Popoluška v Mariinskom divadle

Vírusová kríza odhalila, aký je tanečný svet pestrý. Keby som mal vidieť všetky predstavenia, ktoré vysielajú, streamujú, prezentujú divadlá Ruskej federácie od hraníc s Európou až po Vladivostok, sledoval by som celý deň len to. Úplný maratón. A čo ďalšia časť sveta Amerika, prestížne súbory z New Yorku, San Francisca, menšie súbory. K tomu Európa, kde aj súbory, ktoré na zmluvách s kinom, televíziami dotujú svoj rozpočet, zdarma sprístupňujú svoje nahrávky. Druhý problém tohto zázraku je však naplniť očakávania. So zdesením som absolvoval Béjartovu Čarovnú flautu. A nechápal som od začiatku do konca, ako vôbec mohol niečo také vytvoriť, a ako si vlastne získal svoju slávu. Pustiť operu z nahrávky, so spevom, v celej dĺžke, u Mozartovho diela aj s hovorenými dialógmi, veď je to singspiel[…]

Pokračovať v čítaní …

Nurejev v Bolshoi Ballete

Tak ako správy o tom, kto je skutočný takzvaný Islamský štát, či je spravodlivý Recep Tayyip Erdogan, či Bashar Hafez al- Assad, ktoré veľmoci ovládajú mediálny priestor, podsúvajú a kopírujú správy, tak sa s pár dňovým meškaním namnožili oficiálne správy o zrušenej svetovej premiére baletu Nurejev, ktorá sa mala konať v Bolšoj divadle v Moskve. Kritika sa zniesla s pádom domina, ako preberali jednotlivé spravodajské agentúry tlačovú správu, opäť na Putina a ruský systém. Z neuskutočnenej premiéry sa ihneď stala téma, ktorá je dnes mediálne obľúbená: „hrozná“ nesloboda a porušovanie slobody v Rusku, ten strašný Putin, ktorý je nepochybne horší ako Ivan Hrozný, či Stalin, ktorý cenzuruje. Píšu o tom žurnalisti, ktorých doménou je ohováranie a budovanie vlastného ega hlásateľov pravdy a slobody. Nič iné okrem ich pohľadu neexistuje[…]

Pokračovať v čítaní …

Romeo a Júlia v Мариинский театр

Výbornou dejinnou ukážkou je nová rekonštrukcia, či znovunaštudovanie premiéry z Mariinského (kedysi Kirovovho) divadla v Peterburgu z roku 1940 v choreografii Leonida Lavrovského. Kto by očakával archaickú a nudnú retro inscenáciu, bude sklamaný. Inscenácia má možno príliš malebnú dekoráciu, ale to je tak akurát všetko. Lavrovskij ukazuje základ inscenovania baletu s Prokofievovou hudbou, keďže libreto svetovej premiéry (1938) z Brna v réžii a choreografii Iva Váňu Psoty je stratené a legendárna prvá Júlia – Zora Šemberová, už žiadne nové svedectvo neprinesie. Je zaujímavé, že každá z inscenácií je úplne iná a zároveň svojbytná a uveriteľná. Lavrovskij stavia na dôkladnom scenári a profilácii postáv. Ťažko si predstaviť vtedajšiu technickú úroveň tanečníkov, už len špičky od tej doby ako baletná obuv prekonali výrazný vývoj, ale ak skutočne sólisti vtedy tancovali tak[…]

Pokračovať v čítaní …

Stanislav Fečo

Patří k prvním baletním umělcům, kteří po revoluci opustili zemi a dokázali se etablovat na obrovském, konkurenčním, baletním, světovém jevišti. Výčet jeho rolí jak v Národním divadle v Praze, tak i z jeho aktivní kariéry ve světě by zabral pěkných pár desítek řádků. Tančil hlavní role v baletech Labutí jezero, Giselle, Raymonda, Louskáček, Korzár, Bajadéra, Spící krasavice, Šeherezáda a další. Tančil v baletech předních choregorafů jako Roland Petit, George Balanchine, Jiří Kylián, Han van Mannen, Alvin Ailey a další. Podobně dlouhý je výčet slaných primabalerín, kterým byl tanečním partnerem, či prestižních pozvánek na světové baletní gala a hostování (Teatro Colon v Buenos Aires, Gala des étoiles v Montrealu, či festival Due Mondi v Spolettu). Po ukončení aktivní sólistické dráhy[…]

Pokračovať v čítaní …