Labutie jazero v Mikhailovskom divadle

Po londýnskom Labuťom jazere som myslel, že mieru sklamania mám už vyčerpanú. No nakoniec nie. Nie, že by bola inscenácia Mikhailovského divadlo v Petrohrade taká hrozná, ale akosi bola taká nejaká, akoby určená pre partnerky turistov a futbalových fanúšikov z celého sveta. Inscenácia je označená, ako rekonštrukcia slávnej moskovskej inscenácie z Bolšoj divadla. Takže má všetkého dostatok. Choreografia od Petipu, Ivanova, cez Alexandra Gorského ku Asafovi Messererovi  a všetko toto zaštítil súčasný šéf Mikhail Messerer. Dekorácie a kostýmy Simona Virsaladzeho oživili výtvarníci Boris Kaminskij, ktorý famóznym spôsobom s Vasilym Medvedevom v Brne inscenovali v minulosti Korzára a kontroloval ho šéf dielní a jeden z vedúcich ruských scénografov Vyacheslav Okunev. Čo sa mi páčilo? Samozrejme scéna bola narysovaná perfektne. Nádherný jesenný les zámockého parku v prvom dejstve opticky rozšíril[…]

Continue reading …

Don Quijote v Litovskom národnom balete

Don Quijote je balet, ktorý sa svojimi mnohými verziami, ktoré sa podivne prelínali, vzdialil pôvodnej verzii Mariusa Petipu, ktorý bol jeho prvým autorom. Alexander Gorskij narušil pôvodnú koncepciu geniálneho Francúza svojimi zásahmi a vytvoril už verziu sebe vlastnú. Nie je pravda, ako tvrdia mnohí, ktorí nič o histórii neštudovali, aké to bolo prínosné. To sú floskule a papagájovanie tých, ktorí nemajú šajnu o Petipovi a zlatej ére cárskeho baletu. Ono totiž spojenie, ktoré sa dnes hovorí jedným dychom Petipa – Gorskij, neodhaľuje pôvod. Už z roku 1902 je dochovaná kritika na Gorského verziu z radov petrohradských odborníkov, ktorí ju označili ako „skomolenie Petipu“. Dokonca starec Petipa bol prítomný na generálke a rozrušený predniesol pamätnú vetu: „Povedal niekto tomuto mladému mužovi, že ja ešte[…]

Continue reading …