L’histoire de Manon v Semperoper

Siedmeho marca 1974 sa uskutočnila premiéra, ktorá sa natrvalo zapísala do baletných dejín. Súbor Royal Ballet v Londýne premiéroval Manon Kennetha MacMillana. I jemu samému bol úspech zadosťučinením a zostal mu drahým pri tomto jeho treťom celovečernom balete po Romeovi a Julii a Anastázii. Okamžite po premiére súbory v pätnástich krajinách siahli po titule. Antoinette Sibley, Anthony Dowell a David Wall sa stali predobrazom najlepšej Manon, Des Grieuxa a Lescauta. Ich roly, hlavne ústredná dvojica, sa stali snom desiatok tanečníkov. Len z nedávnej minulosti Aurélie Dupont, Tamara Rojo, Alessandra Ferri, Friedemann Vogel, Carlos Acosta, Roberto Bolle. V balete Semperovej opery v Drážďanoch sa k tomuto zoznamu pridali dvaja mladí tanečníci, Chiara Scarrone a Václav Lamparter, rodák z Brna. A bolo to mimoriadne predstavenie. Už dávno som nevidel na scéne veľkého európskeho[…]

Continue reading …

Giselle v Semperoper balete

David Dawson je sledovaný tvorca súčastnosti. Jeho novodobá verzia Giselle vznikla práve v Drážďanoch (2008). Dawson podčiarknuté vytvoril silné divadelné dielo, nemožno hovoriť dnes už len o balete pre balet. Samozrejme, ako pri každom takomto pokuse sa to neobišlo bez zakopnutia či otáznikov a nedotiahnutých nápadov. Celkovo však to rozhodne nie je prázdne gesto, je to pozoruhodná metafora aj potvrdenie sily romantického baletu, aj možná cesta pre prieberčivých divákov, ktorí bažia po nových a nových zážitkoch. Najväčším problémom pre niekoho kto je vnímavý, je závažný rozpor choreografa, ktorý necíti (alebo nectí?) hudbu. Môže sa zdať, že taký choreograf nemôže mať v CV plnú stranu ocenení z najprestížnejších baletných komisií a porôt. Lenže tu je to[…]

Continue reading …

Bajadéra v Semperoper Dresden

Choreograf Bajadéry v balete Semperovej opery v Drážďanoch je zároveň šéf baletu  Aaron S. Watkin môže gratulovať. Pre Watkina je Bajadéra „Giselle orientu“. Jeden z najväčších a najkrajších romantických príbehov o zradenej láske, plný emócií a citov. Aj štylisticky sú diela príbuzné. Oba majú druhú časť, ktorá sa odohráva za účasti postáv z druhého brehu, zomrelých, ktorí sa vracajú, aby žijúcim priniesli odpustenie či odplatu. Zásadný prerod Watkinovej Bajadéry  je v tom, že prizval k spolupráci veľkého baletného dirigenta Davida Colemana, ktorý vytvoril veľmi výraznú novú inštrumentáciu aspoň polovice pôvodnej Minkusovej hudby. Tradícia baletných kompozícií 19. storočia, kde sa podľa potreby dopĺňali pasáže iných skladateľov, či obľúbené melódie, nie je neznáma. Dnes však takýto radikálny krok vzbudzuje obdiv a zároveň obavy o naplnení. Coleman zašiel[…]

Continue reading …