Matsukaze v La Monnaie

Sasha Waltz vždy v svojich inscenáciách bola až barokovo košatá a bohatá. Jej staršia práca pre slávne bruselské divadlo La Monnaie a samozrejme hosťovanie Matsukaze – opera Toshio Hosokawu (ročník 1955), začína ukazovať tvorkyňu v inom svetle. Viac vnútornú, poetickú, nie toľko efektnú a hravú. Od premiéry v roku 2011 precestovali prestížne divadlá a je vlastne otázkou, čo diváka fascinuje na tejto podivnej opere v tanečnom prevedení so spevákmi –  ako štatistami. Tradičný východný príbeh o dvoch sestrách Matsukaze a Murasame, ich duchoch, kúzelnom háji, hosťovi, morskej vode, vzduchu a svete smrteľníkov i budhistickej mystike. Orientálne vplyvy operu či tanečné divadlo fascinovali od prelomu devätnásteho storočia, avšak znovu do tanečného sveta viac prenikli potom až s Béjartom v druhej polovici dvadsiateho storočia ako súčasť akéhosi oduševneného rituálu. Hudobná[…]

Continue reading …

Parsifal vo Wiener Staatsoper

Operné inscenácie Alvisa Hermanisa začínajú byť znepokojivo kolísavé. Ak Jej pastorkyňa pretekala nápadmi a sýtou energiou operného divadla 21. storočia, už Trubadúr či Madam Butterfly boli skôr konvenčné. S napätím sa preto očakával výklad tak špecifického posvätného Wagnerovho Parsifala. Hodnotenie je subjektívne a môže byť jasavé, ale môže byť aj zničujúce. Celý dej opery situuje režisér do reálnej viedenskej nemocnice Baumgartnerhöhe, ktorú postavil Otto Wagner v zlatej ére, ktorú Viedeň preslávila a ktorú milujeme. Nápis Wagner Spital na stene budovy na scéne, tak môže byť rafinujúco dvojznačný. Nielen pripomienka architekta, ale aj menovca – veľkého skladateľa Wagnera. Wagnerov špitál ako uzavretý svet, kde sa odohrávajú jeho mystériá svätého grálu. Po mnohých moderných Parsifaloch, ktoré sa odohrávali v sci-fi prostredí či abstrakcii, vítaná[…]

Continue reading …

Jana z Arku na hranici v Lyone

Jana z Arku na hranici, je jedným z najkrajších spojení skladateľa a básnika. Geniálna hudba Arthura Honeggera a poézia viery Paula Claudela tu slávia svoju svadbu. Jeden z najpozoruhodnejších režisérov súčasnosti Romeo Castellucci správne vidí na scéne oratórium, ako nerealistické hudobné dramatické dielo a naopak podporuje jeho dramatické kvality, ktoré sú obsiahnuté práve v tomto šťastnom partnerstve tvorcov partitúry. Honegger a Claudel zastavujú čas, aby Jana pred smrťou mohla spytovať svoje svedomie v tomto mystériu viery a nádeje. Castellucci naopak čas vracia k citlivej epoche dejín Francúzska, ktoré nezaostávajú za hrozným konfliktom stredovekej Francie s Anglickom. Nacistická okupácia. Žiadny z dobových politikov nečakal, že Hitler dokáže tak rýchlo anektovať Európu. Castellucci však môže hovoriť dobre a zrozumiteľne aj o prítomnosti či budúcnosti. Veštba podvolenia Francie moslimskému svetu, s ktorým dlho vedie[…]

Continue reading …

Tannhäuser v Teatro La Fenice

Tannhäuser je Wagnerova opera, ktorú znesú aj tí, ktorým sa z ostatných autorových opier už len pri názve postavia chlpy na tele. Ale Calixto Bieito je režisér, ktorého buď milujete alebo neznášate a vstup na jeho réžie je len na vlastné nebezpečie. Lenže spojenie Wagnerovej opery a katalánskeho režiséra, dnes asi najškandálnejšieho, je dokonalým divadelným zážitkom. Je to vlastne príklad a učebnica toho, čím môže dnes hudobné divadlo byť. Zážitkom umeleckým, ale aj zážitkom ľudským. Samozrejme operný divák často odmieta prijať operu, najmä tú 19. storočia, ako zrkadlo sveta. Ako odraz aktuálnej naliehavosti. Je to však škoda. Pretože ak diváka dojíma v bujarom živote reality spravodajstvo a slzí nad obrazom planéty ako smetiska, slzí nad hrôzami vojny a tyranie, dojíma sa pri emailoch, ktoré ukazujú[…]

