Pred Vianocami sa na pultoch noviniek v knižných obchodoch zjavila pyramídka kníh s názvom Portrétoval anglickou královnu. Franta Bělský, česko-britský příběh 20. století. Kto v predvianočnom strese novinku vydavateľstva Argo kúpil urobil dobre, a kto zabudol mal by to rýchlo napraviť. Kniha totiž na živote sochára Frantu Bělského ukazuje niekoľko sugestívnych liniek.
Za prvé je to kniha o výtvarnom umení, o českom emigrantovi, sochárovi, ktorý dosiahol mimoriadneho úspechu v ostrovnom kráľovstve. Jeho kariéra bola taká výrazná, že ho prizvali k zákazkám aj členovia kráľovskej rodiny. Najprv kráľovná matka, neskôr dvakrát vytvoril bustu princa Andrewa, manžela kráľovnej Alžbety princa Philipa, potom dokonca samú panovníčku Alžbetu II. a na záver jej vnuka, mladého princa Williama. Jeho diela sú zahnuté v Národnej portrétnej galérii, vlastní ich kráľovská rodina, sochy vo verejnom priestore dekorujú architektúru miest. Novinár a spravodajca Českej televízie, autor knihy Bohumil Vostal počas svojho pôsobenia v anglickej metropole našiel roztrúsené menej známe sochárove diela, ale našiel aj ešte žijúcich priateľov sochára a členov rodiny i pamätníkov. Vytvoril tak veľmi hodnotnú štúdiu nielen o autorovom sochárskom štýle, ale aj o samotnom povojnovom období a druhej polovici dvadsiateho storočia čo sa týka umeleckých smerov, premien, sochárskych trendov. Dostal sa k Bělského osobným zápiskom i poznámkam, a mohol tak vytvoriť veľmi živý obraz jeho estetických súdov, inšpiratívnych zdrojov, názorového bohatstva. Vostal tak prezentuje v knihe dva prúdy sochárovej tvorby, busty a portréty, a voľnú tvorbu na zákazku pre verejný priestor, ktorá je na míle, teda mohli by sme povedať na yardy, vzdialená autorovmu realistickému rukopisu sochára a vychádza z voľnej umeleckej genézy, rôznorodosti materiálov a širokému cíteniu priestoru a hmoty. Vostal doplňuje knihu doposiaľ nepublikovanými fotografiami, fotografiami diel, nechýbajú skice, kresby, celkovo prezentuje šírku sochárovho kreatívneho podhubia a dopĺňa ju o vtipné karikatúry jeho prvej manželky Margaret, ktorá bola uznávanou veličinou v tomto obore.
Za druhé je táto kniha silne historická – politická. Nemožno utiecť v životopise človeka dvadsiateho storočia jeho topografii v rámci udalostí dejín. Vostal veľmi pôsobivo, ale zároveň bez zbytočných ornamentov, predstavuje rodinu Bělských, autorových rodičov a predkov. Aj táto stránka publikácie funguje mimoriadne dobre a pôsobivo vykresľuje turbulentné osudy človeka a rodiny v behu času. Vznik spoločnej republiky a pokojné obdobie medzi vojnami, ktoré bolo prísľubom budúcnosti a šťastia, i dramatický prepad do svetovej kataklizmy, protektorátu, genocídy, vraždenia a likvidácie. Bělský mal šťastie, že sa prvýkrát dostal do Anglicka práve počas vojny ako mladík, ktorý túžil bojovať za mier a civilizáciu. Jeho šťastná hviezda ho neopustila, vojenské besnenie prežil bez ujmy a nepochybne táto skúsenosť s Anglickom ako baštou proti hitlerovského odporu zakotvila do jeho svetonázoru jasné humanistické idey. Druhýkrát musí nútene opustiť rodnú vlasť po komunistickom puči. Mal šťastie oproti mnohým, ktorí skončili vo väzení a komunistických lágroch, či rozstrieľaní na pohraničných poliach. Bohumil Vostal je aj v tejto úlohe veľmi čitateľsky vďačný. Samozrejme, s tým súvisí aj obraz britskej povojnovej mizérie vedľa postupného rozvoja, politických zmien, britských premiérov a celkového spôsobu života.
