Po tom čo som už myslel, že obľúbený a žiadaný režisér Christof Loy sa dočista zbláznil som rád, že jarná Salome z Helsínk mi potvrdila, že to bol len chvíľkový ošiaľ. Možno chyba dramaturgie. Narážam na jeho španielsku inscenáciu Rusalky v Teatro Real. Všetci, kto sledujete moju žurnalistickú prácu viete, že nie som priaznivcom operného múzea, ani mauzólea. …
Don Giovanni na Salzburg Festspiele
Úprimne už od čias štúdia premýšľam, prečo sa Mozartovmu Don Giovannimu hovorí – opera opier. Nemám túto operu rád. Kľudne to napíšem. Počúvať ju k vareniu to je super. Ale sedieť dvakrát deväťdesiat minút v hľadisku a sledovať spevákov ako sa trápia v sérii náročných árií, preloženými recitatívmi a dva gigantické ansámble, ktoré uzatvárajú každé dejstvo, je pomsta pre diváka. …
Tosca v La Monnaie
Periféria miliónového veľkomesta. Skutočným domovom sa stáva predmestie. Ide o vedomú voľbu, na ktorú je hrdý, tak ako je hrdý na svoje remeslo, na svojich kamarátov pasákov, hazardných hráčov, flákačov. V diaľke vytvárajú odlesky svetiel domov, bytov, reklám, neónov, áut v súboji s očami hviezd radostnú i tragickú vizuálnu báseň o láske k životu, o …
Parsifal vo Wiener Staatsoper
Mystická opera Richarda Wagnera Parsifal napriek svojej náročnosti v poslednej dobe ovláda svetové scény. Čo je však znepokojivé, je úroveň režijných koncepcií. Už skoro k neprežitiu bola inscenácia v Berlíne od môjho obľúbenca Dmitriho Tcherniakova. Ďalší obľúbenec režisérskeho divadla Calixto Bieito v Stuttgarte sa taktiež kamsi zamotal. Nechýbali mu sugestívne obrazy jeho znepokojujúcej temnoty a tragédie prítomnosti, ale celková koncepcia …
Aida v Opéra national de Paris
Je to už päť rokov čo zomrel filozof a románopisec Umberto Eco. Jeho dielo sa udomácnilo aj u nás, najmä zásluhou jeho mystického a magického románu Meno ruže. Eco, ktorý dokonale vrstvil symboly, hral sa s viditeľným i neviditeľným, odkazmi, manipuloval s faktami v mysli čitateľa, hral sa so symbolmi ako labyrint, tajomstvo, zámena. Čo by asi tento sémantický mystik a mysliteľ povedal …
Čarostrelec v Bavorskej štátnej opere
Teatrológ Jan Dvořák nazval náš súčasný stav – „dnešní samota je také přílišná, byt nehlučná“, v parafráze na Hrabalov titul Příliš hlučná samota. Má pravdu. Podobnú samotu navzdory všetkému luxusu a bohatstvu i možnostiam zažívajú hrdinovia opery Čarostrelec, ktorú sa vedeniu Bavorskej štátnej opery napriek dramatickej pandemickej situácii podarilo naskúšať a odpremiérovať v sobotu. Carl Maria von Weber by sa …
Kultúra pre Nový rok
K vianočnej oktáve a Novému roku neodmysliteľne patrí slávnosť Bohorodičky Panny Márie. Jeden z najstarších sviatkov, ktorého miesto v liturgickom kalendári siaha až do šiesteho storočia. Bohorodičku uctieva nielen západné kresťanstvo, ale hlbokej úcte sa teší aj na východe od vzniku pravoslávia. Len mladé cirkvi a odlomky spochybňujú jej úlohu napriek tomu, že „Ona jediná je hranicou medzi stvorenou a nestvorenou …
Katarína Izmajlová v Opéra National de Paris
Môj pocit za roky sledovania réžií Krzysztofa Warlikovského výstižne vyjadrila Justine Nguyen: „ Warlikowského inscenácie sme niekedy v minulých rokoch cítili viac mozgovo naladené než dramatické.“ A tak som sa na Šostakovičovo majstrovské dielo Katarínu Izmajlovu pozrel skôr kvôli osobnosti tenoristu Pavla Černocha, ako sa s exponovanou a neľahkou rolou Sergeja vysporiadal. Druhým lákadlom bol pri pulte orchestra parížskej opery …
Libuša z Janáčkovej opery
V dobe ďalšieho útoku vírusu, kultúrne inštitúcie priamo vytvárajú programy pre divákov primárne určené pre internetový prenos. Mnohým to pomáha v dobe neistoty a strachu z budúcnosti, dotyk kultúry prináša štipku útechy. Niektorí obyvatelia či pozostalí riešia iné starosti a smútky a kultúrny program ich nezaujíma. Ďalší sa prepadajú do akéhosi egoistického nihilizmu a neistá budúcnosť sveta ako ho poznáme je …