Balerína a diktátor

V štvrtok 17. októbra 2019 zomrela vo veku deväťdesiat osem rokov kubánska balerína Alicia Alonso. Internetové médiá a spravodajstvo sa zaplnili nekrológmi a spomienkami na umenie baleríny. O pár dní nás zastihli emotívne zábery z foyer divadla, kde bolo telo zosnulej vystavené. Ale sú tu aj iné emócie ako obdiv na jej Giselle či Odettu. V baletných škandáloch leta roku 2018 sa stala novinka. Legendárny tanečník čiernej pleti Carlos Acosta letel na Kubu do svojho rodiska, aby prezentoval vydanie svojej autobiografickej knihy a so svojim novozaloženým súborom Acosta Danza predviedol bývalej domovine svoju verziu Carmen. Podľa chaotických správ z Havany, však vydanie knihy stornovala slávna baletná diva Alicia Alonso, ktorú vytočila úprimnosť Acostovej výpovede o detstve v baletnej škole[…]

Pokračovať v čítaní …

Bajadéra v Michajlovskom divadle

Bajadéra sa v posledných rokoch stala obľúbeným titulom. Niet divu. Je to krásny, plný titul, ktorý obsahuje už storočie všetko, čo má celovečerný dejový balet mať. Tieto klasické balety Petipovej epochy v službách cára však momentálne dokonale ukazujú, v akých problémoch sa baletný svet dnes ocitol. Všetci oslavovaní renomovaní choreografi túžia popasovať sa s týmito dielami, ale zo všemožných dôvodov na nich skôr však ako úspech, ukážu svoju neschopnosť. Jedným z podobných večných vylepšovačov je Nacho Duato. Kedysi tvoril svoje vlastné diela, ktoré mu zabezpečili raketový vzostup medzi popredných svetových tvorcov. Lenže potom pán choreograf začal koketovať so Spiacou krásavicou, Luskáčikom a dnes chňapol Bajadéru. Je otázka, či keby to nečinil v divadlách kde je šéfom, by mu iný zodpovedný šéf niečo také[…]

Pokračovať v čítaní …

Eskapist v Kungliga Baletten

Kariéru Alexandra Ekmana, ktorý sa dnes stáva protegé mnohých súborov, ktoré sa usilujú získať jeho balet pre seba, sledujem od jeho počiatkov. Začalo to dnes ikonickým titulom Cacti, ktorý hrali okolité baletné súbory, napríklad Drážďany v svojom dramaturgicky výborne vyváženom dramaturgickom pláne, či Kaktusmi vrcholila prezentácia súčasného tanca Viedenského štátneho baletu. Napokon sa dostal aj do Prahy a bol súčasťou večera na Novej scéne pod názvom Vertigo. Cacti sa stali  jedným z mála komických baletov súčasnosti a vlastne aj baletnej minulosti. Ekman v rozhovore pre web vyjadril niekoľko zaujímavých názorov na stav súčasného tanca. Podobne robí aj vo svojich zdanlivo zábavných a provokatívnych inscenáciách, pod rúškom smiechu a hyperaktívneho pohybového slovníka. „Ja sa často pýtam[…]

Pokračovať v čítaní …

Requiem v Aix-en-Provence

Tohtoročný festival Aix – en – Provence priniesol na javisko zaujímavé divadelné novinky. Tvorivú prácu Romea Castellucciho sledujem už dlhšiu dobu a nenechám si ujsť jeho nové javiskové počiny. Inscenovať Mozartovo Requiem, nádhernú mystickú hudbu umierajúceho génia na text kresťanskej liturgie za zomrelých, je lákavý počin. S koncertnou hudbou z vokálno-inštrumentálnej tvorby má Castellucci špeciálnu skúsenosť, priamo s gigantickými Bachovými Matúšovými pašiami, ktoré v roku 2016 inscenoval pre Staatsoper Hamburg. Nie nepodobná dlhými hudobnými plochami bez zjavného deja bola majstrovská inscenácia Schőnbergovho Mojžiša a Árona. Komornú a meditatívnu Mozartovu omšu prepojil s hudobnou víziou dirigenta a šéfa súboru Pygmalion Raphaëla Pichona. Spojenie to bolo viac než šťastné. Dirigent preukázal mimoriadne kultivovaný a citlivý prístup k záhadnému Mozartovmu dielu, ktoré dokončil jeho žiak Sűssmeyer a napodiv sa jeho[…]