Tretím plusom knihy je linka, ktorá sa ňou tiahne ako dramaturgická spojnica a to sú neznáme citácie z bohužiaľ nevydanej Bělského knihy Svět za kanálom, ktorú po vojne napísal so svojou manželkou a v povojnovom Československu ju už nestačili vydať, pretože sa zdala politicky veľmi nevhodná, oslavujúca západných kapitalistov bez potrebného kritického odsúdenia. Sochár sa tu predstavuje ako vynikajúci mladý psychológ, humorista, glosátor, ktorý sa nielen snažil preniknúť za oficiálnu fasádu svojich zákazníkov v umeleckej praxi, ale svoj zmysel pre vynikajúce pozorovacie schopnosti potvrdzuje aj slovom. Kniha humorne, ironicky a zábavne popisuje typické vlastnosti obyvateľov Británie a s láskavou iróniou sa triafa do ich záľub, ako je zdanlivý chlad a odstup, pitie čaju, priateľstvo s krbom, neustále vetranie, záhradníčenie a ďalšie. Je to veľmi osviežujúce a poskytuje to knihe druhý plán, akúsi knihu v knihe, ktorá dopovedá a prezentuje humor a ľudskosť slávneho sochára. Preto by kniha Bohumila Vostala nemala chýbať žiadnym milovníkom Anglicka.
Čím viac času uplynulo od pádu sovietskej diktatúry v našich krajinách, tým viac sa zdá, aký stále hlboký dlh máme v prázdnote, ktorú zanechala, tým že zmazala existenciu množstva významných či aj obyčajných občanov, ktorí boli nútení z vlasti odísť. Tu máme evidentný jasný príklad mimoriadneho umelca, ktorý sa stratil a bol vymazaný, preto autorovi patrí veľká vďaka za jeho mravenčiu prácu v zostavení portrétu umelca a človeka Bělského. Na krátkej ploche dejín boli nacistickou a komunistickou perzekúciou vymazané mnohé inšpiratívne osobnosti. Nové a podrobnejšie práce by si zaslúžila napríklad aj jeho druhá manželka sochárka Irena Sedlecká, rodák zo Zlína Sträussler známy ako popredný dramatik Tom Stoppard, z Brna utiekol pán Kohn, neskôr známy ako Tom Karen – autor ikonických hračiek či papamobilu. Ďalší sochár Karl Vogel z Českých Budějovíc, ktorého busta ďalšieho slávneho exulanta Oscara Kokoschku je v zbierkach Národnej portrétnej galérie v Londýne, Pražáčka Anita Jenningsová umeleckým menom Anita Mandl, ďalšia sochárka Zisel Dumová, ktorá prežila holokaust a v Británii sa stala Naomi Blake, či výtvarníčka Edith Birkin rodená Hoffmanová. Socializmus nepotreboval ani pamätníkov neprávostí, ani letcov RAF, ani čestných vlastencov. Títo bývalí obyvatelia našich krajín nie sú ani predmetom vyhrotených debát a diskusií, pretože sa o nich jednoducho nevie. Mladšia generácia ako Eva Jiřičná či Jan Kaplický mali väčšie šťastie, že do vývoja v deväťdesiatych rokoch mohli zasiahnuť aktívnejšie.
Bohumil Vostal si zaslúži maximálnu pochvalu za svoju mimoriadne uhrančivú knihu, ktorá nezostáva umenovednou akademickou štúdiou, ale je farebným obrazom nielen jedného osudu, ale celej epochy a ponúka čitateľovi aktívne čítanie, podnety a inšpirácie k premýšľaniu a objavovaniu. Čo viac si možno priať? Možno sa tak bude české publikum inak dívať na pamätník letcom RAF, či Churchillovu pamätnú dosku v Prahe od Bělského, či hlbšie vnímať súčasné umelecké a urbanistické problémy, na ktoré sochár upozorňuje a sám sa sebaironicky nazýva možným „starým, nesnášenlivým a zkostnatělým kmetem“.
Photo: reprint z přebalu
