Niekedy si človek kúpi knihu pretože má pekný dizajn. Obal. Nadpis obsahuje nejaké magické slovo. Len máločo je také magické ako figúrky šachov. Už názov hry je kúzelný. A čo potom tá predstava, že človek zvládne v správnom veku naučiť sa základy hry a dokonca hranie rozvíjať. So smútkom som si spomenul na detstvo, keď sme Dámu a šachy hrávali, i keď nie moc dobre. Ale skvelí rodičia nechceli, aby syn nepoznal tieto klasické hry. Nesmrtelná hra – historie šachů od Davida Shenka vo vydavateľstve Host je nádherná publikácia, ideálny dar. Teraz je mi to spätne ľúto, že dar z detstva od rodičov som tak zanedbal a šachová súprava je skôr výtvarná dekorácia v dome. Podobne ako autora knihy ma popravde odpudzovali hrozivo striktné pravidlá, ktoré sprevádzal nezrozumiteľný žargón a všeobecná neprívetivosť. Je to hra tiež dosť únavná. Škoda.
Už predhovor knihy ma úžasne nabudil. Dieťa o hre premýšľa inak. Dospelý začína vidieť v hre jej magický majestát. Tisíce príbehov, ktoré sa možno či skutočne stali. Shenk s mimoriadne čitateľským štýlom pripomína osobnosti dejín, ktoré šachy hrali. Čriepky historiek o význame tejto hry. Nie je to žiadne vedecké bádanie, ale je to osviežujúca poézia. Kniha, ktorá nerieši trápenie sveta, nenastavuje zrkadlo nášmu svetu románovým spôsobom, nerieši utečencov, politiku, práva žien, kolaps životného prostredia a podobne. Je to kniha, ktorá pripomína kúzelný okamih keď dvaja hráči sedia nad partiou, či premýšľajú stratégie. Súperia, ale zároveň sa družia. Sedia pri jednom stolíku ako priatelia, či vojenskí stratégovia. Nepoužívajú ničivé zbrane, ale rafinovanou taktikou chcú zajať protihráčových vojačikov. Nikdy dovtedy ma nenapadlo, koľko miliónov variácií hráč má. Ako hovorí autor, žiadna partia nie je rovnaká. Čo ma však okúzlilo je autorov pohľad do histórie. Vyzerá to, že sa snáď vyskytovali všade a vo všetkých podobách prenikli do všetkých možných aktivít. „králové s jejich pomocí přemlouvali a hrozili; filozofové skrze šachy vyprávěli; básnící v nich nacházeli analogie; moralisté na nich stavěli svá kázaní. Jejich původ je spojen s nejstaršími diskusemi o soude a svobodné vůli“, – hovorí autor knihy. História šachov, ich vznik a pôvod, ich cesta dejinami do súčasnosti je v podaní Davida Shenka strhujúci seriál. Má napätie i humor, fakty aj vzrušujúce príbehy. Nemožno nepochváliť prekladateľku Adélu Bartlovú za vynikajúcu češtinu a celkovú prácu s jazykom.
Nielenže som sa znovu dozvedel vysvetlenie pojmov, ktoré sme prebrali aj do bežného jazyka, ako rošáda, šach – mat, kráľovský gambit a podobne. Uvedomil som si aké sú šachy vzdelávacia pomôcka, ktorá predbehla školské tabule, tlačené knihy, kompas i ďalekohľad.
Ako umelca ma nesmierne zaujala vášeň enfant terrible umenia Marcela Douchampa pre šachy. Niektorého z vás zaujme hra Napoleona. Georg Bernard Shaw, či Abraham Lincoln. Ivan Hrozný či Arnold Schwarzenegger. Woody Allen či dramatik Samuel Beckett. Karl Marx či Lev XIII. Jorge Luise Borgese, Voltaire, Edward I. Je to ďalšie znamenie, že sa šachy nielen hrajú, ale stávajú sa súčasťou tvorivého a profesionálneho života umelcov, lingvistov, psychológov, ekonómov, matematikov, politikov, teológov, počítačových vedcov, generálov. Stali sa populárnou a prispôsobivou metaforou pre abstraktné myšlienky a komplexné systémy a efektívnym nástrojom pre lepšie porozumenie ľudskej mysle. Ak sa stále častejšie stretávame s výskumami ako málo využívame náš veľký počítač – mozog, je tu v šachoch skvelá terapia. Ako povedal Bobby Fischer: „Šachy sú vojna nad šachovnicou. Cieľom je zničiť súperovu myseľ“. „Není to nic menšího“, napísal šachový majster Alfred Kreymborg, „než tichý duel dvou lidských strojů, které využívají a zneužívají všechny schopnosti mysli“.
