Peer „Feyferlik“ Gynt vo Wiener Staatsballett

  Posledná veľká premiéra Wiener Staatsballettu sa konala už teraz v januári. Do svojho repertoáru riaditeľ Manuel Legris prevzal dejový balet Edwarda Cluga Peer Gynt, ktorý mal len pred dvomi rokmi svetovú premiéru v Clugovom domovskom súbore v Maribore. Už vtedy som mal výhrady voči predstaveniu, lebo divoký Clug, ktorý vytváral také nápadité duetá a divadelné choreografie, sa kdesi vytratil. ( http://pavoljuras.com/peer-gynt-v-slovene-national-theatre-maribor/) Zostal tu Henrik Ibsen, čo je pre balet málo. Balet je balet a literárna dráma je dráma veršov, obrazov, hercov, dialógov. Choreograf dneška musí byť schopný adaptovať literárnu predlohu do jazyka tanca, aby prím dostal tanec a choreografia a nie dejovo rozvláčne naratívne leporelo. Clug opustil vizionárske tendencie svojej práce a zakonzervoval sa v štýle činohry balkánskych krajín. Všetko je tu precízne[…]

Continue reading …

Faust v Slovinskom národnom divadle

Naša spoločnosť neberie deti na pohreby, pretože to je príliš kruté. Smrť a jej prítomnosť nemá v dnešnom modernom svete právo na existenciu. Jedinec sa cíti silný a nezraniteľný. Úspešný a dokonalý.  Ale nie je to naopak?  Nie je naopak kruté, nenechať deti, aby sa rozlúčili s niekým, kto bol v ich živote prítomný? Je to zásadný rituál, ktorý je nutný, pretože nám pomáha  vyrovnať sa s vlastnou konečnosťou. Smrť vždy bola súčasťou života predkov a počas roka sa s ňou stretávali nielen pri úmrtí vo svojich pospolitostiach, ale aj v mnohých rituáloch a obradoch počas roka. V minulosti sa umieralo bez ohľadu na vek. Umierali novorodeniatka, bola vysoká detská úmrtnosť, muži zomierali vo vojnách, ženy na komplikácie s pôrodom. Silní ľudia podľahli infekciám. Až v modernej spoločnosti sa smrť pevnejšie[…]

Continue reading …