K Janáčkovej opere Osud mám dlhodobo silný vzťah. Naštartoval ho vynikajúci janáčkovský tenorista Peter Straka, ktorý mi venoval ešte na magnetofónovej kazete kompletnú nahrávku, v ktorej vystupuje v titulnej role skladateľa Živného a prehĺbila ho poetická inscenácia mojej profesorky režisérky Aleny Vaňákovej s dvojicou mimoriadnych výtvarníkov, ktorých som stačil osobne poznať – Karla Zmrzlého a Inez Tuschnerovej. Dokonca časť kostýmov visela ešte v starom funduse pod Janáčkovým divadlom, ktorý pravidelne zaplavovala voda z nefunkčnej fontány pred budovou. Holt Brno je mesto Janáčkovo. Neutešený stav vo vzťahu k autorovi z deväťdesiatok sa našťastie poslednú dekádu mení k intenzívnej značke, a to nielen turistickej. Námestie pred operou je opravené, voda nepresakuje do monumentálnej budovy opery, tá je opravená so zachovaným pôvodným mobiliárom a na jej scéne pripravujú inscenácie opier Janáčka svetoví tvorcovia. Jedným z ďalších brnianskych check pointov je Janáčkov pamätník a osoba Jiřího Zahrádku, ktorý už dobré štvrť storočie slúži ako živá knižnica pre zahraničných bádateľov, dirigentov, muzikológov a hostí. Ono je ľahké niekde začať a získať kompetencie, ale je nesmierne ťažké v tomto úsilí vydržať, nezlenivieť, nenechať sa ukolísať vlastnou dôležitosťou. Tomuto sa Zahrádka úspešne vyhýba a jeho vášeň i osobný vzťah ku skladateľovi ho vedie k mravčej práci, ktorú dlhé roky nikto nevykonával. Jeho kritické edície partitúr sú dobre známe vo svete a je skvelé, že po knižnej publikácii o Janáčkovej osudovej opere Její pastorkyňa, ktorá otvorila skladateľovi dvere do sveta, Zahrádka pripravuje ďalšie monografie o majstrových dielach.
Vydavateľstvo Host vydalo druhý diel v skutočne kyklopských rozmeroch. Na publikácii sa spojili nielen vydavateľstvo, ale aj Nadace Leoše Janáčka, Ministerstvo kultury a Moravské zemské muzeum. Osud a Výlety páně Broučkovy s podtitulom „Opery Janáčkových nadějí a zklamání“ tak nadväzuje na Pastorkyňu a ďalšie publikácie vždy s dvojicou diel sú prísľubom. Moderná grafika a príjemné výtvarné riešenie s melancholickou farebnosťou skvele doplňujú bohaté textové plochy, ktoré sú skutočne predchnuté až detektívnym sledovaním krutého boja geniálneho skladateľa s jeho okolím, neprajníkmi i s ním samotným. Zahrádka výborne osciluje medzi prácou na poli hudobnej vedy a čitateľsky sviežim a hlboko ľudským príbehom. Nie je to kniha pre operných dramaturgov, ale je to bohaté dielo o živote a tvorivom hľadaní umelca na pozadí jeho doby, spoločenských zmien, životných kalamít a skutočne drobných víťazstiev. Svetového uznania sa skladateľ nedočkal, tak ako sa nedočkal za života ani premiéry Osudu na scéne.
Ak nás dojíma osud skladateľov, či umelcov všeobecne, ich neschopnosť bytia v realite všedného dňa, rozmary mocných intendantov a ich chlebodarcov je mimoriadne záslužné, že dlh voči Janáčkovi, ktorý je dnes nepochybne vlajkou Českej republiky tak ako hokejový tím, sa zmenšuje a Zahrádka nám prezentuje Janáčkov život rovnako dramatický ako životy Beethovena, da Vinciho, Musorgského a ďalších. V dnešnej dobe krehkosti je energia a vytrvalosť, s akou skladateľ komponoval takzvane do šuplíka, či ako obchádzal každé dvere a klopal, aby mu otvorili, miesto zavretými dvermi vliezol oknom, inšpiratívnym osudom o ľahkovážnosti času, jeho nepodstatnosti v osobnej symfónii života.
