Tosca v Den Norske Opera Oslo

Dnešná operná inscenačná prax došla tak ďaleko, že je najlepšie sledovať mená režisérov, dôkladne si pozrieť fotky a naštudovať si, na čo si chcem vlastne kúpiť lístok. Calixto Bieito je stávka na divadelný zážitok, ale i šok. „Staromilcom“ sa odporúča jeho inscenáciám vyhnúť. Je to ale režisér, ktorý zo svojho vnútorného presvedčenia, svetonázoru aj politického podhubia vkladá do opery temné prúdy súčasného života. Jeho Tosca sa po niekoľkých krotkých inscenáciách opäť stala aktuálnym spoločensko-politickým ringom. Vo veristickej opere obzvlášť môže rušiť diváka inscenačný kľúč, ktorý sa vyhýba reáliám. Kostol, palác, Anjelský hrad, presná doba Napoleonovho ťaženia na Taliansko. Lenže u Bieita ani toto odbúrať nestačí. Abstraktný priestor nemá ani kaplnku rodu Attavanti, Angelotti nemá žiadny kľúč, maliar Cavaradossi[…]

Continue reading …

Hedda Gablerová v Den Norske Opera & Ballet

Pred rokom som jasal nad predstavením Nórskeho národného baletu s adaptáciou činohernej predlohy Henrika Ibsena Strašidlá. Uplynul rok a jasám znovu. Tentokrát Marit Moum Aune vsadila ešte na vyšší kaliber. Do baletného predstavenia previedla priam ikonickú Ibsenovu hru Hedda Gablerová. Pri Strašidlách Auneová bola autorkou scenára a režisérka, tentokrát je už aj choreografka a nie zlá. Mimoriadne. Podarilo sa jej zachovať svoj divadelný rukopis a pridať k nemu nevídanú plasticky modernú choreografiu, ktorá ctí a priamo adoruje tanečné schopnosti popredných členov národného baletného súboru. Zostal aj skladateľ Nils Petter Molvær, ktorý skomponoval celovečerný balet v dĺžke sto minút. Vedľa minimalistickej hudobnej plochy tvorenej zvukmi, rytmickými údermi, elektronikou a akustickým čarovaním, prisúdil sólový part až jazzovo znejúcej trúbke, ktorá v slzavých a ťahavých kaskádach vyjadruje nudu a zastavený čas[…]

Continue reading …

Carmen v Norwegian National Ballet

Liam Scarlett nesie so sebou ťažké bremeno. Kritika ho od počiatku choreografickej kariéry označila ako zázračné dieťa. A tak každý nový balet, ktorý vytvorí, je porovnávaný s touto domnelou zázračnosťou. Balety o andalúzskej cigánke Carmen sú obľúbené. Od Rolanda Petita, cez cigánku Pliseckej s kubánskym vplyvom(Alberto Alonso), až k Matsovi Ekovi. Zákazka Nórskeho národného baletu z Osla britského choreografa prihrala ako partnera Carmen i novele Prospera Mériméeho. Scarlett hovorí: „Nie je nič krajšie, ako pozorovať dvoch zaľúbených“. V prípade jeho inscenácie je to pre diváka pravda. Perfektne vystavaná dramaturgia, energické a nápadité zborové pasáže, virtuózne sóla a samozrejme jedinečný choreografov rukopis pre duetá. Na margo exotiky Španielska, či cigánskej menšiny, neopúšťa Scarlett svoj neoklasický rukopis. Carmen tancuje na špičkách, jej priateľky tiež, dámy ansámblu sa[…]

Continue reading …

Strašidlá z Nórskeho národného baletu v Theater an der Wien

Theater an der Wien v každej divadelnej sezóne dáva vedľa inscenácií opier od najslávnejších režisérov a dirigentov priestor aj baletu. Ani baletná časť sezóny 2016/2017 nezaostáva za prvou ligou. Po vlaňajšom Neumeierovi tento rok zaistili najlepšie novinky, ktoré rozrušili baletný svet. Nórsky národný balet z Osla priviezol lukratívnu inscenáciu Strašidiel. Inscenácia získala cenu za najlepšiu inscenáciu roku od magazínu Dance Europe. Tá sa stáva prototypom moderného tanečného divadla. Využitie literárneho námetu – málo známej hry Henrika Ibsena, nová hudba špeciálne pre libreto nového baletu, strhujúca dráma a novátorská choreografia, ktorá si nehrá na nič hyper postmoderného, ale rozpráva a rozvíja príbeh. Jednoducho fantastická ukážka moderného baletného divadla. Zároveň inscenácia ukazuje, aké dôležité je dnes pre choreografa mať režiséra. Široký inscenačný[…]

Continue reading …

Labutie jazero v Nórskom národnom balete

Labutie jazero Alexandra Ekmana je designérskym počinom. Ekman, ktorého hviezda strmo stúpa na choreografickej pyramíde sveta pripravil strhujúcu inscenáciu, ktorá prekračuje hranice, nielen klasického baletu, o tom už nemôže byť ani reči, ale aj tanca. Ekmanovo kumulované divadelné videnie je strhujúce a poburujúce. A tak sa v novom storočí možno znovu pýtať, po Labuťom jazere Matthewa Bourneho s mužskou verziou Odetty, „čo nového ešte môže byť“? Aké Labutie jazero môže byť pre 21. storočie? Ekman hľadá túto odpoveď. A začína poctivo. Angažuje mladého skladateľa Mikaela Karlssona, aby napísal osobitú partitúru pre jeho libreto. Karlsson pôsobivo, rafinovane a zvukovo bohato cituje niektoré motívy a charaktery Čajkovského, ale dáva im celkom nový šat. Jazzové variácie, vokálny part[…]

Continue reading …