Matsukaze v La Monnaie

Sasha Waltz vždy v svojich inscenáciách bola až barokovo košatá a bohatá. Jej staršia práca pre slávne bruselské divadlo La Monnaie a samozrejme hosťovanie Matsukaze – opera Toshio Hosokawu (ročník 1955), začína ukazovať tvorkyňu v inom svetle. Viac vnútornú, poetickú, nie toľko efektnú a hravú. Od premiéry v roku 2011 precestovali prestížne divadlá a je vlastne otázkou, čo diváka fascinuje na tejto podivnej opere v tanečnom prevedení so spevákmi –  ako štatistami. Tradičný východný príbeh o dvoch sestrách Matsukaze a Murasame, ich duchoch, kúzelnom háji, hosťovi, morskej vode, vzduchu a svete smrteľníkov i budhistickej mystike. Orientálne vplyvy operu či tanečné divadlo fascinovali od prelomu devätnásteho storočia, avšak znovu do tanečného sveta viac prenikli potom až s Béjartom v druhej polovici dvadsiateho storočia ako súčasť akéhosi oduševneného rituálu. Hudobná[…]

Pokračovať v čítaní …

Jenůfa v La Monnaie

Len málo režisérov dnes, okrem tých s už zaregistrovaným patentom,  dokáže vytvoriť nový štýl inscenovania. Zvykli sme si na Wilsona, Carsena, Kušeja, Bieita, na staršiu generáciu dnešných operných deduškov. Alvis Hermanis tvorca zázraku malého činoherného divadla v rodnej Rige (Jaunais Rīgas Teātris) sa cez slávne činoherné domy západnej Európy dostal do hľadáčika progresívnych operných intendantov, a tak sa dostal až k opere. Len máloktorým činoherným /operným/ režisérom opera skutočne svedčí trvalo. Je to skôr otázka titulu. Hermanis je však unikátny tým, že tak ako ku každej činohre, tak aj ku každej opere pristupuje bez bremena svojho štýlu. Začína odznova, hľadá so svojím týmom ideálne riešenie. Tak, ako k nemu postavy a ich vzťahy a príbeh hovorí. Zároveň však samozrejme má svoje[…]

Pokračovať v čítaní …