Když vyleze pavouk

Domáci knižný trh z veľkej časti ovláda detektívny žáner. Behom posledných pár rokov sa do popredia dostali desiatky prekladov detektívok, ktoré sú však skôr ako detektívny román prehliadkou rozrezaných tiel, deviácií, úchyliek, pátrania, ktorému divák nemôže dobre byť nápomocný, lebo autori majú väčšiu záľubu v nechutnostiach než v budovaní stôp. Ďalšia silná skupina sú romány romanticko-erotické s obalmi ako z reklamy na sexuálne služby a obsahom mimoriadne banálnym. Zvláštnu skupinu súčasných edičných plánov tvoria preklady akýchsi pseudo-spoločenských tém. Väčšinou sa jedná o príbehy žien z arabského sveta, ktorých práva sú pošliapavané, oni trpia, vzdorujú  a ich autori rozprávajú svoj pohľad na východnú kultúru a stávajú sa neobjektívnymi spravodajcami toho, ako islam škodí ženám.

Detektívny román, ktorý sa môže pýšiť viacerými zvučnými menami z histórie tohto mladého žánru, svojim spôsobom umiera. Absencia výstavby drámy do príbehov vzrušujúceho pátrania je tu nahradená podivnými vyšetrovateľmi, ktorí podobne ako v televízii sú skoro na odpis. Pijú, trápia sa vo vzťahoch, majú temnú minulosť, nadriadení ich nechápu, nikto im nepomáha. Tento vzorec sa v rôznych národných obmenách opakuje. Ani geniálny rozprávačský talent Jane K. Rowlingovej, ktorá vystavala strhujúcu ságu so silným etickým mottom v zdanlivo detskej knihe o Harry Potterovi, nepomohol a ako detektívny autor pod pseudonymom Robert Galbraith zlyhala. Dostali sa k nám už tri diely o tiež silne poznamenanom, u Rowlingovej aj fyzicky zmrzačenom, detektívovi Cormoranovi Strikovi. Gigantické opusy so stovkami strán skôr ako vyšetrovanie, prešetrujú stav detektíva. Banálne prípady a ešte nezaujímavejšie vyšetrovanie súkromného detektíva, na ktorého sa lepí smola, z posledných síl na záverečných troch stranách nájdu riešenie. Niektoré popisy súčasného Londýna sú aj v češtine pôsobivé, ale celkové potešenie z knihy sa môže dostaviť u len už hodne málo sčítaného čitateľa. Pritom exkurzia autorky do sveta románu v prípade jej knihy Prázdne miesto (Prázdné místo 2013) dopadla bravúrne. Až akási hmatateľná didaktická rozprava o všednosti života dnešného človeka mimo veľkomesta, priniesla podobne ako v Potterovi brilantnú sieť a konštrukciu osudov, ktoré sa vzájomne rafinovane a uveriteľne pretínajú a svojim morálnym apelom smerujú k apokalyptickému koncu.

Snaha o dynamiku a súčasné zakotvenie, bohužiaľ padá na literárnej a technickej výstavbe knihy. Je to vidieť aj vo filmovom spracovaní. Najslávnejší detektív Hercule Poirot sa tak vyvinul, že v poslednom filme Vražda v Orient exprese naháňa podozrivého na železničnom moste nad priepasťou. Nabudúce nepochybne bude Belgičan Poirot aj strieľať. Zdalo by sa, že v „dobe kamennej“ vyhynul s Maigretom detektív ako osobnosť morálneho rozmeru.

