Raymonda vo Wiener Staatsballettu

Aj v súčasnej, tak prajnej dobe pre štúdium, možnosti a slobodu, si môžeme uvedomiť, ako málo toho vieme napríklad o baletoch Máriusa Petipu. Éru cárskeho baletu navždy poničila proletárska revolúcia a možnosť západného sveta stretnúť sa v dokonalosti grand baletu s Petipom, začala až pádom železnej opony. Ani dnes, po dobe skoro tridsať rokov, sme stále nedošli k naplneniu a plnohodnotnému odhaleniu toho, čomu vlastne hrdo hovoríme balet. Znovu uvedenie Petipovej Raymondy vo Viedenskom štátnom balete po dvoch desaťročiach, je skvelou šancou znovu sa pozrieť bližšie do minulosti. Jedná sa síce o Nurejevovu umeleckú licenciu, ale v tomto prípade je Nurejev viac magický ako strnulý Grigorovič, ktorý po Sergejevovi udržal Raymondu pre „sovietsky“ baletný repertoár,[…]

Continue reading …

Popoluška Wiener Staatsballettu

Vo Viedenskom štátnom balete k adventu a Vianociam pripravili novú premiéru baletu Popoluška vo verzii šéfa súboru baletu v Biarritzi, jedného z rešpektovaných choreografov súčasnosti Thierryho Malandaina. Bývalý tanečník ukončil v roku 1986 tanečnú kariéru a dal sa na cestu choreografie. Jedným z vrcholov tejto jeho cesty je rok 1998, kedy s podporou francúzskej vlády založil baletný súbor Centre chorégraphique national – Malandain Ballet Biarritz. Ďalším vrcholom je napríklad nominácia na baletného Oscara Prix Benois de la Danse či rôzne regionálne aj medzinárodné baletné ocenenia. Zaujímavosťou je, že sa Malandain stal držiteľom ocenenia Taglioni – European Ballet Award 2014 práve za balet Popoluška, ktorý v týchto dňoch a v januári obohacuje repertoár viedenského baletného života.[…]

Continue reading …

Primal Matter na Wiener Festwochen

Jedným z vrcholov Wiener Festwochen 2016 sa stal titul Primal Matter. Dvaja interpreti. Dimitris Papaioannou – slávny, možno najslávnejší grécky choreograf, ktorý vzbudil svetový záujem, keď inscenoval otvárací ceremoniál Olympijských hier v Aténach v roku 2004. Už niekoľko rokov vylepšuje svoj aktuálny projekt. Osemdesiatminútové dueto samotného autora s charizmatickým Michalisom Theophanousom. Zdanlivo šokujúce na prvý pohľad. Iste si mnoho divákov kúpilo lístok vďaka naturálnej nahote interpreta. Divadlo sa stále nenabažilo pohľadu na nahých interpretov na scéne. Papaioannou je ale jeden z mála, ktorý dosiahol nielen šok, ale aj ideu a obsah. Možno je to talent, či jeho osobná grécka tradícia drámy. Vystaval autorské predstavenie, ktoré by sa dobre dalo vyložiť aj ako monodráma. Na bielom[…]

Continue reading …

La fille mal gardée vo Wiener Staatsballett

La Fille mal gardée od Fredericka Asthona  ani päťdesiatpäť rokov od svojej premiéry v Kráľovskom balete v Londýne nestratila nič zo svojej subtílnej krásy a radostnej oslavy tanca. Demi-charaktery hlavných postáv, situačná komika, dokonalé prepracovanie gagov, číra harmónia choreografickej podstaty a zvukomalebná krása partitúry v úprave Johna Lanchberyho stále dokážu vyvolať patričné letné idey, oslavu žatvy i oslavu „prostej“ ľudskej lásky. Lisa, ako ustálil názov hlavnej postavy Asthon, je špeciálnym baletným typom. Nie je to extravagantná a rozšafná Swanilda extrovertka, nie je to ani nevinná a vnútorná Giselle. Je to prvou láskou zasiahnutá, žensky sýta postava túžiaca po Colasovi, manželstve a deťoch. Unikátnosť vyjadrenia charakteru podporuje Asthon nielen pohybovým slovníkom a širokým rádiom drobných skokov,[…]

Continue reading …

Hrad kniežaťa Modrofúza vo Viedni

Viedenský Wiener Festwochen 2015 zakončila opulentná inscenácia Bartókovho Hradu kniežaťa Modrofúza v skvelej dramaturgickej jednote a zároveň viacznačnosti so Schumannovými „iba“ klavírnymi Geistervariationen. Pred skvelým Gustav Mahler Jungendorchestrom nestál nikto menší než Kent Nagano a pre réžiu večera získali do Viedne žiadanú a často nedostupnú Andreu Breth. Tá inscenuje operu vskutku konvenčným spôsobom, obrazovo veľmi pôsobivo. Nadväzuje tak na Nagana, ktorý vedie orchester k zvukovej bohatosti a celej palete odtieňov, zároveň však možno úmyselne preferuje podvedomý sonórny temný podtext partitúry. Táto inscenácia je dokonalou syntézou hudobnej a javiskovej zložky. Breth by bola určite odsúdená mnohými, pretože keď postava Modrofúza spieva – „či Judith stojí“ – a ona leží, kvetiny nie sú biele ruže ale ľalie… A mnoho ďalšieho. Ajajaj! Zároveň však Breth, a s tým súvisí[…]

