Nurejev gala vo Viedni

Nurejevovo gala vo Viedni na konci sezóny sa stalo už povinnou bodkou za divadelnou sezónou Viedenského štátneho baletu pod vedením Manuela Legrisa. S koncom mandátu generálneho riaditeľa Meiera a tým aj koncom „jeho“ baletného šéfa sa javí dnes už aj mierne nostalgicky. Prečo? Lebo vedľa Nižinského gala Johna Neumeiera v Hamburgu, je to jediné košaté gala v Európe. Druhou vecou je skutočnosť a to neodškriepiteľná, aký súbor Legris vypestoval a vypiplal. Už dnes sa v kuloároch skloňujú rôzne mená potenciálnych šéfov. Hviezda súboru Davide Dato, ktorý sa zranil pred zrakmi vypredaného auditória a divákov pred obrazovkou na námestí Herberta von Karajana, ešte prispel k smutnému tónu gala. Zrazu väčšina čísel dostala nádych pomíňajúcej krásy, sebaspytovania i hlbší ľudský rozmer. Murmuration Edwaarda Lianga s padajúcim snehom[…]

Continue reading …

Le Pavillon d´Armide | Le Sacre vo Wiener Staatsballett

Tohtoročná sezóna sa vo Wiener Staatsballett nesie v znamení baletu Russes. Premiéra 19. februára patrila zabudnutému baletu Nikolaja Čerepnina a Igora Stravinského Svätenie jari, diela v choreografii a réžii legendárneho Johna Neumeiera. V apríli potom pokračuje dramaturgia s novými verziami Stravinského baletov  Vták ohnivák a Petruška. Vo Viedni majú totiž k dispozícii dve veci; mimoriadne disponovaný baletný súbor a vynikajúci orchester, ktorý s hudobnými pokladmi, ktoré sa zabývali aj na koncertnom pódiu doslova čaruje. Večer Neumeiera pripomenul výročie; štyridsať rokov čo John Neumeier prvýkrát pracoval vo Viedni na prvej verzii Legendy o Jozefovi (Richard Strauss). Neumeier sa stal hlavnou hviezdou tejto premiéry. Dva rôznorodé diela, dejový balet o miláčikovi choreografa a múze Nižinskom,  abstraktný balet, v ktorom vytvoril svetový predikát. Neumeierove symfonické balety vstúpili do dejín tanečného umenia 20.[…]

Continue reading …

Legenda o Jozefovi vo Wiener Staatsballett

Legenda o Jozefovi, to je starý aj nový John Neumeier. Znovu tu stojí inteligentný, oslnivý tvorca, ktorý dokáže vykresať sugestívne divadlo, podporené choreografiou. Je vlastne záhadou, ktorú ťažko niekto dnes už zodpovie, prečo vlastne pôvodné libreto Huga von Hofmannsthala a Harryho Kesslera z tej celistvej histórie o Jozefovi zo starého zákona vyseklo iba jediný fragment, ktorý bez predhistórie a vyvrcholenia zostáva oklieštený. Logická kontinuita príbehu muža, ktorého nemilosrdný starozákonný Hospodin vystaví ukrutnej skúške tak zostáva jednou epizódou, s ktorou je síce možné sa hrať, rozvinúť ju, ale možno jej chýba katarzia i záverečná epifánia. Pôvodní libretisti vybrali iba situáciu Jozefa na dvore Putifára a jeho zvodnú manželku. Centrálne miesto pre javiskovú drámu. Chlipné chúťky manželky,[…]

Continue reading …

Spiaca krásavica vo Wiener Staatsballett

Spiaca krásavica, je kongeniálne dielo, kedy sa v novej prepracovanej forme stretol choreograf a skladateľ. Navyše skladateľ génius, bez toho, aby sme podcenili dovtedajších autorov ako Ludwig Minkus či Cesare Pugni. Odvtedy sa už takáto tvorivá dvojica často nestretla. Napadá ma len Balanchine a Stravinskij pri Agonovi a John Cranko s Benjaminom Brittenom v Princovi zo zeme pagod. Samozrejme Luskáčik, či od Glazunova monumentálna Raymonda sú tiež krásne tvorivé spolupráce, ale Spiaca krásavica čo do nuáns nemá konkurenciu. Detailný scenár a scénosled, charakter, takty, dĺžka, tempo a mnohokrát i prianie ohľadne zvuku, čiže inštrumentácia. V pozoruhodnej inscenácii Petra Wrighta, ktorá má už čo-to za sebou (bola to štyridsiate siedma repríza), obrovský priestor dostáva práve hudba.[…]

Continue reading …