Smrť v Benátkách v Staatsoper Stuttgart

Po období silnej generácie operných režisérov prišlo na prelome milénia obdobie, kedy do opery emigrovali činoherní režiséri a priniesli nové impulzy a otvorili priestor pre diskutované a často problematické znásilňovanie predlôh; doby a miesta, kde sa libreto odohráva. Mnohí však veľmi inšpiratívne vyložili práve libreto, keď ho prečítali podrobným činoherným okom. Dnes je opäť nová situácia. Či reflektuje hlad po „iných“ interpretáciách, či má nahradiť deficit silných osobností, je predčasné povedať. Choreografi vstupujú do sveta opery. Priekopníčkou bola už dávno legendárna wuppertálska diva Pina Bausch. Jej opery v mixe tanca a operných sólistov sú dodnes sledovateľné. Podobná experimentátorka Sasha Waltz pripravila v Berlíne nádherného Tannhäusera. Obzvlášť prvé dejstvo bolo jedno z najkrajších aké táto opera dostala. Žijúca legenda, baletný top rozprávač príbehov John[…]

Pokračovať v čítaní …

Legenda o neviditeľnom meste

Moja cesta do Ruska vyšla akurát pár hodín po začatí MS vo futbale. Aby dlhá cesta lietadlom ČSA, ktoré sa vždy pred štartom rozsype a má meškanie, (tentokrát sme meškali „len“ osemdesiat minút, z toho nás nechali hodinu sedieť v lietadle na runweji) a potom vlakom dobre ubehla, nabral som si kde sa len dalo, hrsť novín. Môj web je čisto kultúrny, ale teraz tieň politiky, neznalých českých novinárov a ich invektív, už prekročil pomyselnú hranicu. Toľko nenávisti k národu, ako prezentovali v MF Dnes, „Lidovkách“, „Hospodářkách“ na margo Ruska, Putina, politiky, ľudských práv a samozrejme všetkého možného, to bol skutočne gigantický román. Či skôr kameňovanie. Samozrejme, čo by nechrlili hrôzu z Ruska, keď aj taký britský minister zahraničia varuje svojich občanov, aby na[…]

Pokračovať v čítaní …

Piková dáma v Dutch National Opere

Čajkovského Piková dáma je nepochybne jedna z najzáhadnejších opier svetového repertoáru. Desiatky renomovaných hudobných vedcov analyzujú jej hudobnú štruktúru, libreto, jeho premeny oproti Puškinovej novele i jednotlivé situácie. Celej opere dominuje zvláštna temná a tajomná atmosféra. Opera je komponovaná v tradičnej číslovanej forme, ale Čajkovskij tu dosahuje už rafinované prepojenie jednotlivých čísiel. Ani formy árie, či duet a zborov, nie sú tak jednoznačné. Čajkovskij čerpá z dobových podnetov ako salónna a populárna hudba, ľudová hudba, ruská pieseň ľudová aj umelá, ktorej pôvodcom je práve on sám, ozvenami na Mozarta a 18. storočie, kam dej oproti Puškinovi presunul, odvoláva sa na bibliu, dozvuky slobodomurárstva, existujú tu už leitmotívy, impresionistické nálady, zvláštne harmonické modulácie ako z iného sveta – totiž kompozičného sveta 20. storočia. Čajkovskij[…]

Pokračovať v čítaní …