Zahrádka dokumentuje nielen genézu vzniku obidvoch opier, ale prezentuje široké inšpiračné súvislosti, ktoré sa skladateľa dotkli, od možných volieb námetov k práci, cez spoločenské priateľstvá, vzťahy, predobrazy a samozrejme jeho osudové múzy. Skutočne obrazom márnosti je snaha skladateľa nájsť libretistu, ktorý mu porozumie. Miesto inšpiratívneho partnera do tvorivého dialógu jeho prevratnej zmeny operného veršovania, sa tak sám stáva tvorcom mozaiky textovej knihy z mnohých dielikov, ktoré urputnosťou vymámil z významných i dnes už zabudnutých osobností počiatku storočia. Opäť tak vidíme muža, ktorý sa nevzdáva a pre svoju víziu je ochotný roky pracovať, opravovať, vylepšovať, meniť, prerábať.
Vďaka Janáčkovej všestrannosti a Zahrádkovmu veľkému opusu, tak pre čitateľa z celkom inej perspektívy ožívajú postavy umeleckej inteligencie, dokumentované nie autorskými názormi, ale bohatou paletou dopisov, či denníkových spomienok. Veľkú prácu si dal autor s obrazovou prílohou. Elegantný štýl ateliérových fotografií dýcha prachom inej doby a histórie. Umelecké osobnosti nie sú glorifikované, ale stretávame tu literárne a historické postavy z mäsa, ktoré vedia byť priateľské a inšpiratívne, ale aj závistlivé a zlomyseľné. Zároveň Zahrádka svojim prirodzeným jazykom rozprávača, vedľa odbornosti dáva priestor aj milým drobnostiam a historkám, ktoré text osviežujú a rytmizujú. Nenásilne upozorňuje na geniálne Janáčkovo vizionárstvo, napríklad v použití nástrojov (sklenená harmonika, dudy, viola d´amore, organ), inštrumentácii, predstavivosti a dramaturgii. Zároveň dokáže ukázať veľmi ľudského a živelného skladateľa, ktorý sa nielen rozohní, ale vie byť aj náladový, protivný. Obraz skladateľa tak ožíva priamo pred čitateľmi, od jeho neutíchajúcej aktivity k rezignácii, či sklamaniu, po nadšenie a eufóriu, keď sa mu darí. Zahrádka tak v pokračovaní svojho janáčkovského opusu našiel vynikajúci jazyk, štýl a obsah, ktoré publikáciu činia prístupnou pre každého.
Výhrady možno mať k vlastnej koncepcii publikácie. Vydať dnes knihu je úloha neľahká a finančne nákladná, najmä pokiaľ sa jedná o takéto dielo, ktoré musí o pozornosť čitateľa bojovať. Vydať ale gigantickú publikáciu s päťsto stranami, ktorá je dosť ťažká, má väčší formát, a to len preto, že je dvojjazyčná, je otázka do diskusie. Paralelne totiž knihou na stránkach beží český text a vedľa druhý stĺpec text anglický, čím rozsah logicky nabieha. Chápem autorovu dramaturgiu -život skladateľa, ale možno by doplňujúca kapitola napríklad o najvýznamnejších inscenáciách dotyčných opier bola osviežujúca, podobne ako farebná explózia návrhov Josefa Čapka k brnianskemu uvedeniu prvej časti výletov na mesiac. Možno inšpirácia do budúcich pokračovaní. Vydavateľstvu Host patrí veľký obdiv, že publikáciu vypravilo v takejto krásnej a slávnostnej forme a zostáva nám veriť, že Jiřímu Zahrádkovi zostane dosť síl a chuti predstaviť podobným vzácnym spôsobom majstrove vrcholné diela.
photo: reprint z knihy Janáčkov autograf