Continue reading …

Go down, Moses na Wiener Festwochen

Vo Viedni už tradične  na pomedzí mája a júna prebieha monumentálny Wiener Festwochen. Podobný festival svojím širokým rozptylom je skutočne jedinečným miestom. Tento rok nedáva výrazný priestor tancu v tradičnom zmysle slova podľa slovníkových hesiel a teatrologického členenia. Nič menej, rafinovaná dramaturgia ponúkla viac než tradičné večery jasne zaškatuľkované. Stopercentný sukces festivalu pre Rakúsko je premiéra inscenácie legendárneho režiséra Romea Castellucciho Go down, Moses. Tento taliansky päťdesiatpäťročný tvorca je fenoménom európskeho divadla už niekoľko desaťročí. Samozrejme, nie je to žiadny choreograf, ale jeho komponované a sofistikované inscenácie radikálne prekračujú hranice žánru. Dominuje im pohyb a obraz. Aj v novej inscenácii prvá veta zaznie skoro po pol hodine od začiatku! Je zaujímavé, ako sa na západe[…]

Continue reading …

Legenda o Jozefovi vo Wiener Staatsballett

Legenda o Jozefovi, to je starý aj nový John Neumeier. Znovu tu stojí inteligentný, oslnivý tvorca, ktorý dokáže vykresať sugestívne divadlo, podporené choreografiou. Je vlastne záhadou, ktorú ťažko niekto dnes už zodpovie, prečo vlastne pôvodné libreto Huga von Hofmannsthala a Harryho Kesslera z tej celistvej histórie o Jozefovi zo starého zákona vyseklo iba jediný fragment, ktorý bez predhistórie a vyvrcholenia zostáva oklieštený. Logická kontinuita príbehu muža, ktorého nemilosrdný starozákonný Hospodin vystaví ukrutnej skúške tak zostáva jednou epizódou, s ktorou je síce možné sa hrať, rozvinúť ju, ale možno jej chýba katarzia i záverečná epifánia. Pôvodní libretisti vybrali iba situáciu Jozefa na dvore Putifára a jeho zvodnú manželku. Centrálne miesto pre javiskovú drámu. Chlipné chúťky manželky,[…]

Continue reading …

Mayerling vo Wiener Staatsballett

O Kennethovi MacMillanovi sa moc nevie. Pozornosť sa obmedzuje na jeho Romea a Manon. Lenže potom je tu  jeho vrcholný balet Mayerling, ktorý o ňom vypovedá mnohé. Škodoradostne som sa tešil, ako niektorí diváci skoro hmatateľne fyzicky trpia, že musia aj premýšľať a že tápu, kto je kto a prečo je to také temné. A čo je to vlastne za divný balet, kde prevláda silný pocit tanečného divadla nad dekoratívnym ballabile a lyriku nahrádza kóšer dráma bez pridaných ingrediencií. Fascinujúci titul. Roman Lazík ako korunný princ vytvoril figúru, ktorá sa nedá porovnávať s inými veľkými menami ako napríklad Mukhamedovom či Edwardom Watsnom. Celkom jedinečnú, vyvierajúcu z hlbokého osobnostného uchopenia témy. Lazík funkčne využíva svoje klasické dispozície,[…]

Continue reading …

Labutie jazero vo Wiener Staatsballett

K veľkej premiére Wiener Staatsballettu treba priradiť len samé superlatívy. Riaditeľ Manuel Legris logicky vybral nielen choreografiu svojho umeleckého tútora z Paríža, ale naviazal aj na prvenstvo Viedne. Aurel von Milloss v roku 1964 pozval k choreografii vtedy len tri roky na západe pôsobiaceho Rudolfa Nurejeva. Premiéra 15. októbra 1964 spôsobila vtedy šok. Celkové uchopenie libreta, zdôraznenie roly Princa ako hlavnej postavy, novátorské choreografické postupy Nurejeva, ktoré už vtedy reprezentovali jeho neskoršiu zrelú tvorbu. Lesk premiére dodalo, že sám Nurejev tancoval Siegfrieda a Odettu / Odiliu tancovala baletná superstar Margot Fontyen. Dancig Times nazval predstavenie Balet nazvaný Siegfried. Nová inscenácia je nová najmä výpravou jednej z najuznávanejších a najžiadanejších scénografov Luisy Spinatelli. Mnohí si určite[…]

Continue reading …