Má vlast v Prahe

Keď som pozoroval orchester ako sa pripravuje na otvárací koncert festivalu Pražské jaro 2019, napadla ma určite nie objavná ani nová myšlienka. Dnešná doba, ktorá má úžasné možnosti a technologické zázraky, je vlastne odsúdená k sledovaniu vlastného zániku, vlastných artefaktov, storočia uchovávaných. Islamský štát zničil na východnom území nenahraditeľné sochy a pamiatky, ktoré siahali ďalej než rímske impérium, až možno k zemepisu Starého zákona, živelné katastrofy, vojny, či nezáujem ničia pamiatky v centre európskeho kontinentu. Hudba má však zaujímavú výhodu. Nemôže zhorieť ako katedrála, nemôže ju zožrať nebezpečný chrobák, ktorý sa premnožil, nemôže ju zaliať voda. I keby archív či knižnica ľahli popolom, vždy sa nájde niekto v zapadnutom kúte sveta, kto bude mať síce ohlodanú, ale predsa len použiteľnú partitúru určitej[…]

Pokračovať v čítaní …

Predaná nevesta v Mníchove

Zahraničné operné domy si vychovávajú svojich režisérov. Dajú im šancu, vhodný titul, priestor, potrebné obmedzenia a korektúry a sprevádzajú ich na ich kariérnom raste. Bavorská štátna opera tak poskytla výnimočne tvorivé obdobie Dmitrimu Tcherniakovovi, ktorý tam inscenoval nezabudnuteľné inscenácie ako Dialógy karmelitánok, úchvatnú, najlepšiu Chovanštinu operného javiska, Lulu a Simona Boccanegru. Christof Loy stihol dve úchvatné produkcie pre legendárnu Editu Gruberovú; Roberta Devereux, ktorý by sa mal povinne vyučovať ako príklad súčasnej „normálnej-štandardnej“ opernej réžie a Lucreziu Borgiu. Podobne tak bolo aj u Martina Kušeja, ktorý po slávnych činoherných inscenáciách dostal v Mníchove zaujímavé úlohy ako Verdiho Macbeth a Sila osudu či škandálna Rusalka. Podobne je to aj s ďalšími, ktorí sa pravidelne vracajú a podávajú si tak dvere s najlepšími spevákmi a dirigentmi sveta. V tejto[…]

Pokračovať v čítaní …

Jakub Hrůša na BBC Proms

„Domove vzdálený!“ – To je jedno zo zvolaní básnika Jiřího Muchu a skladateľa Bohuslava Martinů v prekrásnom diele Polní mše. Dnes, v rokoch slobody, význam domova pomaly ustáva. V zmysle národnom, patriotickom i univerzálnom. Doma je dnes moderný človek všade tam, kde sa cíti dobre a nemusí to byť vôbec rodná krajina, tobôž mesto, či kraj. Prečo začínam týmto? – Pretínajú sa tu dve línie. Prvá – umelecká, druhá – spoločenská. Jakub Hrůša, vynikajúci dirigent, dostal veľkú šancu na legendárnom londýnskom festivale BBC Proms, ako nasledovník zomrelého Jiřího Bělohlávka dirigovať jeden z festivalových koncertov v slávnej, gigantickej Royal Albert Hall. To, čo dokázal Hrůša sa rovná zázraku! Vložil tematický koncert s názvom: The Bohemian Reformation do dramaturgie mnohorakého festivalu. Žiadny Mahler, Čajkovskij, Beethoven, žiadny[…]

Pokračovať v čítaní …