Золушка z Permu

V tomto čase zavretých divadiel súbory, ktoré úzkostlivo strážili svoje predstavenia a prenasledovali všetkých, ktorí modernými telefónmi, tabletmi, či kamerami zachytili sediac v hľadisku čokoľvek z javiska, zrazu otočili. Sprístupňujú zadarmo svoje pracovné záznamy premiér, nahrávky, ktoré vytvorili regionálne či štátne televízie. Netýka sa to len menej známych choreografov, ale aj predstavenia choreografických celebrít, legendárnych tvorcov druhej polovice 20. storočia sú k dispozícii. Aký to veľký obrat. Ako rýchlo sa môže myslenie, či ustálené, dlho budované steny zboriť, prehodnotiť postoje. Ja som tiež určitým spôsobom prehodnotil čas. Že netreba sledovať po niekoľkýkrát Bajadéru z Paríža, Labutie jazero z Londýna, Luskáčika z Viedne, Balanchina z New Yorku, Spiacu z Mariinského, Quijota z Bolšojho. Treba využiť túto možnosť baletného internet maratónu a sledovať veci nové, neznáme. Samozrejme to[…]

Pokračovať v čítaní …

Ohnivý anjel v Bavorskej štátnej opere

V kolekcii článkov o Bavorskej štátnej opere si zaslúži svoje miesto mimoriadna inscenácia Ohnivého anjela Sergeja Prokofieva. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, ale toto dielo je s Bavorskom a Mníchovom veľmi späté. Skladateľ, ktorého otec bol agronóm, od detstva mal rád kvetiny. V časti svojej autobiografie Detstvo spomína, ako podľa ruského botanika Piotra Majevského určoval a poznával kvetiny. V roku 1923 píše svojmu priateľovi Vladimírovi o svojom nadšení z alpských rastlín. Nestalo sa to nikde inde než v krásnej bavorskej krajine Álp, poblíž Mníchova, kúsok od Garmisch – Partenkirchenu v Ettale, kde stojí fascinujúca baroková stavba benediktínskeho kláštora, ktorý doplňuje prírodné prostredie o duchovný rozmer človeka a večnosti. Práve tam kúsok od Mníchova skladateľ skomponoval svoju operu Ohnivý anjel. Spomienky na toto šťastné obdobie túlania po[…]

Pokračovať v čítaní …