Hrdina našich čias v Bolšoj divadle

V minulom článku som chcel zanechať internetovú stopu k Ratmanského Popoluške, ktorú som si pripomenul. Tentokrát som si pripomenul inscenáciu „konkurenčného“ súboru Bolšoj baletu. Nechce sa mi ani veriť, že je to už päť rokov od svetovej premiéry baletu Hrdina našich čias, ktorú pripravili skladateľ Ilya Demutský, režisér Kirill Serebrennikov a choreograf  Yuri Possokhov, ktorého tvorba ma veľmi zaujala na galavečere Ruského baletu v rámci festivalu Dance Open v Petrohrade. V Rusku cenený a renomovaný tvorca Yuri Possokhov si vybral jedinečné dielo Mikhaila Lermontova – novelu Hrdina našich čias (1840) ako sujet pre nový balet. Hypnotický názov. Svetová premiéra sa konala 22. júla 2015. K spolupráci pozval divadelného režiséra a politicky aktívneho a škandálneho Kirilla Serebrennikova. Tvorcovia využili tri poviedky z[…]

Pokračovať v čítaní …

Popoluška v Mariinskom divadle

Vírusová kríza odhalila, aký je tanečný svet pestrý. Keby som mal vidieť všetky predstavenia, ktoré vysielajú, streamujú, prezentujú divadlá Ruskej federácie od hraníc s Európou až po Vladivostok, sledoval by som celý deň len to. Úplný maratón. A čo ďalšia časť sveta Amerika, prestížne súbory z New Yorku, San Francisca, menšie súbory. K tomu Európa, kde aj súbory, ktoré na zmluvách s kinom, televíziami dotujú svoj rozpočet, zdarma sprístupňujú svoje nahrávky. Druhý problém tohto zázraku je však naplniť očakávania. So zdesením som absolvoval Béjartovu Čarovnú flautu. A nechápal som od začiatku do konca, ako vôbec mohol niečo také vytvoriť, a ako si vlastne získal svoju slávu. Pustiť operu z nahrávky, so spevom, v celej dĺžke, u Mozartovho diela aj s hovorenými dialógmi, veď je to singspiel[…]

Pokračovať v čítaní …

Anna Karenina v Zürich Ballett

Anna Karenina Leva Nikolajeviča Tolstého sa od dôb Rodiona Ščedrina a Maji Pliseckej stala ikonickou látkou pre balet. Dielo už spracoval Ratmanskij, rôzni regionálni choreografovia, v tohtoročných baletných dňoch gigant John Neumeier a aj Christian Spuck. Ten urobil výborný ťah, že odhodil dobovo poplatnú hudbu manžela Pliseckej Ščedrina a k ikonickému románu si vytvoril svojbytnú hudobnú dramaturgiu. Dosiahol tak omnoho plastickejšie zachádzanie s dejom v rámci svojej dramaturgie. Kompozície ruských autorov s dominantným klavírom či aj spevom, omnoho lepšie vyjadrujú jemné nuansy duší Tolstého predlohy. Päť rokov pracoval spisovateľ na svojom románe. Spuck rozpráva dôležité udalosti románu bez toho, aby zabŕdol do naratívneho eposu. Jeho inscenácia je skôr poetická než dramatická. Tento tajomný svet medzi plesmi a bálmi, ktoré striedajú tiché bolestné monológy postáv[…]

Pokračovať v čítaní …