Continue reading …

Tannhäuser v Staatsoper Unter den Linden

Problém dnešných operných réžií je ten; je nutné všetko si vysvetliť? Za prvé režijným výkladom, za druhé autorov zámer? – Čo je to umenie dnes? Medzi starým a novým? Klasickým a moderným? Medzi 2. svetovou vojnou a treťou – tou poslednou? Jedno je isté; pravda neexistuje. Dnešná kultúrna pluralita, či skôr obžerstvo, ktoré inscenátorom dovoľuje robiť si čo chcú, s maximálnou finančnou aj umeleckou slobodou je plodom prítomnosti, ktorá doviedla operu bližšie k divadlu ako nástroju zrkadlenia. Režiséri demonštrujú moc, ktorú opera dnes má. Je táto cesta legitímna? Od gréckych božstiev prišla opera už v 19. storočí k ľudom a ich príbehom, v 20. storočí padla k tým najbiednejším. Dnes ťahá spôsobom dramaturgického myslenia posolstvo[…]

Continue reading …

Madama Butterfly v Teatro Di San Carlo

Slávna talianska scéna Teatro di San Carlo je historickým miestom dejín opery. Skvostný Neapol, barokový skvost v európskom meradle, ponúka na výlet mnohé tajuplné miesta od zabudnutých barokových kostolíkov, cez prepychové chrámy, paláce, galérie, hrady, kláštory, záhrady. Teatro di San Carlo písalo dejiny opery, celé plejády mien skladateľov, dirigentov, primadon sú s ním späté. Sila takýchto divadiel je obdivuhodná. Od zdobených priestorov, perfektnej akustiky po legendárne predstavenia, škandály i tragické ľudské osudy umelcov. Commedia dell’arte, neapolská škola, opera buffa, Canzone Napoletana, tarantella, mandolína, Pulcinella a tak ďalej by sa dala pokračovať aj cez pizzu o Neapole a jeho kultúrnej tradícii. O meste, ako matke mnohého. Tak ako mená, ktoré aj dnes elektrizujú milovníkov umenia: Cimarosa,[…]

Continue reading …

Piková dáma v Dutch National Opere

Čajkovského Piková dáma je nepochybne jedna z najzáhadnejších opier svetového repertoáru. Desiatky renomovaných hudobných vedcov analyzujú jej hudobnú štruktúru, libreto, jeho premeny oproti Puškinovej novele i jednotlivé situácie. Celej opere dominuje zvláštna temná a tajomná atmosféra. Opera je komponovaná v tradičnej číslovanej forme, ale Čajkovskij tu dosahuje už rafinované prepojenie jednotlivých čísiel. Ani formy árie, či duet a zborov, nie sú tak jednoznačné. Čajkovskij čerpá z dobových podnetov ako salónna a populárna hudba, ľudová hudba, ruská pieseň ľudová aj umelá, ktorej pôvodcom je práve on sám, ozvenami na Mozarta a 18. storočie, kam dej oproti Puškinovi presunul, odvoláva sa na bibliu, dozvuky slobodomurárstva, existujú tu už leitmotívy, impresionistické nálady, zvláštne harmonické modulácie ako z iného sveta – totiž kompozičného sveta 20. storočia. Čajkovskij[…]

Continue reading …

Hrad kniežaťa Modrofúza a Ľudský hlas v Opéra national de Paris

Krzysztof Warlikowski je režisér, ktorého inscenácie sú pozoruhodne nevyrovnané. Od výborných nápadov až k hlúpym postmoderným šaškárňam, ktoré nemajú zmysel a sú skôr provokáciou a snahou šokovať. Warlikovského inscenácia Bartókovho Hradu kniežaťa Modrofúza v parížskej národnej opere spojená s Poulancovým -Cocteauovým Ľudským hlasom je však mimoriadna. Od zotmenia sály je to fascinujúci operný zážitok. Bartókova opera aj keď je krátka, osobito hudobne koncipovaná, melodická, vzbudzuje u mnohého diváka hrôzu. Na vine sú aj mnohí inscenátori, totiž tí, ktorí bezútešný hodinový duet Modrofúza a Judity inscenujú v ponurých katakombách nie gotického hradu, ale ako prehnane freudovský, jungovský, či akýkoľvek psychologicko-filozofický mega ponor do podvedomia. Bartók napísal geniálnu operu. Jej štruktúra máta vedcov a hudobníkov, skúmajú každý[…]

Continue reading …

Mojžiš a Áron v Opéra national de Paris

Pre skutočných milovníkov opery či vážnej hudby, je nedokončená opera Arnolda Schőnberga Mojžiš a Áron jedným z povinných diel. Vidieť ju na scéne, však nie je také časté, pretože vyžaduje mimoriadne potreby. Dvoch mimoriadnych sólistov do ústredných partov, pričom Mojžiš je skoro hovorená rola v rytmickom Sprechgesangu. Jeho protipól, brat Áron je spevnejší lyrický tenor. K nim sa radí ďalších tridsať sólových partií, tri gigantické zbory a rozsiahly orchester, kde je navyše klavír, celesta, mandolína či posilnená skupina bicích nástrojov. K tomu samozrejme treba pripočítať neľahkú interpretáciu týchto vokálnych partov na scéne v rámci režisérskej vízie. V parížskej opere mali veľké šťastie, že prehovorili k réžii divadelného mága Romea Castellucciho, ktorý si prísne vyberá svoje divadelné projekty. V opere je čo do počtu titulov skoro[…]

Continue reading …