Našťastie nie je tomu tak a aj český čitateľ má šťastie, že vydavateľstvo Argo a Garamond objavilo už dávnejšie Freda Vargasa. To meno znie trochu gýčovite a umelo. Je to tak. Je to pseudonym záhadnej francúzskej historičky a archeologičky, neznámej skoro šesťdesiatničky. A tak tu máme k dispozícii pätnásť románov, od kratších próz po súčasné najmladšie monumentálne pátračky. Väčšinu príbehov spojuje osoba detektíva, ktorú autorka vytvorila v najlepšom štýle. Komisár Adamsberg je novým a pritom príbuzným veľkých mien ako Holmes, Poirot, Marplová, Maigret. Samozrejme tiež má svoj osobný svet a problémy, ale tieto ukazujú jeho ľudskosť a viac ukazujú na jeho morálny imperatív, než na nejaké prehnané besy z psychiatrie či čiernej kroniky. Autorka dokázala rozvinúť svoj talent v dokonalú fantáziu, kedy sa naoko infantilné stopy v Paríži, či v rôznych zaujímavých regiónoch Francúzska, začnú spájať v dokonalú detektívnu lingvistickú katedrálu. Román V mrazivých časech (2016) už vyzeral ako absolútny vrchol spletitej a predsa priezračnej imaginácie autorky. Banálna samovražda, ktorá rozvinie kaskádu až antickej drámy, ktorej korene a prológ siahajú na Island. Zložitá sieť podozrivých, virtuózna hra na príbeh v príbehu – prostredníctvom Robespierrovej spoločnosti, ktorá celebruje zasadania revolučného tribunálu, sa však priezračne a čitateľsky spája v hmotný a uhrančivý obraz súčasného sveta. Bravúra autorky, sofistikovaná maniera vyšetrovacieho štýlu komisára Adamsberga, nikdy neskĺzne do nudy, a korene príbehu siahajúce a odkazujúce do minulosti, evokujú Ecovu snahu o autentický tok myšlienky naprieč časom. Čitateľ sa stotožní s Victorom a Amédeom, ktorí tu vystupujú ako výsledok antickej drámy. Ich záhada a tajomstvo, ktoré detektív rozkryje, sa odohráva za oponou, ako strašlivé činy na antickom javisku. Adamsberg je vďaka autorke hrdina. Nie v zmysle poetiky postmoderny a povrchnej persifláže, ale v zmysle európskej tradície. Miluje prechádzky, prírodu, chce zachrániť aj zvieratko. Je to akýsi svätý František, ktorý sa skláňa nielen k človeku, ktorý trpí a je prenasledovaný, ale aj k zvieratku. Pritom ho venčí rada necností a tento vnútorný mnoho vrstevnatý svet zdôrazňuje jeho kladný autentický svetonázor. Autorka dokáže rozprestrieť paletu svojich postáv do širokej a lomenej geometrie, ktorá pripomína zložitosť a pestrosť Dostojevského, ale presne vie, koľko komu môže naložiť, aby zostala verná žánru i schopnosti čitateľa chápať.

Pred nedávnom sme dostali veľký jarný dar. Česky vyšiel po roku od francúzskej premiéry posledný román Když vyleze pavouk. Ak predošlý,  už spomenutý titul pôsobil ako dokonalá ornamentálna a pritom jednoliata katedrála slova, súčasný titul toto označenie ešte prekonáva. Autorka dosahuje absolútny vrchol. Nevyplatí sa nič prezrádzať, pretože rozkoš z čítania nového diela a nového prípadu Adamsberga a jeho tímu by bola tým narušená. Autorka ešte dokonalejšie rozpracováva svoje typické prvky vraždy, ktorá nenesie známky vraždy. Ide až na hranicu, keď prostredníctvom pochybovačov označuje za vraha pavúka. Pavúk – jeho meno, jeho charakter, jeho história, synonyma jeho mena tu tvoria neuralgický bod, z ktorého sa rozbieha úchvatná pavučina. Autorka odvážne hľadí do minulosti, ku kontroverzným témam svojej domoviny. Ak v predošlom to bola veľká francúzska revolúcia, tu je to temná doba druhej svetovej vojny, motívy poníženia, okupácie, kolaborácie. Zlo, ktoré sa rozmáha, pretože mu nikto nevzdoruje, bohužiaľ ani jeho obete, ktoré sa cítia poškvrnené a choré. Celé rady fatálnych prehreškov na seba nabaľujú čoraz viac rozpínajúceho sa zla, ktoré rozťahuje svoju pavučinu. Aj tí, ktorí sa vzopreli či utiekli, si však nesú sieť pavúka na svojej duši. Už toto by bolo dostatočné na geniálne dielo, ale autorka siaha ešte hlbšie, a motív pavúka posúva ešte hlbšie do kresťanského stredoveku a motív poznamenania sa dotýka aj detstva samotného komisára. Majstrovské dielo.

Knihy autorky sú rýchlo vykúpené, tak neváhajte a ak ste zhnusení tým, čo krimi žáner ponúka, ihneď sa zásobte už na letnú dovolenku. „Spôsob života utvára dušu a duša potom ovplyvňuje vzhľad.“ Je to citát z Balzaca, o ktorom diskutuje Adamsberg a jeho zástupca Danglard, ktorý sa v tomto diele ešte viac vyfarbí. Dalo by sa to aplikovať nielen na zločincov a kriminálnikov, ale aj na nás v duchu Wildovského Doriana Greya, či kresťanského svedomia. Silná veta. Pre každého čitateľa, pre človeka, ktorý stále hľadá literatúru, ktorá nie je len povrchným čítaním. Ale verí, že čítanie formuje osobnosť, svetonázor, možno aj charakter.