Dominik Slavkovský

Dnešný rozhovor bude osviežujúci. S poprednými českými a slovenskými baletnými hviezdami, ktoré dvadsať rokov obdivuje umelecký svet, som už absolvoval množstvo rozhovorov. A tak som sa rozhodol predstaviť niekoho nového, mladého, umelca a tanečníka, ktorý má toto všetko pred sebou. A na pozícii demi sólistu k tomu všetkému rýchlo kráča svojou profesionalitou, humorom a štýlom, ktorý uznáva nenechať sa zahltiť baletom, vedieť sa odstrihnúť od práce v divadle a mať aj súkromný život a radovať sa. Dominik Slavkovský (*1991), ktorý rozhodne nezaujme na scéne len svojou výškou. Bližšie ho predstaví náš rozhovor, v ktorom sa dozviete mnoho dôležitého o jeho kariére v Zürichu. A nielen to. // Je to skoro päť rokov, čo sme robili rozhovor. Čo sa za tú dobu u vás zmenilo? Zmenil som zamestnávateľa, miesto na[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Hudobnom divadle Karélie

V Hudobnom divadle republiky Karélie v Petrozavodsku majú už niekoľko rokov na repertoári kritikou cenenú, divácky milovanú inscenáciu Romea a Júlie od šéfa súboru Kirilla Simonova. V menšom divadle, nie ďaleko od miesta oficiálnej sovietskej premiéry v Mariinskom, vtedy Kirovovom divadle v Leningrade. A predsa táto inscenácia ctí autora hudby Sergeja Prokofieva a predsa je celkom iná a svojbytná. Veľmi pôsobivá, zomknutá do seba, do dramatického nervu Shakespearovej predlohy. Vysoko divadelná, emotívna a tanečne choreograficky sýta. Simonovova virtuózna choreografia, v tomto balete tak precízne delená medzi zbory a sólistov, ktorí majú nesmierne plastické, naratívne bohaté variácie, kontaktné, fyzicky náročné prepojené duetá, je strhujúca. Dve hodiny choreografických nápadov, efektných čísiel, kde súbor prezentuje vysoký technický level a herecké majstrovstvo. Simonov veľmi funkčne vyšiel zo Shakespeara, ale vložil do svojej[…]

Continue reading …

Romeo a Júlia v Zürich Ballett

Veľký scénograf a zároveň intelektuál Milan Čorba v svojej knihe esejí, kde hovoria spolu Optimista a Pesimista, napísal zaujímavú, radikálnu a krutú pravdu. „Myslíte, že umenie má mať nejaký ctihodný cieľ?“ – pýtal sa Optimista. Pesimista mu odvetil: „V stredoveku umenie slúžilo intelektuálnej a všeobecnej podpore cirkvi. V 19. a 20. storočí slúžilo mýtu pokroku. Dnes neslúži ani tomu, ani onomu, obávam sa, že je predmetom bez obsahu a chýba mu príťažlivosť dogmy či ideológie“. Toto ma napadlo hneď po zhliadnutí Romea a Júlie Christiana Spucka, dvorného choreografa a šéfa baletu v Zürichu. Mnohé súčasné inscenácie si zakladajú na tom, že sa stanú dogmou, jediným možným výkladom, pred ktorým divák s úžasom padne a jeho romantická predstava o diele sa v ére post-postmoderny rozsype na úlomky, či radikálna koncepcia bude[…]

Continue reading …