Ak som minule premýšľal, že aj kritik sa niekedy nevie zodpovedne odpútať od svojho ťažiska a miláčikov a hodnotil som posledné inscenácie môjho obľúbenca Dmitriho Tcherniakova, netušil som, akú radosť mi opäť urobí. Keď Tcherniakov režíroval Traviatu, Knieža Igora, Legendu o neviditeľnom meste Kiteži, Ruslana a Ľudmilu, Dialógy karmelitánok či Chovanštinu rástol vo mne pocit geniality. Signifikantné a dokonalé uchopenie …
