadle Karélie

V Hudobnom divadle republiky Karélie v Petrozavodsku majú už niekoľko rokov na repertoári kritikou cenenú, divácky milovanú inscenáciu Romea a Júlie od šéfa súboru Kirilla Simonova. V menšom divadle, nie ďaleko od miesta oficiálnej sovietskej premiéry v Mariinskom, vtedy Kirovovom divadle v Leningrade. A predsa táto inscenácia ctí autora hudby Sergeja Prokofieva a predsa je celkom iná a svojbytná. Veľmi pôsobivá, zomknutá do seba, do dramatického nervu Shakespearovej predlohy. Vysoko divadelná, emotívna a tanečne choreograficky sýta. Simonovova virtuózna choreografia, v tomto balete tak precízne delená medzi zbory a sólistov, ktorí majú nesmierne plastické, naratívne bohaté variácie, kontaktné, fyzicky náročné prepojené duetá, je strhujúca. Dve hodiny choreografických nápadov, efektných čísiel, kde súbor prezentuje vysoký technický level a herecké majstrovstvo. Simonov veľmi funkčne vyšiel zo Shakespeara, ale vložil do svojej[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Zürich Ballett

Veľký scénograf a zároveň intelektuál Milan Čorba v svojej knihe esejí, kde hovoria spolu Optimista a Pesimista, napísal zaujímavú, radikálnu a krutú pravdu. „Myslíte, že umenie má mať nejaký ctihodný cieľ?“ – pýtal sa Optimista. Pesimista mu odvetil: „V stredoveku umenie slúžilo intelektuálnej a všeobecnej podpore cirkvi. V 19. a 20. storočí slúžilo mýtu pokroku. Dnes neslúži ani tomu, ani onomu, obávam sa, že je predmetom bez obsahu a chýba mu príťažlivosť dogmy či ideológie“. Toto ma napadlo hneď po zhliadnutí Romea a Júlie Christiana Spucka, dvorného choreografa a šéfa baletu v Zürichu. Mnohé súčasné inscenácie si zakladajú na tom, že sa stanú dogmou, jediným možným výkladom, pred ktorým divák s úžasom padne a jeho romantická predstava o diele sa v ére post-postmoderny rozsype na úlomky, či radikálna koncepcia bude[…]

Continue reading …

Jozef Varga

Dnešným hosťom je prvý sólista HET baletu (Dutch National Ballet)  v Amsterdame, rodák zo Slovenska, Jozef Varga. Narodil sa v Tvrdošovciach. Kde vlastne sú? „Tvrdošovce sa nachádzajú na juhozápade Slovenska pod Nitrou, asi pätnásť kilometrov od Nových Zámkov. Majú len okolo päť tisíc obyvateľov, ale dlhú históriu začínajúcu v trinástom storočí.“ – hovorí tanečník, ktorý tancuje najkrajšie partie svetového baletného repertoáru a slávni choreografi súčasnosti ako Ratmansky či Wheeldon pre neho vytvárajú nové roly. Ak je medzi slovenskými a českými tanečníkmi typ tanečníka, ktorý sa označuje ako „danseur noble“, je to isto práve Jozef Varga. Nielen fyziognómiou, ale aj jeho noblesou, eleganciou, spôsobom verbálneho vyjadrovania, vnútorným kľudom a charizmou aj mimo scény. Túto sezónu už zatancoval napríklad Solora v Bajadére Natalie Makarovej,[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Teatro alla Scala

Prokofievov balet Romeo a Júlia je relatívne mladý. Nedožil sa ešte ani sto rokov a už sa stal miláčikom publika. V čom tkvie tento úspech? – Je to námetom? – Hudbou? – Snami o osudovej láske, ktoré snívajú diváci? – Choreografiou? – V tomto prípade Kennetha MacMillana? – Úspech decembrovej premiéry milánskej La Scaly v prípade Romea e Giulietty tkvie vo veronskej dvojici. Najslávnejší taliansky tanečník Roberto Bolle si môže diktovať, kedy bude doma tancovať, čo bude tancovať a hlavne s kým. Ako Júliu si vybral Misty Copeland, prvú primabalerínu tmavej pleti na najvyššom poste v ABT. Talianske noviny sa toho marketingovo chytili: „Giulietta nera“. Nera, nera, čierna, čierna, dokonca „čierny motýlik“. Čo je ale viac dôležitejšie než farba pleti, je Misty Copeland ako[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Мариинский театр

Výbornou dejinnou ukážkou je nová rekonštrukcia, či znovunaštudovanie premiéry z Mariinského (kedysi Kirovovho) divadla v Peterburgu z roku 1940 v choreografii Leonida Lavrovského. Kto by očakával archaickú a nudnú retro inscenáciu, bude sklamaný. Inscenácia má možno príliš malebnú dekoráciu, ale to je tak akurát všetko. Lavrovskij ukazuje základ inscenovania baletu s Prokofievovou hudbou, keďže libreto svetovej premiéry (1938) z Brna v réžii a choreografii Iva Váňu Psoty je stratené a legendárna prvá Júlia – Zora Šemberová, už žiadne nové svedectvo neprinesie. Je zaujímavé, že každá z inscenácií je úplne iná a zároveň svojbytná a uveriteľná. Lavrovskij stavia na dôkladnom scenári a profilácii postáv. Ťažko si predstaviť vtedajšiu technickú úroveň tanečníkov, už len špičky od tej doby ako baletná obuv prekonali výrazný vývoj, ale ak skutočne sólisti vtedy tancovali tak[…]

Continue reading …