Autor si kladie otázky ako aj ja. Ako mohla hra prežiť tak dlho a udržať si takú popularitu bez ohľadu na časové obdobie, miesto, jazyk, kultúru? Deje sa tu niečo výnimočné; vzniká výnimočný vzťah medzi touto hrou a ľudským mozgom. Vzrušujúcou časťou je popis reálnej šachovej partie. Je v knihe pôsobivo graficky oddelená od kapitol, ktoré sa názvami vzťahujú k štruktúre hry samotnej, ale v svojich textoch ju presahujú. Nesmrteľná partia sa odohrala 21. júna 1851 v Londýne. Sledovať vysvetlenie jednotlivých ťahov na grafických schémach a dôvody i úvahy ako mohol hráč ťahať inak a sledovať kam partia speje, je až detektívne šetrenie. Americkému spisovateľovi Davidovi Shenkovi sa podarilo napísať dielo, ktoré môže čítať každý a každý si v ňom niečo nájde a niečo si odnesie.
Možno preto ma kniha tak oslovila, pretože pojednáva o niečom, čo cítime, že je naše, dobré. Ako hovorí autor Shenk: „šachové mýty nám předávají informace o dobách, kdy společnosť toužila pochopit něco nejasného z vlastní minulosti.“ – To je skvelá formulácia. Keď sa necítime dobre v dnešnej prítomnosti, o to radšej sa obraciame k minulosti, ktorá nám príde lepšia. „Jsou dokladem naší cesty za porozuměním a objasněním abstraktnosti a komplexnosti okolního světa“. Zamyslite sa. Nie je to krásna pravda? Porozumenie. Abstraktnosť okolitého sveta. A čo už potom tá komplexnosť, ktorá nám často uniká v hodnotení situácií, ktorých sa zúčastníme a ktoré ovplyvňujú naše každodenné životy. Teória čiernej labute, priehrštie rôznych iných teórií, výkladov, stovky správ, titulkov, udalostí, ktoré na nás útočia. A všetko to narastá ako v príbehu o kráľovi a filozofovi. Kráľ mal takú radosť zo šachov, že vynálezcovi ponúkol, aby si vybral akúkoľvek odmenu. Filozof toho moc nechcel, ukázal len prozaicky na hraciu dosku. Daj mi jedno zrnko pšenice na prvý štvorček na doske, dve zrnká za druhý, štyri za tretí… zakaždým dvojnásobok predchádzajúceho políčka. Až kým nedôjdeš na šesťdesiate štvrté. Kráľa skromná požiadavka zaskočila. Neuvedomil si, že ho dvorný filozof práve požiadal o 18 446 744 073 709 551 615 zrniek pšenice.
Pri šachoch sa môžeme stať vezírom, cisárom, kráľom, filozofom, géniom, mysliteľom, stratégom. Nebudeme na chvíľu robotníkom, zamestnancom, ženou v domácnosti, unaveným otcom, vystresovaným tínedžerom. Práve láska a vzťah k minulosti nás inšpiruje, formuje a učí. Zabudnúť na všedný deň, na politikov, na zloženky a mýtne…. Čo nám nepochybne chýba je kľud, čas na relax a spomalenie. A disciplinovanosť. Jedna z posledných metafor od šachov k životu. Ak chcete správne šachy hrať, mali by ste študovať minulosť, napríklad úvodnú rozohrávku. Je to ako niečo v živote, možno základy etikety, slušné chovanie. Averziou k zahajovacím manévrom hráč obmedzuje svoj potenciál. Averziou k slušnému jednaniu človek obmedzuje svoje životné šance. Chcete dobre hrať/ žiť musíte študovať. Bodka. Kto sa odmietne zmieriť s realitou (šachových) znalostí, ten naveky zostane nešikovným, podpriemerným a neúspešným (hráčom). V tomto ohľade sú šachy opäť užitočným mikrokozmom ľudského pokroku. Základy civilizácie tvoria poučenia z minulých úspechov a chýb. Nielen vo fyzike, matematike, medicíne, technike, práve. Hráč nezačína od samého začiatku. Učí sa z minulých hier. Ani dieťa nezačína od začiatku svoj život, učí sa od svojich rodičov. Naučiť sa niečo z minulosti nás učí pokore, nech už akokoľvek prepojujeme obraz sveta na šachovnici s našimi životmi či postojom sveta.
Táto úžasná kniha by vo svojej kompaktnosti a nesmrteľnosti nemala chýbať v žiadnej domácnosti. Vedľa Biblie, Atlasu sveta, Gréckych mýtov a bájí, Kuchárky a Automapy. Nech už ju využije akákoľvek generácia jej obyvateľov.
