My Mother Loved Dance

Tak som si počas Vianočných sviatkov stratil poznámky ku eseji. Videl som totiž strhujúci dokument o bývalej riaditeľke baletu Parížskej opery Brigitte Lefèvre. Dokumenty o žijúcich osobnostiach sú poväčšine prehnanou glorifikáciou alebo naopak desivou kritikou bez širších súvislostí, či nudou od informácií kedy dotyčný vstáva, či má doma psa alebo mačku a čo rád číta. V jednu celkom obyčajnú sobotu roku 2014 sa konal mimoriadny ceremoniál v slávnom parížskom Palais Garnier. Aký? – V tento deň sa so všetkou parádou, v akej si ľubujú Francúzi vo svojich okázalých ceremóniách už od dôb Ľudovíta XIV., rozlúčil kultúrny svet s vládou Brigitte Lefèvre nad súborom baletu Opéra national de Paris. Lefèvre viedla prestížny súbor s viac než tristoročnou históriou vyše devätnásť rokov[…]

Pokračovať v čítaní …

Nurejev gala vo Viedni

Nurejevovo gala vo Viedni na konci sezóny sa stalo už povinnou bodkou za divadelnou sezónou Viedenského štátneho baletu pod vedením Manuela Legrisa. S koncom mandátu generálneho riaditeľa Meiera a tým aj koncom „jeho“ baletného šéfa sa javí dnes už aj mierne nostalgicky. Prečo? Lebo vedľa Nižinského gala Johna Neumeiera v Hamburgu, je to jediné košaté gala v Európe. Druhou vecou je skutočnosť a to neodškriepiteľná, aký súbor Legris vypestoval a vypiplal. Už dnes sa v kuloároch skloňujú rôzne mená potenciálnych šéfov. Hviezda súboru Davide Dato, ktorý sa zranil pred zrakmi vypredaného auditória a divákov pred obrazovkou na námestí Herberta von Karajana, ešte prispel k smutnému tónu gala. Zrazu väčšina čísel dostala nádych pomíňajúcej krásy, sebaspytovania i hlbší ľudský rozmer. Murmuration Edwaarda Lianga s padajúcim snehom[…]

Pokračovať v čítaní …

Carmen v Norwegian National Ballet

Liam Scarlett nesie so sebou ťažké bremeno. Kritika ho od počiatku choreografickej kariéry označila ako zázračné dieťa. A tak každý nový balet, ktorý vytvorí, je porovnávaný s touto domnelou zázračnosťou. Balety o andalúzskej cigánke Carmen sú obľúbené. Od Rolanda Petita, cez cigánku Pliseckej s kubánskym vplyvom(Alberto Alonso), až k Matsovi Ekovi. Zákazka Nórskeho národného baletu z Osla britského choreografa prihrala ako partnera Carmen i novele Prospera Mériméeho. Scarlett hovorí: „Nie je nič krajšie, ako pozorovať dvoch zaľúbených“. V prípade jeho inscenácie je to pre diváka pravda. Perfektne vystavaná dramaturgia, energické a nápadité zborové pasáže, virtuózne sóla a samozrejme jedinečný choreografov rukopis pre duetá. Na margo exotiky Španielska, či cigánskej menšiny, neopúšťa Scarlett svoj neoklasický rukopis. Carmen tancuje na špičkách, jej priateľky tiež, dámy ansámblu sa[…]

Pokračovať v čítaní …