Nebudem tajiť, že po úspechu Bílé vody Kateřiny Tučkové, som sa podrobne pozrel na edičný plán brnianskeho vydavateľstva Host. Elegantne spracovaný katalóg, funkčná a estetická grafika a široký rozsah smelých titulov ma zaujal.
Medzi titulmi súčasnej prózy ma zaujala pestrá obálka knihy Můj zahradní svět. Autor Monty Don – britská celebrita, hviezda BBC v dokumentoch o záhradách a záhradníčení. Kniha vyšla akurát v dobe, keď mi zmizol z ponuky kanál SpectrumHome, kde bežal práve Donov fantastický seriál Záhradníkov svet. Lenže táto kniha nie je návodom, herbárom, či manuálom pre pestovateľov. Je to magická kniha rozprávajúca o miznúcej schopnosti nás ľudí sledovať prírodu okolo seba. Je to magický román, ktorého hlavnou postavou je záhrada, vedľajšími postavami vtáctvo, zvieratá, kvetiny, stromy, oblaky, slnko, pôda, lístie.
Monty Don sa akoby vracia do minulosti, kedy sme mali čas. Čas pozrieť sa z okna na zmenu farieb lístia, pri čaji pozorovať vtáky, vyjsť von a zamazať si ruky od hliny. Niet divu, že autor napísal tento záhradný román v dobe Covidu, keď nepochybne aj on sám spomalil svoje mnohé aktivity a vrátil sa k podstate. Svet sa v izolácii zastavil a šťastie mali ľudia, ktorí žijú v rodinných domoch, majú svoje záhradky, chaty, políčka v záhradných kolóniách. Autor sa zahľadel do minulosti isto k bohatej inšpirácii romantizmu, ktorý vytvoril vo Veľkej Británii mimoriadny vzťah umelcov k prírode a v dobe, keď naše národy skôr bojovali o právo na sebaurčenie, rozvíjal hlbokú kultúru a romantizujúci ideál živej a monumentálnej katedrály prírody.
Monty Don knihu delí podľa mesiacov, ktoré súvisle nadväzujú na ročné doby, také dôležité pred život prírody. Jeho poetický, avšak nie prebujnený rozprávačský štýl je vecný a dáva dôraz na obsah. Niekedy sa len zasní spomienkou na detstvo (opäť vo vzťahu k priestoru prírody ako detskej izby), inokedy len krátko popíše aké zvieratko, či vtáčik ho navštívil, či zahliadol dravca, ktorý si to skrátil ponad jeho záhradu. Jednotlivé mini eseje tak majú názvy rastlín, zvierat. Vyrastá z nich poézia prostoty a čistej krásy. Kolobeh života umocňuje nielen kalendárium roka, ale aj faktické pozorovanie; „součástí bohatého přediva života je každý tvor, se kterým zahradu sdílíme – dokonce i slimáci, krysy, myši, mravenci, červi, housenky a mšice, všichni tito takzvaní „škůdci“, kterých se zahradkáři většinu času snaží zbavit“.
Vedľa inšpiratívnych obrazov ako od impresionistov, sa čitateľ dozvie aj cenné informácie a fakty. Nie však edukačnou formou, ale ako životopis, či jeho fragmenty nejakého obyvateľa. Nechcem byť ani ja konfrontačný či edukačný, ale toto volanie po prirodzenosti a harmónii, ktorú vytvára príroda a nie človek, je zaujímavou diskusiou k aktuálnym trendy realizáciám okolo satelitných bungalovov, s trávnikovými kobercami, tujami okolo plotov a drahými koniferami, ktoré sa majiteľom v extravagantnej ponuke páčia. Alarmujúce sú úsečné a strohé fakty o znižujúcej sa populácii vtákov, včiel a ďalších – vlastne tvorov našej mladosti.
Ak v úvode máte ešte pocit, že máme mnoho práce a čítať o havranoch, ropuchách, pŕhľave, hrabošoch vám nič nedá, autor nás behom niekoľkých strán vtiahne do tohto sveta. Ak máte sami vzťah k svojej záhrade, začne vám otvárať tajomný svet vášho okolia. Hmyz, ktorý neznášate si možno obľúbite, inak budete sledovať populáciu vtáčikov a ich rozmanitosť, zamyslíte sa nad životom krtka, nad silou a vôľou stromov aj kvetov žiť. Začnete si spomínať na detstvo u babičky na dedine, na jarné bahniatka, zber prvosienok, jablká putujúce zo stromu rovno do úst, pády do pŕhľavy, húsenice meniace sa v motýľa. Citlivejšie povahy si vybavia spätosť ročných dôb a ich darov s oslavami v rodine či vitie venčekov z lúčnych kvetov s kamarátkami, vŕbové prútiky v rukách chlapcov, zdobenie božích múk jarnými kytičkami, lupene ruží a pivónií na procesiu k Božiemu telu, vôňu ihličia na dušičkové vence, aromatické bylinky, ktorými voňala stará mama a mnohé ďalšie.
Kniha v sebe spája skutočný prírodný román, návod na zastavenie, keď sme po Covide radostne vyrazili makať, aby sme zvládli ekonomickú krízu a ukazuje meniaci sa obraz nášho sveta a vzťahu k prírode. Jej silu a uzdravujúcu mágiu. Touto knihou však nemôžete nikoho zo svojich blízkych uraziť. Nie je to invazívna agitácia za životné prostredie. Nie je to manuál ako prežiť, nie nič, čo by rozdeľovalo naše rodiny a ich členov s rozdielnymi názormi. Je to kúzelné zastavenie a nepochybne dostanete chuť pokiaľ záhradu nemáte si nejakú obstarať. Ja už sa osobne teším, že čoskoro prídu snežienky. Ako píše Monty Don: „rádi věříme, že sněženky tu byly vždycky a vždycky patřily k lepší stránce našich životů. Křehká nádhera kymácejících se hlaviček nás plní dojmem, že svět je ještě v pořádku a musíme se jen snažit být tak čistí jako sněženky. Držet se takového prostého motta je větší výzva, než kdyby šlo o něco složitejšího a vzletnejšího.“
www.hostbrno.cz
