Smrť v Benátkách v Staatsoper Stuttgart

Po období silnej generácie operných režisérov prišlo na prelome milénia obdobie, kedy do opery emigrovali činoherní režiséri a priniesli nové impulzy a otvorili priestor pre diskutované a často problematické znásilňovanie predlôh; doby a miesta, kde sa libreto odohráva. Mnohí však veľmi inšpiratívne vyložili práve libreto, keď ho prečítali podrobným činoherným okom. Dnes je opäť nová situácia. Či reflektuje hlad po „iných“ interpretáciách, či má nahradiť deficit silných osobností, je predčasné povedať. Choreografi vstupujú do sveta opery. Priekopníčkou bola už dávno legendárna wuppertálska diva Pina Bausch. Jej opery v mixe tanca a operných sólistov sú dodnes sledovateľné. Podobná experimentátorka Sasha Waltz pripravila v Berlíne nádherného Tannhäusera. Obzvlášť prvé dejstvo bolo jedno z najkrajších aké táto opera dostala. Žijúca legenda, baletný top rozprávač príbehov John[…]

Pokračovať v čítaní …

Boris Godunov v Korea National Opera

Korea National Opera bude pre mnohých inštitúcia ťažko predstaviteľná. Ale jedná sa o nádherné moderné divadlo, ktoré má úžasné technické možnosti, v ktorom nie je nič nemožné. Navyše si vedenie môže dovoliť pozvať vynikajúcich inscenátorov. Taliansky renesančný umelec Stefano Poda je meno a osobnosť, ktorá viac a viac budí pozornosť na poli opernej réžie. Režisér so svojbytným estetickým inscenačným jazykom. Sám sebe scénograf, výtvarník kostýmov, svetelný dizajnér. Jeho rukopis je už dobre rozpoznateľný. Okrem toho, že veľkú rolu dostáva v operách ktoré inscenuje tanečná sekcia, javiskový rukopis ovláda výtvarná zložka. Gigantické kulisy, úchvatné konštrukcie, sály, steny vykladané písmenami ako jantárom a štukou, obrovské efekty typu francúzskej grand opery, dômyselná práca so svetlom, kostým ako nadimenzovaný, siluetu tvorený prvok v sochárskom vyjadrení[…]

Pokračovať v čítaní …

Boris Godunov v Мариинский театр

Borisovi Godunovi sa dlho vyhýbala snaha o modernizáciu. Slávne operné domy čo to šlo, udržiavali pamätnú inscenáciu slávneho filmového režiséra Andreja Tarkovského. Nakoniec vznikla prekrásna inscenácia, plnohodnotné operné divadlo na mieste, kde by to nikto nečakal. Na slávnej cárskej scéne Mariinského divadla v Svätom Petrohrade. Hudobný riaditeľ a renomovaný dirigent Valery Gergiev si vybral odvážnu koncepciu britského režiséra Grahama Vicka. Vznikla tak učebnicová ukážka spolupráce dirigenta a režiséra.  Táto ukazuje, že aj moderná inscenácia môže mať osobitý život, keď je postavená na logike, výklade a mimoriadnych vokálno-hereckých výkonoch. Vick oživil na scéne smutnú históriu katedrály Krista Spasiteľa. Vznikla tak opera o cárovi, ktorý získal trón podvodom, vraždou, a zároveň inscenácia o dejinách dvadsiateho storočia s príbehom najväčšieho pravoslávneho chrámu sveta. Chrám bol vybudovaný v 19.[…]

Pokračovať v čítaní …