Pokračovať v čítaní …

Tosca v Aix-en-Provence

Koniec sezóny napodiv priniesol mimoriadny zážitok. Milovaná opera Tosca, dostala inšpiratívny novátorský rámec. Francúzsky filmový režisér Christophe Honoré pre legendárny festival  Aix – en – Provence magicky preniesol politický a milostný thriller z Talianska 19. storočia do snovej reality dneška. Jeho imaginatívna koncepcia postavená ako hold opernej speváčke prekonala aj bariéry priestorových reálií, jednoty miesta a času, či reálnych narážok v librete a veristického zobrazovania dramatickej situácie. Tieto úlohy sú neľahké, navyše v takej chronicky známej opere, kde aj priemerný divák rozumie mnohým replikám a očakáva scénu so sviecami, skok z hradieb a ďalšie, priam filmové efekty. Režisér toto všetko zakamufloval. Pobláznil operného fanúšika, že z temnoty minulosti a zabudnutia vytiahol kedysi legendárnu divu Catherine Malfitano. Ešte dnes máme v očiach jej ikonickú Tosku v geniálnej inscenácii z Amsterdamu.[…]

Pokračovať v čítaní …

Alcesta v Bayerische Staatsoper

Keď som štartoval tento svoj web, dal som si dve predsavzatia. Za prvé, že nebudem písať o českých inscenáciách, aby som sa vyhol teroru zo strany niektorých ukrivdených tvorcov a interpretov, či hrozbám, že ma dajú k súdu a podobne. Prečo si kaziť dobrú náladu v oblasti umenia, ktoré má povznášať, takými prízemnými invektívami. Nepotreboval som si budovať povesť prísneho kritika. Snažil som sa písať pravdivo. Za druhé som usúdil, že keď nie som kritik v povolaní kritika nebudem písať o všetkom, ale len o tom čo stojí za to, aby to inšpirovalo aj vás,  vážení čitatelia. Načo utrácať vzácne minúty a hodiny na písanie o nepodarených inscenáciách. Tie nech sú zabudnuté poslednou oponou. Taktiež som neuvažoval nad tým či budem recenzent, píšuci recenzie, či[…]

Pokračovať v čítaní …

Biela vrana v kine

Pred tromi rokmi britská stanica BBC vytvorila mimoriadne pôsobivý hraný dokument Dance to freedom. Režisér Richard Curson Smith sa nenechal zviazať dostupnými biografiami z pera výnimočných životopiscov či existujúcimi dokumentmi a spomienkami, značne skreslenými od samotného hlavného hrdinu, ktoré sa zaznamenali. Išiel ku prospechu veci svojim vlastným, až detektívnym pátraním hľadať, kto môže za to, že tanečník emigroval. Simultánne sa pýta aj na motívy. Prečo? Aj keď spätne sa nám dôvody so skúsenosťou z totalitného režimu môžu zdať viac než zrejmé, túžba po slobode nemusí byť jediný motív. Podozrivých môže byť viac. Curson Smith mal šťastnú ruku, keď na rolu Rudolfa Nurejeva vybral mladú hviezdu Bolšoj baletu z Moskvy Artema Ovcharenka. Ten sa slávnemu tanečníkovi veľmi[…]

Pokračovať v čítaní …

Alonzo King LINES Ballet

V biede baletných produkcií v Európe sa človek musí začať rozhliadať inam. Hrozným sklamaním sú už aj produkcie v Mekke baletu v Rusku. Napríklad taká inscenácia Jaroslavna (Yaroslavna – The Eclipse) v Marinskom divadle, to je čistá hrôza. Čo tým chcel choreograf Vladimir Varnava povedať je záhada. Kedysi avantgardný titul(premiéru režíroval legendárny činoherný režisér Yuri Lyubimov, choreograf bol Oleg Vinogradov) s excentrickou novátorskou hudbou Borisa Tishchenka chceli najskôr previesť do 21. storočia. Okrem podivných kostýmov k ruskej legende však choreografia zostala na prahu bezmocnosti a banality. Ani hviezdne obsadenie popredných tanečníkov nemôže naplniť dvojhodinový večer, ktorému chýba názor, dramaturgia, profilácia postáv a najmä choreografia. Podobný šok mi pripravil aj Béjart Ballet Lausanne, ktorý hosťoval kdesi v Oriente a prizval na vylepšenie nízkych počtov členov zboru domácich[…]

Pokračovať v čítaní …

Má vlast v Prahe

Keď som pozoroval orchester ako sa pripravuje na otvárací koncert festivalu Pražské jaro 2019, napadla ma určite nie objavná ani nová myšlienka. Dnešná doba, ktorá má úžasné možnosti a technologické zázraky, je vlastne odsúdená k sledovaniu vlastného zániku, vlastných artefaktov, storočia uchovávaných. Islamský štát zničil na východnom území nenahraditeľné sochy a pamiatky, ktoré siahali ďalej než rímske impérium, až možno k zemepisu Starého zákona, živelné katastrofy, vojny, či nezáujem ničia pamiatky v centre európskeho kontinentu. Hudba má však zaujímavú výhodu. Nemôže zhorieť ako katedrála, nemôže ju zožrať nebezpečný chrobák, ktorý sa premnožil, nemôže ju zaliať voda. I keby archív či knižnica ľahli popolom, vždy sa nájde niekto v zapadnutom kúte sveta, kto bude mať síce ohlodanú, ale predsa len použiteľnú partitúru určitej[…]

Pokračovať v čítaní …