Popoluška v Mariinskom divadle

Vírusová kríza odhalila, aký je tanečný svet pestrý. Keby som mal vidieť všetky predstavenia, ktoré vysielajú, streamujú, prezentujú divadlá Ruskej federácie od hraníc s Európou až po Vladivostok, sledoval by som celý deň len to. Úplný maratón. A čo ďalšia časť sveta Amerika, prestížne súbory z New Yorku, San Francisca, menšie súbory. K tomu Európa, kde aj súbory, ktoré na zmluvách s kinom, televíziami dotujú svoj rozpočet, zdarma sprístupňujú svoje nahrávky. Druhý problém tohto zázraku je však naplniť očakávania. So zdesením som absolvoval Béjartovu Čarovnú flautu. A nechápal som od začiatku do konca, ako vôbec mohol niečo také vytvoriť, a ako si vlastne získal svoju slávu. Pustiť operu z nahrávky, so spevom, v celej dĺžke, u Mozartovho diela aj s hovorenými dialógmi, veď je to singspiel[…]

Pokračovať v čítaní …

Mahler v Grande salle Pierre Boulez v Paríži

Recenzovať koncerty je nevďačná úloha. Veď kto by v dnešnej uponáhľanej dobe mal chuť sa zaoberať čítaním o detailoch, nuansách skladby, tempách, či výkonoch, pri toľkých rôznych podujatiach na poli vážnej hudby. Rozmach gramo priemyslu navyše preniesol vážnu hudbu z koncertných pódií do domácností, podobne ako rozhlas a televízia. Remasterované nahrávky o niekoľko dekád vyšli na CD nosičoch s hviezdnymi dirigentmi a vokálnymi sólistami, ktorí sa stali nesmrteľnými. Ich interpretácia sa stala ikonickou, napočúvanou, milovanou, učebnicovou ukážkou. Komplety Beethovena, Brahmsa, Brucknera, Mozarta sa stali ozdobou obývacích izieb nielen milovníkov klasiky. Fanúšikovia Karajana, Bersteina, Soltiho, Bőhma, Celibidacheho, Mutiho, Abbada a ďalších nedali dopustiť na nahrávky svojich milovaných dirigentov. K tomu samozrejme reálne koncertné sezóny popredných symfonických telies po celom svete. Toľko krásnej hudby. V Parížskej[…]

Pokračovať v čítaní …

Eugen Onegin v Mariinskom divadle

Druhého mája 2013 sa otvorila nová budova Mariinského divadla, nazvaná Nová scéna, či Mariinské II. Historická budova so svojim zvláštnym kúzlom, rozľahlými krídlami, služobným vchodom, kde sa diváci tiesnili, aby sa prinajmenšom raz za storočie mohli dotknúť svojich idolov v žiari slnka a kupol chrámu svätého Mikuláša. Naproti ošarpaná budova slávneho konzervatória – tá sa práva rekonštruuje, ktorú stráži socha Rimskeho-Korsakova. Zákulisie Mariinského divadla bolo také malé, že celkových 1590 zamestnancov malo k dispozícii iba štyridsať percent plochy určenej zákonom; zradila aj zastaraná javisková technika a pri nasledovnom požiari bola zničená celá zbierka historických kulís. Problém bol vyriešený tak, že na druhej strane kanála, ktorý obteká zadnú stranu divadla, bola pristavaná nová budova s ohromnou[…]

Pokračovať v čítaní …

Romeo a Júlia v Мариинский театр

Výbornou dejinnou ukážkou je nová rekonštrukcia, či znovunaštudovanie premiéry z Mariinského (kedysi Kirovovho) divadla v Peterburgu z roku 1940 v choreografii Leonida Lavrovského. Kto by očakával archaickú a nudnú retro inscenáciu, bude sklamaný. Inscenácia má možno príliš malebnú dekoráciu, ale to je tak akurát všetko. Lavrovskij ukazuje základ inscenovania baletu s Prokofievovou hudbou, keďže libreto svetovej premiéry (1938) z Brna v réžii a choreografii Iva Váňu Psoty je stratené a legendárna prvá Júlia – Zora Šemberová, už žiadne nové svedectvo neprinesie. Je zaujímavé, že každá z inscenácií je úplne iná a zároveň svojbytná a uveriteľná. Lavrovskij stavia na dôkladnom scenári a profilácii postáv. Ťažko si predstaviť vtedajšiu technickú úroveň tanečníkov, už len špičky od tej doby ako baletná obuv prekonali výrazný vývoj, ale ak skutočne sólisti vtedy tancovali tak[…]

Pokračovať v čítaní …

Boris Godunov v Мариинский театр

Borisovi Godunovi sa dlho vyhýbala snaha o modernizáciu. Slávne operné domy čo to šlo, udržiavali pamätnú inscenáciu slávneho filmového režiséra Andreja Tarkovského. Nakoniec vznikla prekrásna inscenácia, plnohodnotné operné divadlo na mieste, kde by to nikto nečakal. Na slávnej cárskej scéne Mariinského divadla v Svätom Petrohrade. Hudobný riaditeľ a renomovaný dirigent Valery Gergiev si vybral odvážnu koncepciu britského režiséra Grahama Vicka. Vznikla tak učebnicová ukážka spolupráce dirigenta a režiséra.  Táto ukazuje, že aj moderná inscenácia môže mať osobitý život, keď je postavená na logike, výklade a mimoriadnych vokálno-hereckých výkonoch. Vick oživil na scéne smutnú históriu katedrály Krista Spasiteľa. Vznikla tak opera o cárovi, ktorý získal trón podvodom, vraždou, a zároveň inscenácia o dejinách dvadsiateho storočia s príbehom najväčšieho pravoslávneho chrámu sveta. Chrám bol vybudovaný v 19.[…]

Pokračovať v čítaní …